ŽILINA. „Prišlo mi tak zle, že som musel zastať na chodníku a ísť si do lekárne kúpiť liek a užiť ho. Kým som sa však vrátil k autu, mal som namontovanú „papuču“. Zavolal som na políciu. Keď prišla policajtka, vysvetlil som jej, čo sa stalo. Sama navyše videla, že som zastavil tak, aby okolo auta po chodníku pokojne mohli prejsť ľudia, dokonca aj s kočíkom. Nepochodil som. Vraj som zastavil v pešej zóne a naparila mi pokutu 50 eur,“ povedal nám Jozef Šuman, ktorý vyhľadal redakciu Žilinského večerníka.
Vysvetlenie nepomohlo
Aj keď s ťažkým srdcom, pokutu napokon zaplatil. Policajtka vraj bola neoblomná, dokonca naňho kričala. Ale neuvedomil si, že zaplatením sa k priestupku priznal bez možnosti odvolania. „Je to smutné. Nechcela počuť ani to, keď som sa jej pýtal, či som mal pokračovať v jazde a o 50 metrov ďalej niekoho zraziť alebo spôsobiť nehodu. Nezaujímalo ju to,“ dodal vodič diabetik.
Sťažovať sa bol potom aj na mestskej polícii. Len mu odporučili, aby podal sťažnosť písomne.
Stál hodinu
My sme zisťovali stanovisko mestskej polície. Dozvedeli sme sa, že policajti postupovali zákonným spôsobom. „Vozidlo na mieste parkovalo viac ako hodinu, pričom lekáreň je od miesta vzdialená asi 10 metrov,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba.
Podľa jeho slov zákon termín odpustenie pokuty nepozná. „Pri určovaní sankcie sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. V prípade pána Šumana išlo už o tretí priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vozidlo parkovalo na mieste viac ako hodinu a pán Šuman navyše okrem veľmi arogantného správania neukázal žiadny preukaz, ktorý by aspoň čiastočne ospravedlňoval jeho konanie,“ vysvetľuje Pavol Čorba.
Vrátenie zaplatenej pokuty, odvolanie alebo obnova konania v takomto prípade vraj nie je možná. Čo odporúčajú policajti vodičom, ak im príde nevoľno? V zmysle zákona vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. „V tejto súvislosti je však veľmi dôležité nepreceňovať svoje sily a uvedomiť si, že ak by zdravotný stav mohol počas jazdy akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť schopnosti vodiča, je najlepším riešením za volant vôbec nesadať! V opačnom prípade ide o hrubú nezodpovednosť vodiča,“ uvádza v stanovisku mestská polícia.
Mal zostať na ceste
Aký je názor učiteľa autoškoly? Podľa Petra Kubištu mal vodič, ktorému prišlo zle a potreboval užiť liek, zostať stáť na ceste, zapnúť výstražné svetlá a nemal auto odstavovať na chodníku. „Nezdá sa mi však úplne reálne, že by na chodníku stál len chvíľu, počas ktorej si kúpil a užil liek. Pretože policajti určite neprišli okamžite a aj namontovanie „papuče“ určitý čas trvá. Zrejme tam naozaj stál dlhšiu dobu. Je preto na diskusiu, ako dlho také zakúpenie a užitie lieku, aby bol schopný jazdy, trvá. Je to tvrdenie proti tvrdeniu a vec dokazovania,“ uzatvoril Peter Kubišta.
Lekár: nemal by šoférovať
Podľa diabetológa Vladimíra Radolca pre diabetika neplatia žiadne výnimky zo zákona o cestnej premávke. Tvrdí totiž, že ak sa uňho vyskytujú záchvaty hypoglykémie, nemal by viesť motorové vozidlo. „V žiadnom prípade ani nemôže zostať bez liekov. Mohol by totiž spôsobiť úraz alebo haváriu,“ uviedol doktor Radolec.
Na druhej strane však podotkol, že ak by skutočne liek užil, určite by to neznamenalo, že mohol okamžite nasadnúť do auta a odísť. Kým nastane účinok a pacientovi sa uľaví, chvíľu to trvá. Pokojne aj hodinu.
Michal Filek, snímky autor
