Drevenú poschodovú budovu s dvoma vežičkami dal v roku 1925 na pozemku pri starej púťovej ceste v časti Chrasť medzi Veľkým a Malým dielom postaviť žilinský hoteliér Pavol Folkmann. V objekte, ktorý už od začiatku niesol názov po majiteľovi – „Paľova búda“ – fungovala v prvých rokoch lesná reštaurácia. Ľudia tu však chodili stále menej a prevádzka reštaurácie začala byť nerentabilná. Pavol Folkmann budovu pripomínajúcu švajčiarsku poľovnícku chatu nevedel predať, preto ju daroval ženskej reholi sestier sv. Cyrila a Metoda. Dnes v nej sídli Univerzitné pastoračné centrum pri Žilinskej univerzite a Vysokoškolské združenie Šanca, ktoré tam prevádzkuje kaviareň. Takmer storočná história „vežičkového zrubu“ je však oveľa bohatšia...
TAKMER HOTOVÁ
„Myšlienka napísať knihu o Paľovej búde vždy akoby visela vo vzduchu, no nebolo človiečika, ktorý by si to vzal k srdcu, mal odborné zázemie a venoval tomu dostatok svojho času. Pred dvoma rokmi sa nám ozvala študentka histórie Mirka Janošíková, ktorá prejavila záujem študovať dejiny Paľovej búdy od jej projektovania v roku 1925 až po súčasnosť a na tom postaviť svoju diplomovú prácu. Súhlasili sme,“ hovorí Tomáš Nemec, podpredseda Vysokoškolského združenia Šanca.
Podkladom pre knihu, ktorá sa nachádza už v poslednej fáze prípravy, bola práve záverečná práca Mirky Janošíkovej. „Momentálne dopĺňame informácie, ktoré sme do uzávierky diplomovej práce nestihli, pretože ich spoľahlivosť bolo potrebné overiť z viacerých strán. Upravujeme fotografie, navrhujeme ich rozloženie spolu s textom na strany a zháňame sponzorov. Robíme rozhovory s koordinátormi a kňazmi, ktorí pôsobili v Paľovej búde od založenia Univerzitného pastoračného centra. Zaujímajú nás ich príbehy a ich vzťah k budove,“ vysvetľuje Tomáš Nemec.
Študentka histórie pracovala na diplomovej práci niekoľko rokov. „Výskum bol dosť náročný kvôli nedostatku informácií z jednotlivých období. Bolo veľmi ťažké nájsť miesta a ľudí, ktorých sa pýtať. Kvôli podmienkam spôsobu archivácie v minulosti chýbalo mnoho záznamov alebo nepostačovala hĺbka ich spracovania. Okrem štátneho archívu sme bádali aj na katastrálnom úrade, v archíve Žilinskej univerzity, rozprávali sme sa s pamätníkmi a pod.,“ spomína Mirka Janošíková.
KAŽDÁ INFORMÁCIA ČI FOTOGRAFIA JE VÍTANÁ
Autori predpokladajú, že by kniha mohla vyjsť na jeseň tohto roka. Verejnosti ju slávnostne predstavia v januári 2018 na 20. výročie založenia Univerzitného pastoračného centra. „Uvedenie bude zahŕňať slávnostný večer s prezentáciou knihy, výstavou fotografií a občerstvením. Výstava bude trvať dlhšie a počas nej bude možné si knihu zakúpiť,“ informuje Tomáš Nemec.
Keďže Šanca, ktorá kaviareň v „búde“ prevádzkuje, je neziskové občianske združenie, víta každú pomoc, ktorá umožní knihu vydať.
Časť nákladov pokryjú aj vďaka grantovému systému mesta Žilina. „Samozrejme, pokiaľ by niekto chcel, môže nás finančne podporiť priamo alebo si knihu o Paľovej búde predplatiť. Posledným, no snáď najdôležitejším spôsobom podpory sú fotografie a spomienky. Okrem ich uverejnenia v knihe ich použijeme aj v rámci spomínanej výstavy a internetovej prehliadky. Chcel by som preto aj touto cestou poprosiť obyvateľov Žiliny, pokiaľ si pamätajú oni sami alebo vedia niečo z rozprávania starých rodičov, aby sa nám neváhali ozvať. Radi privítame akúkoľvek informáciu či fotografiu, ktorá prispeje k sprítomneniu dávneho príbehu našej budovy,“ vyzýva Tomáš Nemec.
Paľova búda patrí medzi najzaujímavejšie stavby v Žiline. „Človeka zaujme na prvý pohľad. Keď ju vidíte častejšie, začnete si klásť otázku, načo bola postavená a kedy. K čomu slúži teraz? Čím viac otázok si kladiete, tým viac túžite po odpovediach. A keď už vďaka Mirke tieto odpovede máme, chceme ich zdieľať ďalej. Formou knihy tak pomôžeme šíreniu pôvodnej Folkmannovej myšlienky: „Paľova búda – z lásky k Žilinčanom“. Lebo práve preto ju predsa dal postaviť,“ dodáva na záver.
O svoje spomienky na Paľovu búdu alebo fotografie sa môžete podeliť s autormi knihy na adrese: Vysokoškolské združenie Šanca, Univerzitná 1790/2, 010 08 Žilina alebo e-mailom na adrese: [email protected]. Prípadne telefonicky: 0902 387 356 (Tomáš Nemec).
