Minulý rok ste sa stali zakladajúcim členom novej kapely. Dlho ste jej nevedeli prísť na meno. Ako je to dnes?
Áno, najprv to bol pracovný názov Relax, pretože kolega mal v ruke džús, ale ja som sa s tým veľmi nestotožnil, pretože to znelo ako kapela z Paštinej Závady, čo chodí hrávať na zábavy. Dokonca raz sme išli s kolegom autom a pred nami sa zrazu vynorila obrovská reklama Relax, no to snáď nebolo ani možné (smiech)! Na chvíľu sa to ale ujalo, pretože tento názov najviac vystihoval pohodu na našich skúškach. Potom boli ešte varianty Dovi-Dopo a V poho, ale tieto názvy kapiel už existujú. Nakoniec sme to nechali na poslucháčov a vznikol názov OFF. V konečnom dôsledku, aj to evokuje vypnutie, teda zase len relax (smiech).
Ako tento nový projekt vznikol?
S Pažom chodíme hrávať výchovné koncerty pre decká na Slovensku a rozmýšľali sme, ako posunúť túto hudbu ďalej. V máji minulého roka došlo k prvému jammovaniu. Nahrávali sme nejaké pesničky u kapely AYA, keďže Rado Pažej je ich bubeník. Zostavu OFF tvoria hudobníci, ktorí už majú čo-to za sebou a pôsobia aj v iných kapelách. Ja som z Arzénu, Pažo je z AYE, basgitarista Matúš Dobeš je z Amphibiosu či Pink Horse Trio, a gitarista Juro Jaroščiak sa vrátil po šiestich rokoch z Ameriky. Tam hral vo viacerých kapelách a ešte predtým účinkoval u Davida Kollera a v kapele Buty, ale i s domácimi HT. Chcel sa v Amerike dostať na tie najvyššie méty, žiaľbohu, to sa mu nepodarilo. Bojoval za svoj sen statočne, ale my sme veľmi radi, že je tu. Stále sme mu volali za veľkú mláku, nech už príde.
Takže nová kapela nevznikla pre zlé vzťahy v kapele Arzén...
Nie, nie, vôbec nie. Aby som „opravil vzťahy“, musím spomenúť aj to, že tento rok oslavujeme s Arzénom tridsiatku. Je to priam neuveriteľné! Naďalej tvoríme a koncertujeme s Arzénom a uplynulý rok sme hrali naozaj veľa. S Arzénom to nemá nič spoločné, ale keď s niekým hráte 30 rokov, potrebujete ďalší vývoj. Máme v sebe akési vnútorné pnutie, pričom hovorím aj za Paža, ktorý hrá 15 rokov v AYI. My dvaja máme totiž spoločné projekty v školách, cestujeme spolu, počúvame tú istú muziku, spíme v jednej posteli.
V čom je Jaro Gažo iný v OFF ako v Arzéne?
Arzén má vyšpecifikovanú cestu. Kapela OFF je, dá sa povedať, komerčnejšia ako Arzén. My sme si sami nakrútili piesne, namixovali ich a zabávame sa s nimi. Chceme to robiť hlavne moderne, preto som oslovil aj mladých ľudí ako Matúša a Jura, aby tomu dodali akýsi čerstvý vzduch. Uvidíme, čo z toho bude, lebo stále tam spievam ja (smiech).
Koľko piesní má kapela OFF v repertoári?
Zatiaľ tri a pracujeme na ďalších. Onedlho začneme skúšať. Edo Kudláč, umelecký šéf Mestského divadla v Žiline, nám sľúbil, že nám spraví videoklip k piesni Anjel. A chceli by sme pripraviť aj CD-čko.
Spev ste preniesli aj na divadelné dosky. Kde všade vás môžeme v súčasnosti vidieť účinkovať?
V Žiline hrám Jánošíka v Na skle maľované. Posledné vystúpenie bolo úžasné, prišli tam asi 5 - 6 ľudia a tí sa tak zabávali, že publikum i nás úplne rozpumpovali. Na pódium vybehli úplne cudzí ľudia! Hráme to už ôsmu sezónu, a keď do toho príde takýto nový prvok, dodá to iskru. A platí to aj pri hudbe. A ešte hrám v Bratislave v projekte Muzikálový sen, začínal som ale Hamletom, ktorý sa už nehrá na Novej scéne.
Také dlhovlasé úlohy.
Na Hamleta ma kedysi úplne náhodou zavolal Marián Grexa a prišiel aj Janko Ledecký. Vraveli mi: „Konečne niekto, kto má na Slovensku dlhé vlasy!“ Mal som ich vtedy po pás. Vtedy som sa tešil, lebo som dostal úlohu Laertesa. Vzápätí na to som sa na základe Dušana Cinkotu dostal až na hlavnú úlohu, Hamleta, čo bolo úplne super. A potom som s Janom Ďurovčíkom robil na obrovskom projekte Cirkus svet, kde účinkoval SĽUK. Žil som v Bratislave štyri roky, ale potom som sa vrátil do Žiliny, kde som dostal ponuku práve na úlohu Jánošíka. Na skle maľované sa hráva v Čechách i na Slovensku. Na Novej scéne ale skončilo po 150 reprízach, tu ich už máme vyše 200.
Ako stíhate divadlo a dve kapely?
Počas školského roka jazdíme po školách ohľadne výchovných koncertov, ale v lete sa to dá.
O aké výchovné koncerty ide?
S OZ Škola života robíme s Pažom programy pre 1. a 2. stupeň ZŠ a stredné školy. Pre tých najmenších pripravujemeprogramy s videoprojekciami a piesňami ako Doprava-doľava, Potulky po Slovensku, rôzne kvízy, ale i na enviromentálnu tému, kde vysvetľujeme, prečo sa separuje a ako sa to má robiť. Na druhom stupni už riešime drogy, alkohol, násilie a podobne. Všetko to je pritom hudobne podchytené. Má to hlavu a pätu, a preto ma táto robota baví. Okrem toho, tie tri piesne kapely OFF vychádzajú z týchto koncertov a u detí sú najobľúbenejšie. Vidím v tom zmysel, lebo to nie je silené. S Pažom sme aj preto chceli spraviť kapelu, aby sa tie pesničky poznali a pomohlo to OZ Škola života.
Je niečo, čo vám okrem hudby v súčasnosti robí radosť?
Môj osemročný syn, ktorého mám práve vyzdvihnúť, lebo ide z hodín klavíra... Ťažko povedať, lebo muziku mám neustále okolo seba, či už v práci alebo súkromí. Chvalabohu! A pozor, študujem! Ale zase „len“ hudbu... Pripravujem práve „bakalárku“ na odbore Učiteľstvo hudobného umenia a spevu na katedre hudby v Žiline. Mám teraz skúškové obdobie, štátnice ma čakajú v máji. Moja školiteľka dokonca vymyslela, nech robím „bakalárku“ o Arzéne. Dal som si preto s Palom Cabadajom stretávku a obišiel prvých ľudí, čo zakladali kapelu, a ešte sa ani Arzén nevolal Arzén. Je to úplne super, vyberali sme staré fotografie, skvelé veci...
Čo teda Arzén pripraví svojim fanúšikom k oslave tridsiatky?
Našli sme naše staršie materiály, dokonca ešte na VHS-kách, a chceli by sme pripraviť multimediálny projekt, kde by boli koncerty, fotografie, videoklipy, a podobne. Určite chystáme nejaký väčší koncert. <
Veronika Cvinčeková
Snímka Richard Köhler
