Tri jednotky vo veku dožitia sú skutočne nádherné. Predmierčanka sa tak stáva legendou nielen v rámci okresu Bytča, ale aj žilinského regiónu. Poznajú ju už aj ľudia v susednom Poľsku.
Bolo to v roku 1906, kedy si mladí majstri a tovariši nábytkovej továrne Hetzel založili hudobný krúžok. Jeho kapelníkom sa stal Ferdinand Pecháček. Nadšení členovia spolku si zakúpili hudobné nástroje z vlastných finančných prostriedkov. Každý prispel sumou 50 zlatých. Okrem toho si platili aj učiteľa hudby Michala Jurkoviča zo Súče. Ich vyučovanie trvalo celé štyri mesiace a prvé verejné vystúpenie dychovej hudby sa uskutočnilo už na Vianoce v roku 1906.
Po oslobodení v roku 1945 sa vývoj dychovej hudby spojil s menom výborného hudobníka a kapelníka Jozefa Bajzu, ktorý jej zasvätil celý svoj život. Základy hudobného vzdelania získal vo vojenskej hudbe v Bratislave a neskôr sa zdokonaľoval v závodnej hudbe Považských strojární v Považskej Bystrici. Ovládal všetky hudobné nástroje s výnimkou klarinetu. Dychová hudba nemala priestory na nacvičovanie, preto ich poskytol vo vlastnom dome, ktorý mal len dve miestnosti a v rodine boli ešte dve malé deti. Aj napriek tomu sa tu 16-členná kapela, verná tradíciám dychovej hudby, schádzala na skúškach dvakrát do týždňa.
Súčasná dychová hudba Predmierčanka má 25 stálych členov. Krídlovky: Anton Bajza, Ivan Kučera, Peter Bajza, Jozef Sluka, Juraj Gajdošík, Andrej Talda. Trúbky B: Peter Bajza, Mario Korbaš. Klarinety: Štefan Lukáč, Ladislav Kučera ml., Andrej Bednár. Tenory a barytóny: Matúš Kučera, Martin Talda, Marián Lukáč, Samuel Kučera. Trúbky Es: Milan Václavík, Ľubomír Paštínsky.
Trombón: Stanislav Taška. Bastrúbka: Štefan Bednár. BF trúbky: Milan Taška, Jozef Taška ml. Bicie: Jozef Talda. Spev: Peter Kučera, Petra Papíková, Jana Uričková.
V súčasnosti je kapelníkom Anton Bajza. V Predmierčanke pôsobí už viac ako 60 rokov, konkrétne od roku 1955. „Učil ma môj otec, vtedajší kapelník Jozef Bajza. Sám hrával až do roku 1965, keď mu vypadali zuby. Ba ešte aj potom hral na bubon. Najradšej si spomínam, že sa u nás každý piatok zišli muzikanti a hralo sa. Mama bola veselá. Keď sa dohralo, zložili sa, navarilo sa hriatô a bolo veselo,“ spomína kapelník.
Predmierčanka sa hrdí mnohými pozitívami. „Sme hrdí na to, že doteraz sme všetci Predmierčania alebo tu máme korene. Najviac nás ale teší to, že počas 111-ročnej histórie sa nestalo, že by kapela čo i len na chvíľu prestala hrávať. Prežili sme 1. aj 2. svetovú vojnu, čo sa iným súborom nepodarilo, keď museli všetci narukovať. Aj od nás museli, bohužiaľ, niektorí sa nevrátili, ale Predmierčanka hrala ďalej aj v oklieštenom zoskupení. Sme prakticky jedinou takou kapelou na Slovensku,“ hovorí kapelníkov syn Peter Bajza.
Predmierčanku mali a majú ľudia radi. V čase svojho vzniku bola jedinou dychovou hudbou široko-ďaleko, a tak nemala núdzu o pozvania na vystúpenia. Z ďalších období si najradšej spomínajú na fašiangy, 1. máje. V Predmieri sa však bez nich dodnes nezaobíde nijaký pohreb ani cirkevný sviatok v kostole.
„Dychoviek bolo na Bytčiansku viac. Všetky sme sa stretli na 1. mája v Bytči – Predmier, Hrabové, Kolárovice, Bytča, Kinex. Tí všetci hrali na sprievode. Nebolo to však len o tom. My sme hrávali najmä v Predmieri. Išlo sa od domu k domu a hrali sme. A dokonca až dva dni – 30. apríla a 1. mája, aby sme stihli všetkých obísť. Ľudia nás čakali a tešili sa na to. Bohužiaľ, po revolúcii sa táto tradícia zrušila. Jediné, čo sa zachovalo, sú fašiangy. Sme veľká kapela, tak sa na fašiangy rozdelíme na tri, robíme aj masky a hráme aj po okolitých obciach, v spolupráci s hasičmi,“ hovorí kapelník.
Na počesť kapelníka Jozefa Bajzu usporiadali v Predmieri už deviaty rok po sebe prehliadku dychových kapiel. Pozývajú tam nielen hudby z okolia – Plevničania, Hrabovci, Kolárovci, hudba zo Stránskeho aj Fatranka, ale už aj zo zahraničia.
Minulý rok tu boli Poliaci, tento rok český orchester.
„Ľudia v Predmieri majú dychovku radi. Každoročne sa na našej prehliadke zúčastňuje veľa divákov. Rozhodne najviac z okolitých obcí. V areáli ZŠ postavíme tribúnu a tam sa to koná. Tento rok bola prehliadka prvýkrát až dvojdňová. Prvý deň hral český orchester a na ďalší deň ostatné. Každý rok sme mali výborné počasie. Teraz však o šiestej prišla búrka a neodohrali sme všetko, čo sme chceli. Preto sme ešte minulú nedeľu zahrali pred krčmou a ľuďom sme rozdávali aj klobásky a pivo ako poďakovanie za to, že prišli,“ hovorí člen dychovky a takpovediac jej marketingový manažér Milan Taška.
Predmierčanka si získava priaznivcov aj za hranicami Slovenska. „Za najväčší úspech považujeme to, že nás už štyri roky po sebe pozývajú na veľký festival do Poľska, do mesta Dambrova Gornica. Je to 130-tisícové mesto. A akí boli prekvapení, keď sa prvýkrát dozvedeli, že im hrá veľký súbor z dediny, ktorá má 1500 obyvateľov,“ prezradil Peter Bajza. Doplnil ho Milan Taška: „Je to prehliadka naozaj veľkých orchestrov. Keď sme tam mali vycestovať, museli sme sa rozšíriť na 30 členov, a tak sme robili konkurz medzi ostatnými dychovkami v okolí a potom sme s nimi nacvičili náš repertoár.“
Repertoár Predmierčanky je veľmi široký. Od minulého roka v ňom nájdete už aj pesničku o Predmieri, ktorá bola zložená k 110. výročiu založenia. „Slová napísala nebohá pani Marčulincová. Poslali sme ich známemu skladateľovi Adamovi Hudecovi, ktorý nám za štyri dni zložil hudbu a výsledok je veľmi dobrý. Je to pán, ktorý založil Malokarpatskú kapelu, ale aj Združenie dychových hudieb Slovenska, ktorého sme tak isto členmi. Dnes žije a tvorí vo Viedni,“ prezradil Peter Bajza.
A čo si kapela želá do ďalšej storočnice? „Dôležitých bude najbližších 10 rokov, aby ich dychovka vydržala. Aby nám slúžilo zdravie a vydržal elán. A tiež, aby nás manželky púšťali hrať. Podpora od manželiek je mimoriadne dôležitá. Hovorí sa, že muzikanti majú v sebe niečo viac oproti ostatným ľuďom, l ebo naučiť sa hrať na nástroj a získať si k nemu vzťah, je mimoriadne náročné. Preto ten, kto má rád muziku, je dobrý človek. Tak nech nám to vydrží spolu čo najdlhšie, aby sme mohli rozdávať radosť,“ ukončil debatu Milan Taška.
