Napriek tomu, že v Austrálii sú populárne skôr športy ako austrálsky futbal či rugby, Saša, ako mu spoluhráči pod Dubňom hovoria, si vybral futbal. Za A-tím austrálskych Socceroos už na jar aj premiérovo nastúpil, predtým reprezentoval Austráliu do 23 rokov a Srbsko do 17 rokov. Viac sa o austrálskom obrancovi dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Prišli ste do tímu Jaroslava Kentoša medzi poslednými. Ako ste sa vlastne v Žiline ocitli?
Prišiel som na hosťovanie z Mladej Boleslavi, kde som nepociťoval progres a nebol som tam spokojný. Hosťovanie v Žiline som bral ako možnosť hrať niekde stabilne celé zápasy. Vedel som, akým spôsobom sa tu pracuje, čo je MŠK za klub a všetko sa potvrdilo. V Žiline som našiel výborné podmienky pre svoj rozvoj a som rád, že som spravil tento krok.
Aký pociťujete zatiaľ najväčší rozdiel medzi českou a slovenskou najvyššou súťažou?
Súťaž v Česku je viac náročná fyzicky, v slovenskej sa hrá viac technicky, kreatívnejšie. Hral som predtým rok aj v Rumunsku za tím Gaz Metan Medias, takže som bol na podobný štýl ligy ako na Slovensku zvyknutý. V Žiline cítim, že každým tréningom napredujem. Navyše ťaháme teraz víťaznú sériu a prial by som si, aby sa nikdy neskončila. Snažíme sa hrať rovnako proti všetkým, nikoho nepodceniť a dúfam, že sa nám bude dariť aj naďalej.
Na to, že máte 23 rokov, pochodili ste už s futbalom množstvo krajín. S profi futbalom ste dokonca začali v litovskom Ekranase.
V Austrálii sa hrá futbal inak. Ja som odišiel skoro, takže s ním ani nemám veľké skúsenosti. Z rodného Perthu, kde som odštartoval mládežnícku kariéru, som odišiel ako 14-ročný do Európy. V litovskom Ekranase som dostal šancu hrať za mužov, neskôr som pôsobil krátko doma v Perthe a vrátil som sa do Litvy do tímu Lietava Jonava. Hral som aj dva zápasy v Európskej lige, mal som gól a asistenciu, čo bolo celkom dobré. Potom som šiel do Rumunska, odtiaľ som prestúpil do Teplíc a následne do Mladej Boleslavi. No a teraz som v Žiline.
Ste síce Austrálčan, ale so srbskými koreňmi. Reprezentovali ste obe krajiny vo futbale.
Starí rodičia pochádzajú zo Srbska, do Austrálie sa presťahovali dávno. Narodil som sa v Austrálii, pre mňa je to domov. Hral som aj v jej reprezentáciách, hoci v mládeži som nastúpil raz aj za srbský tím do 17 rokov. Najväčší zážitok bol však polčas odohraný proti Nórsku na jar tohto roku za Austráliu. Neviem to opísať. Je to niečo, čo si predstavuje každé malé dieťa, je to sen. Budem sa snažiť, aby neostalo iba pri tom jednom štarte. Ak budem zdravý a budem hrávať pravidelne, potom mám aj zo slovenskej ligy šancu hrať v austrálskej repre.
Ako vidíte vašu futbalovú budúcnosť? Viete si predstaviť, že by ste v Žiline ostali aj dlhšie?
V prvom rade nemám očakávania za seba. Chcem najmä pomôcť Žiline a odovzdať pre ňu maximum. Ak sa mi tu bude dariť, potom urobím ďalší krok v kariére. Ťažko sa mi hovorí, čo bude po konci môjho hosťovania. Je to aj na kluboch, ako sa dohodnú. Cítim sa tu však dobre, budem na sebe pracovať na tréningoch a v zápasoch a ostatné je budúcnosť.
