Predstavme si v úvode: čo to koučing je?
Je to pomerne špecifická forma rozvoja jednotlivca alebo skupiny ľudí. Môžeme si to predstaviť ako partnerský rozhovor, ktorý má isté pravidlá. Klient koučovania je v rozhovore expert na svoj život, lebo nikto ho nepozná lepšie ako on. Ja, kouč, som zas expert na proces, akým rozhovor vediem a na zručnosti, ktoré pri tom používam. Ako profesionálny kouč klientovi neradím, nehodnotím, nepodsúvam nič zo svojej expertízy, pretože to, čo funguje mne, nemusí fungovať druhému. Upozaďujem všetko, čo je moje, a som tu čisto pre klienta. Aktívne ho počúvam všetkými svojimi zmyslami a kladiem mu silné užitočné otázky, ktoré mu dajú príležitosť ísť za rámec svojho súčasného myslenia. Dávam klientovi priestor uvažovať nad vecami z iných uhlov pohľadu. Vo forme metafory, predstavte si žeriav, ktorým vás vyveziem hore a vy sa môžete popozerať ďalej, viac, zhora.
Čo je podstatou takéhoto koučovacieho rozhovoru?
Na začiatku potrebujeme cieľ, ktorý chce klient dosiahnuť. Témy, o ktorých sa rozprávame, sú naozaj rôzne. Môžu to byť dilemy, rozhodovanie, zlepšovanie, plánovanie, hľadanie motivácie. Pointa je, aby mal klient vďaka rozhovoru užitočné uvedomenia. Čo skutočne potrebuje a chce, akými spôsobmi by sa vedel dostať k svojmu cieľu, koľko rôznych spôsobov má k dispozícií a ktorý z nich by mohol byť preňho ten najlepší. Rozhovor vediem tak, aby si klient svoju situáciu ujasňoval, aby sa mu „rozprestreli záclony“. Neuspokojujem svoju zvedavosť, ale dávam príležitosť ísť nad rámec klientovho aktuálneho uvažovania. Na začiatku si volí cieľ, skúmame želaný stav, na konci odchádza s konkrétnym zmysluplným krokom. Hoci aj maličkým krôčikom, ktorý ho posunie k tomu, čo chce.
Témý na koučing môžu byť skutočne rozmanité. Platí etická zásada. Ak téma bolí, treba zvážiť či nie je vhodnejšia iná intervencia, napríklad terapia. Pretože koučing nie je terapia.
Idete v takomto rozhovore do hĺbky, alebo je to skôr vedené „po povrchu“ ako užitočný, praktický rozhovor?
Určite je užitočný, a praktický v zásade tiež, pretože cieľom kouča je to, aby ho klient čo najrýchlejšie nepotreboval. Aby si vyjasnil, vybavil, zistil, čo chce a ako sa tam dostať. My nechceme prehlbovať nejakú závislosť. No dovolím si tvrdiť, že v koučovaní sa ide práve do hĺbky. My sa pýtame na to, čo je pre človeka skutočne dôležité. Kvôli čomu to potrebuje dosiahnuť? Čo je za tým? A keď to dosiahne, čo mu to prinesie? Koho ďalšieho sa to týka? Skrátka, ak si človek potrebuje uvedomiť niektoré veci, potrebujeme ísť pod kožu. Ak je on ochotný. Lebo môže dostať tak silnú otázku, že na ňu nebude vedieť alebo chcieť odpovedať, a to je tiež v poriadku. Je to však partnerský rozhovor založený na budovaní bezpečia a dôvery. Zároveň sa môže spoľahnúť, že je rozhovor diskrétny. On ako klient môže zdieľať a hovoriť o koučovacom rozhovore, ale ja ako kouč v žiadnom prípade nezdieľam, čo sme riešili.
Mojím cieľom v koučovaní je dať klientovi príležitosť nahlas vysloviť svoje vnútorné monológy, ktoré cíti a vníma, ale možno ich ešte nevyslovil nahlas. Ono to má aj veľkú silu. Je iné, keď si o niečom dumeme vo svojich myšlienkach sami, ako keď to vyslovíme nahlas. Ja potom sumarizujem, čo som počula. A to má takisto ohromnú moc, keď klient počuje svoje vlastné slová.
To musíte mať výbornú pamäť a stopercentné sústredenie.
Sú to všetko zručnosti, ktoré sa kultivujú a rozvíjajú vo výcvikoch. Okrem aktívneho počúvania sú tu ďalšie základné kompetencie kouča. Osvojujem si rôzne nástroje, spôsoby, prístupy a náhľady v koučovaní, ktorými môžem klienta sprevádzať. A to si môžete predstaviť ako taký bufetový stôl. Keď príde klient na rozhovor s nejakou témou, ja z neho vyberám, čo by mohlo byť pre človeka najužitočnejšie. Je to ako keď príde opravár, ktorý si zo svojho kufríka vyberie vhodný nástroj. Keď nesedí veľkosť maticového kľúča, siahnem po ďalšom, Zednodušene povedané, sú nástroje užitočnejšie pre nejaký typ témy, napríklad pre dilemu, plánovanie, a podobne. Ale tiež to neznamená, že paušálne nasadzujem jeden nástroj na všetko. Kdý z nás je absolútne jedinečný. Vediem rozhovor vzhľadom k osobnosti klienta. Zručnosti kouča ostávajú, nástroje sa menia.
Ako profesionálny kouč neustále študujem, skúšam na sebe, spoznávam, lebo aj kouči sa potrebujú nechať koučovať. Stále na sebe pracujem. Prvý stupeň certifikácie od Medzinárodnej federácie koučov som získala po ucelenom koučovacom výcviku so záverečnou skúškou – živým koučovacím rozhovorom, absolvovaní náročného testu a stovkách odkoučovaných hodín s klientami.
Ako to funguje v pracovnom prostredí? S čím najviac oslovujú firmy koučov?
Niekde chcú kouča pre jednotlivcov, niekde chcú tímový koučing. Toto je veľmi individuálne a závislé na potrebe firemného klienta. Je to pomerne flexibilné. Tak ako je každý z nás iný a potrebujeme niečo iné, rovnako každá firma má iné potreby. Pri práci s tímom funguje skupinová dynamika. Ide o niekoľkohodinové stretnutia zamerané na konkrétnu tému a cieľ. Na začiatku je potrebné nastaviť pravidlá pre celú skupinu. Ja koučujem a zároveň sledujem proces, strážim čas a angažujem všetkých, aby boli vypočutí. V prípade, ak sa v skupine čokoľvek deje, robím intervencie, aby stretnutie plynulo užitočne a hladko. Závisí aj od toho, aká je to veľká skupina. Tímový koučing odporúčam v skupine do 10 ľudí.
Máte aj konkrétne príklady, čo ste riešili v minulosti vo firmách?
Zameranie na pracovný výkon, motiváciu, strategické plánovanie dlhodobého charakteru alebo konkrétny projekt, ktorý musel byť jasne vymedzený v krokoch. Čiže sú to plánovacie veci, výkonové veci, vzťahy na pracovisku aj leadership. S koučom môže pracovať líder, ktorý je na svojej pozícii dlho, alebo naopak nový, ktorý ešte nemá skúsenosti a hľadá si svoj spôsob ako fungovať v tíme a čo najužitočnejšie ho viesť. Je to rozmanitá paleta tém.
Potrebujete sa dovzdelávať v oblasti zamerania firmy, do ktorej idete koučovať?
Pri tímových koučingoch tému dopredu väčšinou viem. Pri individuálnom koučingu tému dopredu vedieť nepotrebujem. Môžem ísť koučovať napríklad do banky, po odbornej stránke nepotrebujem rozumieť. Klienti sú tam experti na svoju prácu, my sme experti na koučovací proces. Cez svoje kompetencie a nástroje koučujeme čo najjednoduchšie, najúčinnejšie a najefektívnejšie ako vieme. A koučovací rozhovor je fascinujúci v tom, že riešenia sa tam skôr či neskôr začnú črtať.
Za posledné roky sa akoby rozsypalo vrece s rôznymi motivátormi, mentormi, atď. Keď to porovnáte s koučingom, aký tam je rozdiel?
Pracujem s úžasným citátom od Plutarchosa, že „Myseľ nie je nádoba, ktorú treba naplniť, ale oheň, ktorý treba zapáliť.“ Vystihuje rozdiel medzi koučovaním a povedzme mentoringom. Mentor zdieľa a odovzdáva to, čo mu funguje. Môžete sa inšpirovať, je na vás, čo z toho použijete a čo nie. Môže sa však stať, že to vo vašej realite nebude fungovať. Mentor vám môže v najlepšom svedomí niečo poradiť. Ja v koučovaní nikomu nehovorím, čo má robiť. Ja sa pýtam na to, čo vidí klient ako príležitosť, keby mal neobmedzené možnosti. Dostaneme sa skrátka k tomu, kvôli čomu za mnou prišiel, čo potrebuje, ako by bolo najlepšie to dosiahnuť a odíde s nejakým akčným krokom. Naštartujeme proces myslenia, aj konania. On ten krok vyskúša, a keď to bude fungovať, pôjde ďalej. Keď to nepôjde, vie z koučovacieho rozhovoru o ďalších možnostiach, ktoré ho môžu priblížiť k cieľu. Proces koučovania je fascinujúci v tom, že podnecuje samostatnosť, tvorivosť, angažovanosť. Pointa je, že klient preberá zodpovednosť a preberá ju rád, keď vie, kvôli čomu to robí. Týmto spôsobom napríklad v ZAKO-žilinskí kouči učíme lídrov používať koučovací prístup na pracoviskách - aby cez komunikáciu a spôsob vedenia ľudí podnecovali samostatnú angažovanosť u svojich ľudí v tíme. Také kroky vedú k ozdraveniu firmy.
To tu kedysi nebolo.
Dnes našťastie vidíme, že starostlivosť o zamestnancov vo firmách, ako aj celkovo pozornosť venovaná rozvoju, je na o mnoho vyššej úrovni ako kedysi. Koučovanie je konštruktívny spôsob myslenia. A koučovací prístup na pracovisku má ohromné účinky nielen na celkovú atmosféru, ale aj výkon zamestnancov, tým pádom aj výsledky firmy a spokojnosť zamestnancov v nej. Kiežby všetky firmy automaticky a systematicky pracovali na tom, aby ich manažéri viedli ľudí aj s koučovacími zručnosťami!
V súvislosti s prácou sa v poslednej dobe často skloňuje vyhorenie. Riešite aj toto?
To už je na hrane. Ja ako kouč profesionál sa podpisujem pod etický kódex, kde som sa zaviazala, že ak vidím na klientovi, že jeho/jej téma bolí, že tam cítim niečo emocionálne silné, s rešpektom a súcitom to pomenujem a odporučím iného odborníka. Ide o momenty, kedy vnímam, že človek potrebuje psychológa, psychoterapeuta, psychiatra, alebo inú pomáhajúcu profesiu. Koučing nie je terapia. Nerozoberá problémy do hĺbky. Iné je, ak príde klient, ktorý zachytáva prvé známky vyhorenia, no je schopný a ochotný pozerať sa dopredu na svoj cieľ. Keď dokáže rozmýšľať a spolupracovať v rámci koučovacieho rozhovoru.
Takže koučing nie je rozprávanie o problémoch, ale o hľadaní riešení.
Áno, koučing je o tom, čo skutočne chcem a ako sa tam dostanem. A keď niečo nechcem, čo chcem namiesto toho. V rozvoji dospelých ľudí je to v zásade jednoduché. My, dospelí, sa učíme tým, že skúšame a reflektujeme, čo sme zažili, zamýšľame sa nad tým, čo nám fungovalo viac, čo menej, a čo nabudúce urobíme inak. A na tom je postavený aj princíp a jeden z náhľadov v koučovaní - solution focus - ak niečo funguje, robme toho viac. A ak niečo nefunguje, robme to inak. Hľadajme „to inak“, aby to začalo fungovať.
Sledujete tie príbehy aj ďalej? Že ste to dobre odkoučovali?
Tým, že je to partnerský rozhovor, nepreberám za klienta zodpovednosť. Som ok, keď mi klient zdieľa, že to dobre funguje, veľmi sa z toho teším a prajem mu to. Ale som ok aj s tým, keď mi povie, že sa nič neudialo alebo sa na to vykašľal. Mojou úlohou nie je, aby som niekoho kontrolovala alebo úkolovala. Mám plnú dôveru v to, že každý koná najlepšie ako vie. Niekto je motivovaný viac, niekto menej. Ak sa stretneme mimo koučovacieho vzťahu, nepýtam sa, ako so všetkými uvedomeniami naložil. Keď to klient so mnou zdieľa, vážim si to, ale ja otázky progresu a zmien neprinášam ako prvá. Rešpektujem, že zmeny po koučovaní sú jeho rozhodnutia a vlastníctvo.
Okrem tohto máte aj iné projekty, i keď všetko to akoby spolu súvisí. Povedzte nám viac o #vsetkojeokomunikacii.
Za svoj život som sa naučila a uvedomila si, že je veľmi dôležité ako komunikujeme. A že sa dajú komunikovať rešpektuplne, bezpečne a prijateľne aj veľmi ťažké a náročné témy. Chce to iba kultivovať komunikačné zručnosti. To je dôvod, prečo vznikol projekt pre verejnosť - rozvojové skupiny #vsetkojeokomunikacii. Hovoríme tam o rôznych súčastiach komunikácie. Napríklad o vnútorných dialógoch, pretože to, ako komunikujeme vnútorne do seba, súvisí s tým, ako komunikujeme navonok. Ak mám láskavú komunikáciu sama so sebou, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nestane, že sa k iným budem správať ako Xantypa. Ale to je len jedna oblasť. Hovoríme o hodnotách a postojoch, s ktorými vstupujeme do komunikácie. Či sa vyvyšujeme alebo ponižujeme, to tiež určuje príchuť komunikácie. Hovoríme o prístupe Kto z koho - v dnešnom svete, hektickom a tak trochu agresívnom, mám pocit, že sa potrebujeme prekrikovať o tom, kto má väčšiu pravdu a koho je viac počuť. Namiesto toho, aby sme sa presadzovali, stačilo by sa viac počúvať. A koľkokrát sa stane, že sa niekto tvári že počúva a pritom myslí na to, čo bude variť na večeru? Ok, aj mne sa to stále stáva, napriek tomu, že roky kultivujem aktívne počúvanie. Som len človek, nemám problém to priznať. Takže aj aktívne počúvanie je jednou zo súčastí tohto projektu. A potom je tam aj časť o kladení otázok – mnohí radi mudrujeme a sme experti na iné životy. A čo tak sa namiesto nevyžiadaných zaručených rád opýtať dotyčného: a ako to vlastne ty chceš? Hovoríme aj o rôznych hrozbách v komunikácii, ktoré v skupine rozoberáme. Mojím snom je základné koučovacie zručnosti, a to aktívne počúvanie, kladenie otázok a prítomnosť v komunikácii raz koncepčne integrovať ako súčasť školského systému, ideálne už od materských škôl.
Sama ste matka. Kultivujete to u svojich detí?
Áno, vediem otvorenú komunikáciu s deťmi, vediem ich k tomu, aby hovorili o príjemných aj nepríjemných veciach, aby komunikovali rešpektujúco, nevyvyšovali sa. Podľa mňa sú to také normálne základné princípy. Zároveň aj otvorene komunikujem, čo sa deje so mnou, čo emocionálne prežívam. Nerobila som to vždy. Chcela som byť za super mamu, na ktorej deti nebudú vidieť smútok, pritom to je prirodzené a potrebujú zažiť celú pocitovú škálu. Vždy však odkomunikujem, prečo sa tak správam. Keď niečo prestrelím, vrátim sa k tomu a preberiem za to zodpovednosť. Ak som niečo nezvládla, ospravedlním sa. Takže všetko je o komunikácii – aj s deťmi.
Je fajn, že sa dá naučiť komunikovať aj v dospelom veku.
Absolútne mám za to, že sa komunikácia dá kultivovať. Najdôležitejší predpoklad je, že človek chce. Lebo ako som už spomínala, dospelí sa neučia ako deti, že nám niečo nalejú do hlavy. My sa učíme v praxi, skúšaním. A keď zistíme, že nám niečo funguje, že nám kvitnú vzťahy, dáva nám to zmysel a začneme to robiť často. A keď niečo robíme často, robíme to dobre. A keď niečo robíme dobre, robíme to radi. A tak sa zdokonaľujeme.
Ťaživá atmosféra, množstvo informácií a ich subjektívna selekcia, prelínanie svetových a osobných problémov... Ako naložiť s týmto nákladom, ktorý sa na nás dennodenne valí?
Moja sestra mi raz dala otázku: „To je zaujímavé, že každý deň si minimálne dvakrát umývame zuby. Čo nám bráni v tom, aby sme si jedenkrát denne upratali v hlave?“
Ja nemám zaručené rady. Mám však odpozorované, že to, čo sa deje vonku, sa odrazí na vašom vnútornom svete a prežívaní, pokiaľ sa o seba nestaráte. Pokiaľ si nedoprajete pravidelné mentálne i fyzické zastavenie. Keď ste v nepohode a frustrovaní, nejakú dobu to dokážete ustáť, čerpáte z pomyselnej nádrže, no keď je to dlhodobo, vypýta si to svoju daň. Najhoršie je, že sme prestali počúvať signály a telo nám ich pritom dáva. Alebo signály vnímame, ale odsúvame riešenia na neskôr. Ale to nás dobehne. Pokiaľ by každý venoval na dennej báze pár chvíľ tomu, aby si očistil myseľ od nepotrebných myšlienok a emócií, to by sa nám sveta žilo.
Ale ako na to?
Ja mám svoje fungujúce rituály. Ale to je individuálne. Každý sme jedinečný, ako som už niekoľkokrát spomínala. Ja som inštruktorka jogy a ráno začínam časom pre seba, pomáha mi to mentálne si nastaviť deň. Večer si zas porozmýšľam, čo mi počas dňa udialo, či ma niečo ranilo, či je užitočné, aby som to držala v hlave, alebo to z nej vyhodím ako do koša. Takisto vyjadrím vďačnosť za dôležité momenty dňa. Chcem v sebe nosiť myšlienky, ktoré sú prosperujúce, nie deštrukčné, či už pre mňa alebo pre okolie.
Otvorene priznávam, joga a koučing sú dve veci, pre ktoré mám slabosť. Preto, že kultivujú silu. Rozhodla som sa, že užitočné prepojenie týchto vecí prinesiem aj ľuďom. Vytvorila som program PIT-STOP Rozvoja. Program spája jogu a koučing. Človek sa v ňom naučí správne a bezpečne cvičiť a dýchať, zároveň odíde mentálne reštartovaný, s upratanými myšlienkami. Fyzické a duševné zdravie idú ruka v ruke. Náš potenciál je trvalo udržateľný vtedy, keď je medzi fyzickým a mentálnym vyťažením balans. Keď som to tak spätne skúmala, celý môj život viedol sem. Prepájať mentálnu stránku rozvoja človeka s tou fyzickou.
PIT-STOP Rozvoja je intenzívny individuálny program, čiže pre jedného človeka, kedy sa 11 týždňov stretávame v rovnaký deň a čas. Prvá časť stretnutia je cvičenie, kedy cez fungujúce princípy jogy človeka učím správne a bezpečne cvičiť a dýchať. Druhá časť je venovaná koučovaniu. Téma je na klientovi. Mám smelý predpoklad, že za 11 stretnutí si človek tak vyupratuje v hlave, že môže skonsolidovať, čo v živote skutočne chce, čo sú jeho priority, ako sa k nim vie dostať. Vyjasní si mnohé dilemy.
Joga je v podstate duchovná činnosť. Myslíte, že môže ísť o hocijaký šport? Asi to nemôže byť box.
Myslím si, že každý pohyb je lepší ako žiadny. Netvrdím totiž, že joga je všeliek na všetko (rovnako ako ním nie je koučing). Je pravda, že joga vznikla tisícročia pred naším letopočtom primárne ako pozorovanie mysle a práca s dychom. A to aj v PIT-STOPE Rozvoja prinášam - naučiť sa pracovať s najsilnejším nástrojom, aký máme, a to je dych.
Ako dlho sa joge venujete?
Štvrťstoročie. Od mala sa hýbem, od piatich rokov som závodne tancovala spoločenské tance. Keď som v 17 rokoch prestala, dostala som sa k modernému baletu a scénickému tancu, a tam boli prvé dotyky s jogou. Tam sa to začalo. Joge sa venujem 25 rokov, ale pomerne nedávno (v roku 2022) som úspešne ukončila ucelený inštruktorský jogový výcvik. Chcela som mať inštruktorské yogové vzdelanie kvôli úžitku mojim klientom.
Väčšinou to je otázka na úvod, a my ju kladieme v závere. Kedy sa do vášho (profesionálneho) života dostal koučing?
Od roku 2006 som pracovala v automobilke Kia – najprv na oddelení PR, po materskej na oddelení vzdelávania. Tam som sa začala ponárať do otázok rozvoja a vzdelávania dospelých, andragogiky. Časom sme si uvedomili, že aj keď sme ľuďom dávali naozaj dobré tréningy, nemalo to vždy taký efekt, aký sme si predstavovali. Každý si z tréningu vzal niečo iné, prípadne aj nič. Preto sme začali hľadať iné spôsoby rozvoja a práce s ľuďmi. S kolegyňou sme sa dostali na koučovací výcvik – spoznala som združenie ZAKO – žilinskí kouči Často hovorím o „živote pred a živote po koučovacom výcviku“. Koučovanie ako proces rozvoja človeka ma očarilo, priam uchvátilo. Priíde mi zmysluplné, užitočné, skutočne odhaľujúce potenciál človeka. V roku 2021 som odišla z korporátu a založila Ateliér Rozvoja. Zároveň som súčasť Koučovacej školy ZAKO – žilinskí kouči. Šírime osvetu o koučovaní a učíme koučovať.
Kam to vás osobnostne dostalo?
Ako človek som si vďaka tomuto prístupu uvedomila mnohé veci. Jedna z kompetencií koučovania je koučovské myslenie, ktoré okrem iného praktizuje nehodnotiaci postoj. Rozhodla som sa, že chcem nahliadať na ľudí s plnou dôverou v ich potenciál. Povedala som si, že sa budem na ľudí pozerať optikou rešpektu a úcty, budem komunikovať a zameriavať pozornosť na to, ako sa veci dajú, nie naopak. Chcem u ľudí i u seba podporovať progres. Je totiž štandardné, že zvykneme zameriavať pozornosť na to, čo sa nám nedarí. Takže mne to zmenilo výrazným spôsobom kvalitu života.
A na záver, kedy je vhodné vyhľadať kouča?
Začnem od konca - ak čakáte rady, kouča nehľadajte. Tu sú vhodnejší mentori alebo konzultanti. Sú legitímne situácie, kedy človek potrebuje ísť na tréning alebo prednášku, aby dostal nové informácie a vedomosti. Sú iné pomáhajúce profesie, ktoré vám pomôžu, ak ste v emocionálnom trápení alebo potrebujete hlboko analyzovať problémy z minulosti.
Kouča oslovte, ak hľadáte riešenia, možnosti, zdroje, ktoré momentálne zo svojej pozície nevidíte. V zásade sa dajú odkoučovať mnohé témy, ktoré sa týkajú pracovného aj súkromného života – zlepšenie vzťahov, otázky motivácie, zvýšenie výkonu, životné hodnoty. Koučing je pre človeka, ktorý je v dobrej emocionálnej a psychickej kondícii. Samozrejme, každý máme svoje problémy, a to je v poriadku, pretože v koučovaní chceme nachádzať riešenia a spôsoby, ako sa vysporiadať so situáciami. Koučing je pre človeka, ktorý je ochotný prevziať zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia, je ochotný rozmýšľať pod sprevádzaním kouča – lebo bude dostávať otázky, na ktoré bude hľadať odpovede. Klient si to skutočne v koučovacom rozhovore „odmaká“. Odmyslí. Potrebuje byť aktívny. Ale môže sa na druhej strane spoľahnúť, že profesionálny kouč odvedie tú najlepšiu robotu, aby sa mu rozjasnilo a prichádzali mu tie osvietené „aha momenty“, ktoré ho priblížia k vytúženému cieľu.
Kto je Alexandra Budinská?
medzinárodne certifikovaná koučka so zameraním na koučovanie na pracovisku
- členka Slovenskej asociácie koučov
- spolupracujúca koučka ZAKO – žilinskí kouči
- koordinátorka Regionálneho klubu koučov Žilina
- športová odborníčka so zameraním na yogu
- lektorka komunikačných zručností
- párový koučing
Vyštudovala verejnú správu, venovala sa komunikácii a vzťahom s verejnosťou a zodpovednému podnikaniu. Od 2015 sa venovala korporátnemu rozvoju ľudských zdrojov ako dizajnér rozvojových a onboarding programov, interný kouč, lektor, hodnotiteľ AC/DC programov, projektový manažér základných hodnôt. Od 2021 pôsobí ako externá koučka, konzultantka pre rozvoj ľudských zdrojov, lektorka, inštruktorka yogy.
Talenty podľa Gallup: vítajúca, pozitívna, rozvíjajúca, strategická, prepájajúca.
