Prodekanom pre vedu a výskum je na Fakulte humanitných vied (FHV) profesor Dušan Katuščák. Je to zároveň aj človek, ktorý založil v roku 2002 dokumentáciu kultúrneho dedičstva a následne v roku 2006 profesor Milan Konvit zaviedol študijný program mediamatika. Pomerne nový odbor dnes funguje ako najmasovejší na fakulte. Ako jediný zaznamenal nárast študentov. Ostatným programom (odborom) študenti ubúdajú takým tempom, že pokiaľ prednedávnom na FHV študovalo viac ako 2-tisíc interných študentov, tak v súčasnosti je ich menej ako 600. Profesor Dušan Katuščák hovorí, že situácia je neudržateľná a o dva roky hrozí fakulte kolaps. „Situácia sa nabaľuje už tri roky a súvisí s komplexnou akreditáciou, ktorá sa začala pripravovať už v roku 2014. Niektoré programy na našej fakulte ju nedostali, iné sa skončili najhoršie na celej Žilinskej univerzite. Boli to programy zaradené v pedagogických vedách. Náš program mediamatika, ktorý je ako jediný zaradený v humanitnej časti, dosiahol veľmi dobrú akreditáciu, keď mu len veľmi málo chýbalo do najlepšieho hodnotenia,“ hovorí profesor. „Napriek tomu, že v jednom programe humanitných vied študuje 74 % študentov, v deviatich programoch pedagogických vied len 26 % študentov, tak v počte zamestnancov je to naopak. V humanitných vedách pracuje 17 zamestnancov, oproti 34 zamestnancom v pedagogických vedách. Na jedného zamestnanca na humanitných vedách tak pripadá 17,8 študenta, oproti 3,2 študenta na pedagogických vedách. Toto je neudržateľná situácia, ktorá už onedlho bude mať veľmi negatívny vplyv na rozpočet,“ pokračuje Dušan Katuščák. Čísla totiž hovoria jasne. Náklady na jedného študenta humanitných vied predstavujú 1010 eur, zatiaľ čo náklady na jedného študenta pedagogických vied sú 5700 eur. Najmasovejší odbor, sociálna pedagogika, nedostal akreditáciu a o štúdium nie je záujem, keď na akademický rok 2016/2017 namiesto plánovaných 369 študentov prijali len 22. A môže to byť ešte horšie. Celoslovenský priemer je okolo 2000 eur na študenta. „Momentálne sa riadime rozpočtom, ktorý bol vypočítaný počtom študentov spred dvoch rokov. Ale o dva roky sa budú štátne dotácie rátať z počtu študentov, ktorý je tu dnes, a teda táto fakulta, ak sa nič nezmení, nevyhnutne speje k finančnému kolapsu. Vyzerá to dnes tak, akoby ju chcel niekto rozložiť zvnútra,“ hovorí prodekan. Jediným riešením podľa neho je zníženie počtu zamestnancov v pedagogickej časti zo súčasných 34 na 7 až 10. To však odmieta senát, v ktorom má vďaka vysokému počtu zamestnancov väčšinu práve pedagogická časť. Situácia ako z Kocúrkova. Vedenie univerzity malo záujem situáciu vyriešiť. Hneď po zverejnení výsledkov komplexnej akreditácie v septembri 2015 vyzvalo vedenie fakulty, aby konalo. Nestalo sa až do mája tohto roku, kedy uzrel svetlo sveta materiál reštrukturalizácie FHV. „Len veľmi málo z neho sa plní. V snahe pomôcť fakulte som vypracoval návrh riešenia. Naše pripomienky sa však vôbec neberú do úvahy. Naopak, upozorňujeme na problémy, a tak nás na dekanáte berú ako nepriateľov. Je to smutné. Dochádza však k plytvaniu verejnými financiami a je to z dôvodu zlého manažmentu. My z mediamatiky sa musíme skladať na pedagogickú časť fakulty, a to nechceme, pretože nás to ohrozuje. Nemôžeme vytvárať adekvátne podmienky, kupovať učebnice, softvér, obmieňať techniku, pripravovať a udržiavať projekty,“ hovorí Dušan Katuščák.
Katedru mediamatiky viedla Bronislava Jakubíková. Aj ona upozorňovala, že situácia je vážna a žiadala o dohľad krízového manažéra. Neuspela. Namiesto toho ju dekanka odvolala. Nahradil ju zakladateľ mediamatiky, profesor Konvit, ktorý sa rovnako snažil hájiť záujmy katedry. Ani on od 19. októbra po zásahu dekanky katedru nevedie. „Je zrejmé, že je to preto, že sme vystupovali kriticky voči vedeniu fakulty. Iný dôvod nevidím. V akreditácii sme dostali výborné hodnotenie – B+. Je evidentné, že všetko u nás funguje a že dekanka zasahuje do katedry, ktorá nemá problémy a má najlepšie hodnotenie z celej fakulty,“ hovorí Eva Capková, zástupkyňa vedúceho katedry. Situácia nie je ľahostajná ani študentom. Spísali petíciu, prostredníctvom ktorej požiadali rektorku o presunutie katedry mediamatiky mimo FHV. „Študovať mediamatiku si vyžaduje určitú úroveň technológií. Tu však dnes začína byť absencia základných vecí. Používať vlastné mobilné telefóny namiesto profi techniky a skúšobné verzie softvérov, pričom nevidíme žiaden progres, znižuje kvalitu vzdelávania a potenciál nášho odboru. Študentom to prestalo byť jedno vo chvíli, keď zistili, že sa to nezlepšuje, ba naopak, pokiaľ sa veci nezmenia, tak fakulta nebude môcť prežiť. Petícia mala názov Nechceme byť dojná krava a podpísalo ju okolo 700 študentov, absolventov a sympatizantov mediamatiky. Od rektorky sme však dostali odpoveď, že fakulta má svoju samosprávu a vykonáva sa reštrukturalizácia a ona nemôže nič robiť. Čakali sme teda pár mesiacov a namiesto pozitívnych správ prichádzajú len negatívne a vyústilo to do bezdôvodného odvolania pána profesora Konvita,“ tlmočia atmosféru medzi študentmi členovia petičného výboru. Študenti sa však s takýmto výsledkom nechcú zmieriť. Osloviť chcú ministerstvo, ale aj prezidenta. Žilinský večerník požiadal o vyjadrenie dekanku aj rektorát. Vlasta Cabanová nereagovala nijako. Prorektor Milan Trunkvalter nám zaslal nasledujúce stanovisko: „Fakulta humanitných vied je v súčasnosti v stave reštrukturalizácie. Výsledky s ohľadom na náročnosť legislatívneho procesu nie je možné očakávať okamžite. Dekanka bola poverená vykonať reštrukturalizáciu fakulty. Nateraz prijala opatrenia v oblasti pedagogických štúdií. Súčasná situácia Fakulty humanitných vied ŽU je podmienená úrovňou a kvalitou celej akademickej obce fakulty, predovšetkým jej zamestnaneckej časti. Je na samotnej akademickej obci fakulty, ako sa so svojimi vzájomnými interpersonálnymi vzťahmi vyrovná.
V prípade, že fakulta nebude toho schopná a svojím ďalším konaním bude znevažovať dobré meno Žilinskej univerzity v Žiline, univerzita bude postupovať v súlade s kompetenciami danými ustanoveniami zákona o vysokých školách, prípadne zváži jej zrušenie ako celku.“ Pre bližšie informácie nám prorektor odporučil obrátiť sa na vedenie fakulty. To sme urobili, na odpoveď sme však čakali márne. Situácia je tak naďalej napätá, vládne tam navyše atmosféra nepriateľstva, strachu, anonymov a šikanovania. Dušan Katuščák hovorí, že takéto praktiky mu pripomínajú roky normalizácie. „Zadávanie úloh a vyžadovanie ich splnenia za pár dní či nepovolenie tvorivej práce z domu, vraj pokým neodstúpim z prodekanskej funkcie, to je bežná prax dekanky. A tak dochádzam každý deň do Žiliny z Turčianskych Teplíc, zatiaľ čo iní majú prácu povolenú z domu aj 70 dní za semester. Ale zastrašiť sa nedáme. Záleží nám na fakulte a na odbore, ktorý sme s kolegami založili a veríme, že sa nájde konštruktívne východisko z kritickej situácie.“
