Žilinský Večerník

Poslanci na ná­vrh Petra Ničíka schválili uznesenie, podľa ktorého sa v Radničných novinách na­príklad „nesmú zverejňovať nepravdivé informácie, tex­ty znižujúce ľudskú dôstoj­nosť a zasahujúce do práva na ochranu osobnosti“. Ďalej chceli uznesením zaistiť prá­vo každému kritizovanému človeku vysloviť svoj názor. „V prípade, že v Radničných novinách má vyjsť článok, ktorý kritizuje konkrétneho človeka alebo Radničné no­viny o ňom plánujú zverejniť negatívne informácie, ale­bo jednostranné informácie či polopravdy, redakcia Rad­ničných novín dokázateľ­ne osloví kritizovaného člo­veka a dá mu priestor na to, aby sa v rovnakom rozsahu, na rovnakom mieste a v tom istom čísle Radničných no­vín, v ktorom je kritizovaný, vyjadril k informáciám uve­deným v takomto článku.“ Poslanci ďalej žiadali, aby pod každým redakčným článkom, ktorý obsahuje hodnotia­ce súdy, musel byť podpísa­ný autor. V súčasnosti totiž za článkami vychádza pod­pis REDAKCIA. Mala by tiež byť zachovaná proporciona­lita v poskytnutom priesto­re. Podľa prijatého uznesenia by bez splnenia týchto bodov Radničné noviny nemohli vyjsť. „Ak vyjdú, bude sa to považovať za zneužívanie moci a peňazí daňových po­platníkov mesta Žilina.“

Igor Choma uznesenie o rozpočte, ktorého súčasťou boli aj Radničné noviny, ne­podpísal, lebo vraj ide o zá­sah do kompetencie primá­tora mesta. „Podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení primátor rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom mesta vyhra­dené mestskému zastupiteľ­stvu. Vydávanie Radničných novín (RN) nie je vec, ktorá by bola zákonom alebo štatú­tom vyhradená do pôsobnos­ti MZ. Preto MZ nemá opráv­nenie akokoľvek regulovať vydávanie RN, ich obsah etc. MZ by tým zasiahlo do prá­vomocí primátora ako za­stupiteľstvu rovnocennému orgánu. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR „orgány verej­nej moci majú povinnosť primeraným spôsobom po­skytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku“. Je teda zákonnou povinnos­ťou mesta zverejňovať určitý druh informácií, najmä in­formácie týkajúce sa činnos­ti obecného/mestského za­stupiteľstva, zmluvy, návrhy VZN, zámer obce predať svoj majetok, objednávky, faktú­ry, prenájmy majetku, povin­ne zverejniteľné veci vyplý­vajúce zo zmlúv, projektov a ďalšie. Rovnakú povinnosť majú obchodné spoločnosti s účasťou mesta či rozpočto­vé a príspevkové organizácie mesta. Ak zákon ukladá po­vinnosť zverejniť informáciu v tlači, je možnosť inzerovať vo vlastnom periodiku alebo v periodiku, ktoré je v súk­romných rukách, a to za nie­koľkonásobné ceny. Preto sa domnievam, že uznesenie v tejto časti odporuje záko­nu a zároveň je aj pre mesto zjavne nevýhodné. Dopĺ­ňam, že podobné uznesenie už v nedávnej minulosti tak­tiež nebolo podpísané, ale predkladateľ ho opäť pred­ložil, a to priamo do nesúvi­siaceho materiálu – zmeny rozpočtu.“

Primátorovi prekážal aj návrh Miroslava Soko­la o zásadách poskytovania príspevku mnohodetným rodinám, ktorý poslanci tiež podporili. Podľa neho by mesto Žilina mohlo po­skytnúť finančný príspe­vok rodine s najmenej štyr­mi nezaopatrenými deťmi s trvalým pobytom na úze­mí mesta Žilina v trva­ní najmenej jeden rok, a to na základe žiadosti zákon­ného zástupcu detí, kto­rý sa o deti osobne stará. Výška príspevku by bola maximálne 50 eur na dieťa za kalendárny rok. Peniaze by mohli byť použité naprí­klad na poplatky v jazykovej škole, hudobnej škole, CVČ, na lyžiarsky výcvik atď.

„Uvedené uznesenie podľa môjho názoru odporuje zákonu, konkrétne zákonu č. 583/2004 Z. z. o rozpoč­tových pravidlách územ­nej samosprávy. Podľa jeho ustanovenia § 7 ods. 2 sa môžu poskytnúť z rozpoč­tu obce dotácie len právnic­kým osobám, ktorých za­kladateľom je obec. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 mož­no tiež poskytnúť dotáciu právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi so sídlom alebo trvalým po­bytom na území obce/mes­ta, pričom vykonávajú čin­nosť na území obce alebo poskytujú služby obyvate­ľom obce. Fyzické osoby ne­podnikateľov však zákon pri poskytovaní dotácií nespo­mína,“ napísal Igor Choma v odôvodnení poslancom. Zmenu rozpočtu tak budú musieť poslanci ešte raz prerokovať a primátoro­vo veto buď prelomiť, alebo ho schváliť nanovo. Rokovať budú 14. mája.