Predaj osobného automobilu, ktoré mal otec ako podnikateľ zaradené v obchodnom majetku v nadväznosti na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), je predmetom dane. Upozorňujeme, že zaradenie do obchodného majetku neznamená len vozidlo, ktoré je evidenčne vedené na IČO (ľudovo povedané „auto kúpené na firmu“), ale aj také, ktoré je napísané na rodné číslo fyzickej osoby a táto osoba ho používala v súvislosti s podnikaním (viď predchádzajúce pokračovania tejto témy).
Príjem z predaja akéhokoľvek majetku zaradeného do obchodného majetku, teda aj predaj motorového vozidla je vždy zdaniteľným príjmom. Pri predaji a nadväzujúcom príjme vzniká daňovníkovi právo na uplatnenie daňových výdavkov, ktoré sa viažu na príjem z predaja. V tomto prípade je daňovým výdavkom daňová zostatková cena vozidla. Daňová zostatková cena predstavuje rozdiel medzi vstupnou cenou (obstarávacou cenou) vozidla a uplatnenými daňovými odpismi. Ak predané motorové vozidlo nebolo daňovo odpísané, zostatková cena je daňovým výdavkom. Upozorňujeme však, že pri predaji osobného vozidla platí, že zostatková cena je daňovým výdavkom iba do výšky príjmu z predaja. Ak bolo vozidlo už daňovo odpísané, predajná cena je v plnej výške zdaniteľným príjmom.
V prípade, že predaj motorového vozidla predstavuje obchodnú transakciu medzi závislými osobami, predajná cena by mala byť dohodnutá na úrovni, aká by sa dohodla medzi nezávislými osobami. Takúto cenu by mala preukazovať transferová dokumentácia.
V prípade rozdielu medzi predajnou cenou a cenou stanovenou v transferovej dokumentácii, vzniká závislej osobe povinnosť úpravy základu dane z príjmov.
To znamená, že ak otec predá automobil, ktorý je už daňovo odpísaný, pri ktorom je predajná cena napr. 5000 eur a transferová dokumentácia preukáže nezávislú cenu napr. 8000 eur, vzniká otcovi povinnosť zvýšiť základ dane o 3000 eur, čím jeho daňová povinnosť bude v konečnom dôsledku vyššia.
V praxi platí, že podnikateľ, ktorý má motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku, sa môže rozhodnúť o predaji tohto vozidla. Pri predaji sa spravidla vyhotovuje písomná kúpna zmluva, v ktorej sa uvedú podmienky predaja vrátane dohodnutej predajnej ceny. Avšak aj napriek tomu, že predajná cena sa určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov pri predaji vymedzenému okruhu osôb je potrebné skúmať, či sa dohodnutá predajná cena líši alebo nelíši od tzv. ceny obvyklej.
To znamená, že pre účely príjmu je predmet predaja potrebné oceniť cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebovania predmetného plnenia, t. j. cenou obvyklou.
Stanovenie ceny obvyklej je, samozrejme, dosť problematické, keďže zo znenia uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva spôsob, ako cenu obvyklú určiť, ale len to, čo musí obsahovať. Vo všeobecnosti ide o stanovenie trhovej hodnoty predmetu predaja.
AK JE DOHODNUTÁ PREDAJNÁ CENA NIŽŠIA AKO CENA OBVYKLÁ
• na strane predávajúceho, ktorý je závislou osobou, do základu dane z príjmov vstupuje výška obvyklej – transferovej ceny preukázanej v transferovej dokumentácii – je tu povinnosť úpravy (zvýšenia) základu dane z dôvodu rozdielnych cien,
• na strane predávajúceho, ktorá nie je závislou osobou, do základu dane z príjmov vstupuje výška dohodnutej predajnej ceny – zákon o dani z príjmov neustanovuje povinnosť úpravy (zvýšenia) základu dane z dôvodu rozdielnych cien,
• na strane zamestnanca (ak ide o zvýhodnený predaj zamestnancovi) rozdiel medzi obvyklou cenou a predajnou cenou sa považuje za nepeňažný príjem zamestnanca zo závislej činnosti s povinnosťou zdanenia,
• na strane spoločníkov a konateľov (ak ide o zvýhodnený predaj spoločníkovi a konateľovi účtovnej jednotky), rozdiel medzi obvyklou cenou a predajnou cenou sa považuje za nepeňažný príjem - spoločníka alebo konateľa ako kupujúceho - zo závislej činnosti s povinnosťou zdanenia.
