MAL NEPOKOJNÚ DUŠU
Už ako 15-ročný odišiel Jozef z Poluvsia do Česka, kde sa vyučil za kováča a zámočníka. V roku 1932 ale vstúpil do armády a s veľmi dobrými výsledkami skončil poddôstojnícku školu v Prešove. Potom pracoval ako civilista v žilinskej továrni na výrobu bojových plynov. Po pracovnej nehode odišiel pracovať do vojenského skladu pri Trenčíne, kde sabotoval dodávky pre Nemcov. Keď sa obával zatknutia, ušiel do Poľska a tam sa prvýkrát stretol s Jánom Kubišom. Ten spolu s ním zohral v Antropoide dôležitú úlohu. Ako dobrovoľníci nastúpili do česko - slovenského zahraničného vojska. Bojovali vo Francúzsku a keď toto kapitulovalo, odišli do Británie, kde ich zaradili do výcviku pre zvláštne úlohy.
ŤAŽKO NA CVIČISKU...
Podieľali sa ňom najmä kapitán Bush - odborník na prácu s trhavinami a kapitán Sykes – elitný strelec z ručných palných zbraní v teréne, v meste i v budovách. Na boj zblízka ich pripravoval kapitán Fairbairm s majstrovským stupňom v jiu-jitsu. Gabčík s Kubišom absolvovali intenzívny šesťdňový výcvik v streľbe z najrôznejších typov pechotných zbraní: revolverov, pištolí, samopalu, odstreľovacej pušky i ľahkého guľometu či ukoristených nemeckých zbraní. Strieľali na pohyblivé i pevné terče, za vidna i za tmy. Strieľali inštinktívne, pohotovo, rýchlo a rázne na náhle sa objavujúce terče. Siahli si až na dno svojich síl.. Museli zvládnuť plánovanie diverzných akcií, orientáciu v teréne, lezenie po skalách, dlhé pochody, nočné presuny, prácu s trhavinami, neustále telesné vypätie za každého počasia.
OSUDNÁ ZÁKRUTA A ČREPINA
Major Clark, konštruktér bomby, ktorú Kubiš hodil proti Heydrichovmu autu, ich, napríklad, inštruoval: „Môžete na cieľ zaútočiť v mieste, kde pracuje alebo býva. Obe však budú dobre strážené. Ideálna je preto cesta medzi bydliskom a pracoviskom, na ktorej si vytipujte miesto s prudkou zákrutou. Tam musí auto spomaliť." V pražských Holešovičkách Gabčík s Kubišom takú našli. Po zamietnutí možnosti zabiť protektora v Panenských Břežanoch, kde mal sídlo, sa výsadkári rozhodli pre zákrutu. O 10.30 sa k nej 27. 5. 1942 blížil Heydrichov kabriolet. Gabčík mu skočil do cesty. Samopal ukrytý pod plášťom sa mu zasekol. Kubiš teda vytiahol z tašky granát, ktorý vybuchol pri zadnom kolese. Úlomok, ktorý prešiel sedadlom, protektora zranil. Aktéri tejto vojenskej operácie ušli z miesta v presvedčení, že sa atentát nepodaril. Heydrich skonal v nemocnici 4. júna na otravu krvi. Zranenie jedinou črepinou, ktorá prešla sedadlom, nebolo smrteľné. Smrteľná bola infekcia. Antibiotikum penicilín, ktoré by bolo Heydricha zachránilo, mali vtedy k dispozícii len Američania.
REPRESIE AKO POMSTA
Rozpútalo sa peklo popráv, transportov do koncentrákov a vypálenie Lidíc a Ležákov. Výsadkári - Adolf Opálka, Josef Bublík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý, Josef Valčík, Jozef Gabčík a Jan Kubiš sa skrývali v krypte a v priestoroch Kostola sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Nemci vypisovali miliónové odmeny za ich dolapenie, popravovali nevinných. Karel Čurda, jeden z výsadkárov, ktorí cvičili v Británii a boli vysadení na našom území sa napokon Nemcom sám prihlásil a prezradil kto sú. Na základe tejto informácie začali Nemci dohľadávať kontakty. Narazili na chlapca, ktorý im nosil zásoby a povedal, kde sa ukrývajú. Osemsto príslušníkov SS, gestapa a hasiči začali do krypty pumpovať vodu. Parašutisti nemali žiadnu šancu na záchranu. Napokon, po ôsmich hodinách odporu, poslednými nábojmi, ktoré si po bojoch ponechali, spáchali samovraždu.
Autorka: Iveta Frolková
