DOPYT PO LIETANÍ
Z hľadiska mojej profesie je India tretím najväčším trhom civilnej leteckej dopravy na svete, ktorý generuje neustály rast počtu cestujúcich a obrovské objednávky dopravných lietadiel o ktorých sa nám v Európe môže len snívať. Aby sa mohol uspokojiť ten veľký dopyt po lietaní a zabezpečila sa potrebná úroveň profesionality a bezpečnosti leteckej prevádzky v často zložitých podmienkach, indické letecké spoločnosti si z Európy prenajímajú lietadlá a ich skúsené posádky na krátkodobé kontrakty. Takto som sa aj ja, obyvateľ na indické pomery menšieho mestečka Žiliny ocitol na istý čas v Indii. Počas mojich pracovných pobytov som sa snažil spoznať a porozumieť tejto krajine, ktorej špecifickú vôňu často charakterizuje fráza,, kombinácia kari a výkalov (smiech). V Indii sa celý život a aj letecká doprava počas roka riadia fakticky dvoma hlavnými ročnými obdobiami a to letným tzv. juhozápadným monzúnom od apríla do septembra a zimným severovýchodným monzúnom od októbra do februára. Počas letného monzúnu stále buď prší alebo rovno riadne leje, sú intenzívne burky a silný vietor. V zime počas monzúnu sú naopak časte hmly, smog, slabý vietor a pomerne vysoké teploty. Zima je aj hlavnou sezónou pre cestovanie, turizmus a napr. aj pre horolezecké výpravy do Himalájí. Z pohľadu pilota obe obdobia predstavujú veľkú výzvu, keď napr. počas letného monzúnu silná dažďová prehánka dokáže zatopiť dráhu až do výšky niekoľkých cm a počas letu musíme neustále kľučkovať a vyhýbať sa obrovským búrkovým oblakom aké sa v Európe vôbec nevyskytujú. V zimnom období sú to veľmi nízka dohľadnosť často radovo v desiatkach metrov vplyvom hmiel a neustáleho smogu v ovzduší indických miest.
V SPOLOČNOSTI PRÍSNA HIERARCHIA
Osobitnou kategóriou sú obyvatelia Indie , ktorých je v súčasnosti už vyše jeden a pol miliardy a predstavujú asi tu najpestrejšiu zmes ľudí na zemi snáď s výnimkou USA, riadiacu sa množstvom často až 5000 ročných pre nás nepochopiteľných predpisov a pravidiel. Od džinistov (medzi nich patria aj niektorí z indických miliardárov), ktorí okrem toho že sú prisni vegetariáni nemôžu jest ani žiadnu zeleninu rastúcu pod zemou, aby pri jej vytrhávaní nezabili nič živé, cez hinduistov s tisíckami bohov a posvätnými kravami, budhistov, sikhov, moslimov až po kresťanov snažiacich sa koexistovať s väčšinovými náboženstvami a vynikajúco pripravujúcich bravčove jalfrezi. Kresťania žijú hlavne v južnej časti Indie a okrem pôsobenia jezuitských misionárov z Portugalska a Španielska sú aj odkazom pobytu apoštola sv. Tomáša v Indii, ktorý tu v dnešnom meste Čennai našiel aj svoju mučenícku smrť. Osobitne dnešnú indickú spoločnosť stále ovplyvňujú kastový systém, ktorý je oficiálne indickou ústavou od roku 1950 zakázaný a takmer 200 ročná britská koloniálna nadvláda. Ta sa okrem množstva oficiálnych indických právnych noriem, rešpektu k uniforme podľa poctu hviezdičiek alebo pásikov na nej a nekonečnej láske k pečiatkam pripadne formulárom všetkého druhu premieta do každodenného správania Indov. V spoločnosti je stále zakódovaná prísna hierarchia a každý vie, kde je jeho miesto a ako sa ma správať. Kódex správania a spoločenské postavenie je veľakrát dané od narodenia v súlade s postavením kasty z ktorej človek pochádza. Zjednodušene je indicky niekoľko tisícročný kastový systém rozdelený zostupne do týchto kást Brahmani (kňazi), Kšatrijovia (bojovníci, štátna správa, politici), Vajšovia (obchodníci, remeselníci, poľnohospodári), Šúdrovia,(služobníci a robotníci) a najnižšie postavení Dalitovia tzv. nedotknuteľní, ktorí vykonávajú tie najhoršie platené a najpodradnejšie práce a je ich vyše 200 mil. Na druhej strane, aj keď fyzicky prestup z kasty do kasty nie je možný v modernej spoločnosti to dáva priestor na rozvoj, keď ľudia sú motivovaní presadiť sa a získať rešpekt ostatných ľudí buď výborným vzdelaním alebo úspechom v biznise. Britská kolonizácia pre zmenu priniesla istý druh rešpektu a poslušnosti k, bielemu sahibovi, ktorého si na jednej strane treba ctiť no v skutočnosti s nim treba nejakým spôsobom vybabrať a niekoľkonásobne na ňom zarobiť (smiech).Myslím, že je to vlastné pre všetky post koloniálne krajiny na svete, že Európania alebo Američania sú považovaní za istý druh,, somárika otras sa,, pripadne slovami B. Filana za jablkami obsypanú jabloň bez plota. Ja som to osobne zažil v mnohých podobách no najmä v prípade práce, keď som bol v uniforme, tak som mal problém odniesť si svoj kufor pripadne otvoriť si sám dvere na taxíku či hoteli. V hoteli alebo na letisku sa nachádzalo veľké množstvo v zamestnancov v duchu indickej prezamestnanosti, ktorí okamžite brali kufrík z auta a otvárali všade dvere s úklonom a pozdravom Good day Captain alebo Namaste Captain. Presne podľa tradičného slovenského čim viac pásikov na oblečení tým viac originál.
ODPOVEĎ S ÚSMEVOM OK
Táto naoko prehnaná úcta k autoritám však s ďalšou vlastnosťou mnohých národov Ázie-za každú cenu a v žiadnej situácii nestratiť tvár a nepriznať si, že niečo neviem, nepoznám pripadne že to musím zistiť alebo preveriť môžu mať leteckej doprave, kde sa omyly alebo nedbanlivosť neodpúšťajú, fatálne následky. Veľa krát sa mi stalo pri príprave k letu, že prišiel supervízor handlingu s informáciami o počte cestujúcich a množstve nakladú a na všetky moje otázky prikyvoval a odpovedal s úsmevom ok Captain alebo yes Captain. Samozrejme, že som zistil, že máme o 2 tony viac nákladu ako bolo v dokumentácii, pripadne bol úplne inak uložený. Čerešničkou na torte bolo, keď som nevedel, že nakladajú 2 tony smartfónov s lítiovými batériami, ktoré sú považované za nebezpečný tovar s veľkým rizikom prípadného požiaru a vzťahujú sa naň špeciálne podmienky prepravy. Všetko čo som vedel bola iba odpoveď supervizora,, No dangerous goods today captain (smiech). Keďže jednou z mojich vášni je aj história, geografia a cestovanie a moje povolanie ma aj prezývku,, platení turisti,, mal som príležitosť cestovať a spoznávať časť z toho bohatstva čo India ponúka. Tu je pár mojich typov z miest, ktoré ma zaujali a podľa môjho názoru stoja za návštevu: Najlepším dopravným prostriedkom na spoznávanie a presun v indických mestách je 3 kolesová motorová rikša alias tuk-tuk, ktorý okrem toho , že je veľmi lacný zaručí Vám dobrodružstvo a zážitok na celý život. Ich vodiči sú neskutočne zruční a dokážu za neustáleho používania klaksónu kľučkovať v neuveriteľnom chaose indickej cestnej premávky. Ak ste si mysleli , že väčší chaos ako na Sicílii neexistuje, až tu spoznáte novú dimenziu a limity. Zažiť slalom medzi ďalšími tuk tukmi, autami, motorkami, chodcami a najmä nedotknuteľnými kravami v dopravnej špičke na 10 prúdovke v Mumbaji je to pravé (smiech). A ako bonus ,,vôňa,, spomínaných 2 ingrediencii.
MUMBAI
Mumbai- predtým známy ako Bombaj 21 miliónová rušná preplnená megapola a hlavné finančné centrum Indie. Popri miliónovom slume Dharavi aj neustále rastúca moderna štvrť mrakodrapov - Central business district v ktorej sa robí väčšina HDP Indie. Za návštevu stoja pamiatky Unesco-údajne najkrajšia vlaková stanica Azie bývala Victoria terminus teraz Chhatrapati Shivaji terminus postavená v štýle viktoriánskej gotiky a štvrť stavieb štyke Art deco, ktorá určite zaujme milovníkov architektúry. Veľmi zaujímavý je aj najluxusnejší hotel Indie Tadž mahal palace v ktorom sa nachádza prvý licencovaný bar v Bombaji z roku 1903, kde si môžete dať za 9 eur miestne pivo Kingfisher načapované tak, že každý výčapníkmi rozmaznaný pivár v Žiline, by ho s odporom vrátil. Ako bonus je však nádherný výhľad na jeden zo symbolov Mumbaja - Gateway of India - Brána do Indie z roku 1924, cez ktorú opustil Indiu po získaní nezávislosti v roku 1947 posledný britsky vojak. Milovníci romantických západov slnka sa môžu pridať k davom ľudí, ktorí každý večer na pobrežnej Marine drive sledujú jeden z tých najgýčovejších západov nad arabským morom. Národný park Sanjay Gandhi - nazývaný aj zelenými pľúcami Mumbaja sa nachádza zhruba hodinu jazdy autom. Za tu hodinu sa dostanete do nefalšovanej džungle s vysokou vlhkosťou vzduchu v ktorej sa dajú robiť veľmi pekné pešie treky až ku Kanheri - viac ako stovke do skál vytesaných budhistických jaskýň starých až 2500 rokov. Mnohé sú vyzdobene sochami Budhu, stupami pripadne do skaly vytesanými nápismi vo viacerých jazykoch vrátane čínštiny. Prirodzenými sprievodcami budú tlupy drzých opíc, občas nejaká kobra indická a ak prejdete za výstražne tabuľky ocitnete sa v lovnom revíri tu žijúcich leopardov, ktoré tu len v roku 2004 pozabíjali viac ľudí ako medvede na Slovensku za posledných 100 rokov.
ĎALŠIE SKVOSTNÉ MESTÁ
Džaipur a pevnosť Amer - s 3.1 mil. obyvateľov je hlavným mestom severovýchodného štátu Radžastan, prezývaný aj rúžové mesto, kvôli farbe fasád budov v ňom. Jednou z najznámejších stavieb je pamiatka Unesco Hawa mahal alebo palác vetrov postavený v roku 1799 džaipurským maharadžom pre dámy z jeho rodiny, aby mohli nerušene pozerať z jeho okien ruch na ulici bez toho, aby boli videne))))Celá budova pripomína včelí úľ a množstvo okien zároveň plní aj úlohu veľmi premyslenej ventilácie, preto je v paláci veterno a prijemne chladne. No najviac fascinujúca stavba - Unesco pamiatka pevnosť Amer sa nachádza zhruba 14km od mesta a bola postavená v 16. az 18. storočí z mramoru a rôznych druhov pieskovca na výraznom kopci ako sídlo maharadž z Ameru. Je to stavba ako vystrihnutá z dobrodružných filmov o Indii. Rôzne odtiene pieskovca spôsobujú, že s meniacim sa dopadom lúčov slnka počas dňa pevnosť nádherne mení svoje farby. Pozostáva z veľkého množstva brán, nádvorí, záhrad a miestnosti z nich je mnohopriestorový Diwan-i-Am, sála pre verejnosť. Odtiaľ sa dostanete cez krásne maľovanú bránu Ganesh Pol do súkromných vnútorných priestorov pevnosti. Jeden z pokladov pevnosti je Sheesh Mahal –zrkadlová sieň. Steny Sheesh Mahalu sú pokryté mozaikou črepov zrkadla a brúseného skla. Túto izbu vytvoril maharadža, aby jeho manželka mohla v noci vidieť hviezdy, pretože jej nebolo dovolené spať vonku. Keď v noci svietia sviečky, zdá sa, že miestnosť odráža tisíce hviezd od stien až po strop. K ďalším vnútorným miestnostiam patrí Jal Mandir alebo Sieň víťazstva, v ktorej sú vyrezávané mramorové panely so zrkadlovým stropom a nádherný výhľad na hradby pevnosti. Sukh Niwas, sieň potešenia, je mramorová miestnosť, ktorá bola ochladzovaná vodou. Maharadž tu vraj zvykol diskutovať so svojimi dámami. Preto je aj v blízkosti žensky pavilón a v ňom rozmiestnené izby manželiek. Tieto izby boli označené číslami, aby sa náhodou pre istotu maharadža nepomýlil s ktorou z nich chce pravé diskutovať.
Madurai - mesto s 1,4 miliónov obyvateľmi nachádzajúce sa v juhoindickom štáte Tamilnadu a s nepretržitou vyše 2500 ročnou históriou osídlenia , je považované za najstaršie sídlo na indickom subkontinente, ktoré vďaka obchodu s korením spomínali už grécki a rímski historici. V uličkách mesta vládne typicky juhoindický chaos, veľké množstvo pouličných stánkov predávajúcich ,,streetfood,, Mňa osobne fascinovala ta neuveriteľná spleť elektrického vedenia natiahnutého medzi domami pri ktorom by zaplesalo srdce každého vášnivého elektrikára. Určite to funguje a čo na tom, že u nás by nespĺňalo ani vyhlášky z čias Rakúsko Uhorska. Najúžasnejšiu pamiatkou mesta je komplex hinduistických chrámov Šrí Minákší pochádzajúci zo 16.storocia. Chrámy zaberajú celkovú plochu 6 hektárov a po po ich obvode sa týči do výšky až 50 metrov 12 gopur- vstupných brán. Tieto gopury sú bohato zdobene množstvom úchvatných farebných zobrazení rôznych podôb hinduistických bohýň, bohov a mýtických stvorení. Vo vnútri sa nachádza množstvo svätýň pričom tie hlavne sú zasvätene bohyni Meenakshi a bohovi Sundaresvarovi, sien 1000 stĺpov s chrámovým múzeom a uprostred celého chrámového komplexu je vodná nádrž zlatého lotosu. Tieto chrámy navštívi denne okolo 10 000 pútnikov, ktorí si pred vstupom môžu zakúpiť obetné dary v podobe kokosových orechov a banánov. Mňa veľmi prijemne prekvapila na indické pomery premyslená organizácia vstupu do chrámu, keď pred vstupom musíte odovzdať kvôli zákazu fotografovania smartfón, fotoaparát alebo tablet a tiež keďže ideme na posvätné miesto musíte si vyzuť obuv aj ponožky. Pre tie davy slúži par miestnosti, kde si u miestnych babičiek odložíte a oni Vám napíšu na kus papiera alebo kartónu číslo. To zas po návšteve odovzdáte a vrátia Vám Vaše veci. V tom chaose to prekvapujúco fungovalo na jednotku.
Tadž Mahal- jeden z novodobých siedmych divov sveta, pamiatka UNESCO, symbol Indie jedna z najznámejších stavieb sveta, ktorú určite každý pozná z množstva fotografii alebo filmových záberov. Samotná stavba sa nachádza v 1,5 miliónom meste Agra, ktoré je od hlavného mesta Dilli vzdialene približne 3 a pol hodiny cesty autom. Na úvod par základných a aj známych faktov.Tadž Mahal dal postaviť mughalský panovník Shah Jahan na pamiatku svojej manželky Mumtaz Mahal, ktorá zomrela pri pôrode ich štrnásteho dieťaťa. Stavba mauzólea trvala od roku 1632 do 1653, podieľalo sa na nej približne 20 000 staviteľov. Tadz mahal je zmesou islamskej, indickej a perzskej architektúry. Má štyri minarety, výšku 73 metrov a je zdobený kvetinovými ornamentmi, kaligrafiou perzských básní a úryvkov z Koránu, ktoré nie sú namaľovane, ale vytvorené vsadením drahokamov ,polodrahokamov a čierného mramoru do bieleho mramoru. Vo vnútri sa nachádzajú hrobky Shah Jahana a jeho manželky. Teraz k návšteve. Ako pri každej top pamiatke a osobitne v najľudnatejšej krajine sveta treba očakávať davy návštevníkov z Indie a tiež z celého sveta. Ak si chcete urobiť aspoň par záberov pripadne vychutnať si niekoľko sekúnd bez ľudí treba, si privstať a počkať na otvorenie areálu o 06:00 ráno. Lístky sa dajú kúpiť aj online. Tiež tak ako pri každej turistickej atrakcii Vás očakáva množstvo rôznych obchodníkov, fotografov ponúkajúcich spravenie tých naj záberov až po licencovaných aj samozvaných sprievodcov. Bohužiaľ pre mnohých obyvateľov Agry, je turizmus jediný možný zdroj obživy, keďže kvôli ochrane Tadž mahal pred škodlivým vplyvom exhalátov, je tu priemysel veľmi obmedzený. K samotnému Tadž mahal sa dostanete cez hlavnú bránu zdobenú nápismi z Koranu, ktorá ma symbolizovať vstup do rajskej záhrady. A pred Vami sa vynorí v celej krase cela stavba. Aj keď ste ho tisíc krát videli na záberoch, určite Vás ohúri. Keď postupne k nemu prichádzate uvidíte nádhernú symetriu stavby a veľké množstvo precíznych detailov. Odtiene farby mramoru sa menia podľa dennej doby vďaka dopadu slnečných lúčov na to množstvo polodrahokamov a drahokamov, ktorými je vyzdobený. Návštevníci môžu ísť aj dovnútra hrobky , avšak tu platí zákaz fotenia a musia si obuť návleky, aby nepoškodili mramor. Osobne si myslím, že každý kto uvidí Tadž mahal v ňom niečo nájde buď architektonicky a remeselnícky div sveta navrhnutý a postavený bez znalosti digitálnych technológii, počítačov a moderných nástrojov. Pre väčšinu ľudí je to ten najväčší a najkrajší pomník lásky, ktorá pretrvala až za hrob. No a pre realistov megalomansky a výstredný pomník všemocného panovníka orientálneho typu. A takí majú aj v dnešnom svete svojich nasledovníkov.
SKVELÁ INDICKÁ KUCHYŇA
India je aj jednou zo zasnúbených destinácii pre milovníkov gastro zemepisu so svojou vyše 4000 ročnou neskutočne bohatou kulinárskou tradíciou, ktorú okrem prírodných podmienok, náboženských predpisov (polovica obyvateľov Indie sú vegetariáni alebo vegáni) ovplyvnili aj Veľká Británia, Portugalsko, Francúzsko a Perzia, ktoré istý čas vládli Indii alebo jej častiam. Napríklad také čili papričky importovali do Indie Portugalci až v 16.storoci. Indická kuchyňa je veľmi bohatá na chute, množstvo rôznych korenín a ich spôsob prípravy zeleniny je z môjho pohľadu neprekonateľný, takže som za mesiac vôbec nemal potrebu jesť mäso))))Čo sa týka jedál na severe, kde je podnebie suchšie prevládajú vynikajúco pripravene strukoviny ako cícer, šošovica ,napríklad vo forme dalhu, jahňacie, baranie alebo kuracie mäso a ako príloha rôzné druhy chlebových placiek. Juh, ktorý je zas vlhkejší a blízko mora ponúka veľké množstvo zeleniny a ovocia, rôzne druhy rýb, kokosové mlieko a ako prílohu najmä ryžu v rôznej podobe. Ukrátení ostanú milovníci hovädzieho, ktoré je pre väčšinu Indov tabu a dokonca aj mnohé medzinárodne fastfoodove reťazce ponúkajú burgre s kuracím alebo baraním mäsom miesto originálnej hovädziny. Indickú kuchyňu môžete ochutnávať v rôznej podobe od úplne hardstreet food na preplnených uliciach, kde sa jedlo pripravuje len tak v hrncoch a panviciach v spoločnosti psov a mačiek, cez malé bistra až po tie najluxusnejšie reštaurácie v Mumbaji a Dilli. Záleží len na odolnosti žalúdka, odvahe a objeme financií na karte alebo v peňaženke. Každopádne kultúra stolovania je veľmi jednoduchá a ekologická- vlastnou pravou rukou (lebo ľavá sa ma používať na vykonávanie hygieny) a s pomocou nejakej chlebovej alebo ryžovej placky. Už len dodám, že aj v Žiline je možné vyskúšať autentickú indickú kuchyňu aj keď nie v autentických indických hygienických podmienkach.
KRAJINA BUDÚCNOSTI
Z môjho pohľadu si každý návštevník Indie v tej vyše 5000 ročnej zmesi chaosu, poriadku, kultúr, náboženstiev nájde niečo čo ho ohúri pripadne prinúti sa zamyslieť. Osobne si myslím, napriek mnohým úsmevným zážitkom, že je to krajina budúcnosti, ktorá pochopila, že cesta od chudoby k prosperite vedie len cez investície do vedy a vzdelávania. A ja ako dopravný pilot si po návrate do Európy opäť vážim tie naše 4 ročne obdobia, poriadok, precíznosť a riadiacich letovej prevádzky s angličtinou bez výrazného prízvuku, ktorým všetko rozumieť na letoch po Európe do Bruselu, Paríža alebo Londýna.
KTO JE TOMÁŠ HRUŠKA?
Rodné mesto, súčasné bydlisko: Žilina a aj v Žiline bývam 46 rokov
Vzdelanie: Gymnázium V. Okružná, Žilinská univerzita odbor letecká doprava
Pracovné skúsenosti: Dopravný pilot kapitán Boeing 737 a inštruktor, 10000 nalietaných hodín
Typická vlastnosť: Cieľavedomosť a vysoká motivácia v tom čo robím
Obľúbené jedlo: zemiakové placky, guláš a medzinárodná kuchyňa, ktorú rád spoznávam na cestách a potom skúšam doma uvariť
Cestovateľský sen: častí USA, ktoré som ešte doteraz nenavštívil
Životné krédo: Buď si cestu nájdem alebo si ju vytvorím
