Príchod zimy v minulosti menil rytmus práce i života. Nedochádzalo však k tomu všade v rovnakom čase. V severných častiach Slovenska sa za prvý zimný deň považoval deň sv. Martina (11. november), na juhu zasa deň sv. Kataríny (25. november). V tomto čase ľudia opúšťali polia, záhrady i dvory a stiahli sa do domácností k tradičným zimným prácam. Ženy a dievčatá začínali v tomto období po večeroch priasť či párať perie. poslednou bodkou za pravidelnými tanečnými zábavami boli tie katarínske. Po nich život na dedinách na istý čas utíchol a sústredil sa na vianočné prípravy. Prvú sviečku na adventnom venci zapálime 1. decembra.
DUCHOVNÉ VNÍMANIE ADVENTU
Obdobie štyroch adventných nedieľ symbolizuje mýtický čas štyroch tisícročí od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Zaviedol ho pápež Gregor I. (590 – 601) a bol pôvodne spojený s pôstom tri dni v týždni, neskôr len v stredu, piatok a sobotu po tretej nedeli. Ako uviedol tajomník biskupa Žilinskej diecézy Ľubomír Majtán, adventom sa oficiálne označuje začiatok liturgického roka. „Duchovne by sme mohli povedať, že advent je výzvou na očakávanie, bdenie, byť pozorný, pripravený, zodpovedný. Niekto by si mohol mylne myslieť, že veriaci človek má teda bdieť a byť pripravený len v adventnom období. V skutočnosti však musíme strážiť naše životy neustále, počas celého roka, ba počas celého života. Aj v dnešnej dobe by mali byť kresťania práve tými, ktorí neustále prebúdzajú svet zo spoločenského, kultúrneho a mravného spánku,“ uviedol Ľubomír Majtán a podotkol, že pre neho osobne znamená advent čas zastavenia sa. „My sme totiž veľmi unaháňanou generáciou. Stále utekáme, vybavujeme, organizujeme. Preto sa aj ja, ako veriaci človek, snažím počas adventu trochu „pribrzdiť“, mať viac času na najbližších, na modlitbu, čas s Bohom,“ dodal.
ADVENT V LUDOVÝCH TRADÍCIÁCH
Keď v tradičnom dedinskom prostredí starí ľudia s pokorou očakávali advent, mládež sa nevedela dočkať sviatku svätej Kataríny. Spájal sa s ním totiž posledný deň plný tanca a zábavy. „Katarínske zábavy sa tešia obľube dodnes, no už dávno tento deň stratil svoju magickosť. V ľudovom prostredí práve na Katarínu začali tzv. Stridžie dni. Ľudia verili, že týmto dňom začínajú strigy naberať na moci, a preto sa s ich odháňaním spájalo množstvo praktík vrátane robenia hluku, ktorý mal strigy odohnať,“ povedala tnologička Júlia Marcinová. Svoju úlohu v tomto období podľa nej zohrávali aj pastieri, ktorí na krížnych cestách práskali bičmi, aby strigy nevošli do dediny. „Na jednej strane advent predstavoval pokojné obdobie charakteristické stíšením sa človeka, stíšením sa celej dediny, dodržiavaním pôstu, no na druhej strane to bolo obdobie spojené s mágiou, čarami a s láskou. Najmä mládež žila akoby paralelným svetom. Na jednej strane prísne dodržiavala adventný pôst, nejedli žiadne mäso, častejšie navštevovali kostol, no na druhej strane to bolo obdobie ľúbostnej mágie, ktorej sa tešili najmä slobodné dievčatá,“ prezradila Júlia Marcinová. Pripomenula aj liatie olova či varenie halušiek na sviatok svätého Ondreja alebo nosenie čerešňových vetvičiek do vázy na deň sv. Barbory. Ak vetvičky do Vianoc vykvitli, dievka sa mala do roka vydať.
„K významným adventným sviatkom patril a dodnes patrí sviatok svätého Mikuláša, kedy opäť pre ženy platili rôzne zákazy. Museli byť celý deň doma a nesmeli ísť na návštevu. Dokonca boli zakázané ženské práce spojené s výrobou odevu vrátanie tkania, pradenia. Azda k najobľúbenejším sviatkom patril sviatok svätej Lucie, kedy muži vyrobili stolčeky z jedného kusa dreva, tzv. Lucijový stolček. Kto sa pozrel cez dieru v stolčeku a zbadal ženu, tá bola bosorkou. Tento deň sa opäť spájal so silou bosoriek a ich vplyvom na ľudí. Všetci sa proti nim chránili cesnakom. Okrem toho, že ho jedli, natierali ním veraje dverí na dome aj v maštaliach. Nakoniec to bol sviatok svätého Tomáša, kde platilo, že muži nesmeli pracovať, ale malí chlapci chodili „oceľovať“ alebo „po oceli“, čím priali v každom dome zdravie a prosperitu aj v ďalšom roku. Advent bol síce časom, kedy sa nesmelo zabávať, no zároveň to bolo fascinujúce obdobie plné mágie, čarov, viery v nadprirodzené sily a obzvlášť silnou duchovnou prípravou na Vianoce,“ poznamenala etnologička na záver.
Obdobie príprav na najkrajšie sviatky roka malo vždy svoje osobité čaro nielen preto, že bolo popretkávané mágiou. Život v minulosti sa spomalil, ľudia sa stiahli z dvorov do svojich obydlí a mohli sa počas adventu spoločne sústrediť na vianočné prípravy. Dnes je život rýchlejší, veľa času trávime v pracovnom prostredí, neustále sa niekam ponáhľame, chceme, aby aspoň pár dní v roku bolo všetko dokonalé. Skúsme sa však vrátiť k tradičným hodnotám, podstatné je zísť sa pri vianočnom stole...
