Pred hrami tvrdá diéta
To, že olympijský víťaz získal olivový veniec a stužku, je stará známa vec. Rovnako známe je, že športovci bežali nahí. Súťažiaci sa do Olympie schádzali už mesiac pred začiatkom a podrobovali sa intenzívnej príprave vrátane prísnej diéty. Víťazovi v Olympii postavili sochu a celé jeho rodisko ho uctievalo a to aj finančne. Ak bol olympijský víťaz chudobný, razom sa zaradil medzi najbohatších ľudí mesta. A ak bol z rodiny bohatej, víťazstvo mu prinieslo ešte viac. Ako hry naberali na popularite, pribúdali športy – behy, zápasenie, box, konské preteky, všeboj, hody a podobne.
Ženy súťažiť nemohli, dokonca vydaté ženy nesmeli sedieť v hľadisku ani ako diváčky – trestom im vraj bolo zhodenie z útesu Typaion.
Nahí aj tréneri
Kallipateira, matka a trénerka jedného gréckeho boxera, však tak veľmi túžila vidieť svojho syna zvíťaziť, že tento zákaz porušila a na zápasy dohliadala v prestrojení za muža. Peisorrodos naozaj vyhral a ako jeho matka bežala opojená šťastím po tribúne, zošuchol sa jej odev a všetci videli, že má na tele niečo naviac. Vzhľadom na víťazstvo syna a zverenca ju nepotrestali, ale odvtedy sa prijal úzus, že nielen športovci, ale aj ich tréneri musia byť počas bojov nahí. Mnohí si povedia – škoda, že sa takéto „dobré zvyky“ nezachovali do dnešných čias. Rimania, ani neskôr kresťania nepodporovali olympiády, a tak sa na dlhé storočia prestalo systematicky športovať. Keďže školy zakladala cirkev, telocvik z nich vymizol a športovanie znamenalo poľovačky, rytierske turnaje, loptové hry, konské dostihy.
Opatrné začiatky
S cvičením teda treba začať opatrne, povedal si Dr. Ivan Zoch a v roku 1873 vydal Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy. Útla knižočka obsahovala 140 obrázkov, ako správne cvičiť. Okrem rôznych skupinových a sólo cvičení, navrhoval zaradiť do telocviku v školách aj odzemok: „lebo keď Maďari urobiac z neho „maďar sólo“ … uvedúc ho do tanečných salónov, prečo by sme ho my v rýdzosti svojej ako znamenité cvičenie telocvičné neudomácnili?“
Aj vo svete sa začali množiť návody, ako si pestovať telesnú schránku. M. Platen vydal v roku 1899 Die Neue Heilmethode – učebnicu o životnom štýle a upevňovaní si telesnej kondície. Okrem rôznych užitočných rád ponúka aj nákresy cvičebných prvkov pre mužov a ženy.
To však už Pierre de Coubertain naplno rozvíjal snahy o oživenie olympijských hier a dokonca prípravy na druhú olympiádu v Paríži boli v plnom prúde. No, vlastne podľa spomienok Coubertaina ani veľmi nie: „Bohužel, bylo-li kde na světě místo, kde na olympijské hry pohlíželi s naprostou lhostejností, byla tímto místem právě Paříž…“ spomína v knihe Olympijské paměti, Praha – Olympia, 1977.
Maratón vyhral pastier oviec
Prvým olympiádam rakúsko-uhorská ani prvorepubliková tlač nevenovala veľkú pozornosť. Prelom prišiel až so vznikom športovej tlače. O rekordoch, zaujímavostiach, problémoch i atmosfére olympiády systematicky informuje Športový týždeň v roku 1932. Okrem výsledkov, ponúkol čitateľovi aj humorný pohľad na hry v americkom Los Angeles. Na nich získalo Československo 4 medaily – v zápasení, vrhu guľou a dve vo vzpieraní.
Rokmi sa z olympiády stala dôležitá športová udalosť pre športovcov, trénerov i sponzorov – športová i finančná. Sláva majstra sveta trvá rok, ale sláva olympijského víťaza trvá štyri roky a v krajinách, chudobných na medaily, je národným hrdinom do konca života.
ZAUJÍMAVOSTI Z PRVÝCH OLYMPIÁD:
Maratónsky beh na 1. OH v Aténach v roku 1896 vyhral pastier oviec, ktorého príprava na beh vraj spočívala v tom, že sa deň pred pretekom postil a celú noc pred štartom modlil.
Po prvej olympiáde nastal v Grécku športový boom a deti na uliciach a v školách sa začali hrať na olympiádu.
Organizačný olympijský výbor sa dohodol, že na 2. OH v Paríži v roku 1900 udelí cenu za najpozoruhodnejší horolezecký výstup na svete od r. 1896. Z programu pripravovanej olympiády vylúčil streľbu, pridal však box, pólo a lukostreľbu.
Nad 3. olympiádou, ktorá sa konala v roku 1904 v USA, prebral záštitu v r. 1901 prezident Mac Kinley. Vzápätí ho zavraždili a tak sa iniciatívy chopil viceprezident, neskoršia hlava štátu a prezident, ktorý zachránil futbal, Theodor Roosevelt.
Súčasťou 4. OH v Londýne v roku 1908 bol aj zimný športový týždeň, ktorý sa konal v októbri a jeho súčasťou bol aj box, korčuľovanie na umelom ľade, futbal a hokej.
Na 8. OH v Štokholme v roku 1912 udelil MOV medailu istej pani Wersallovej, Švédke, za to, že sa jej šesť synov zúčastnilo olympiády – najmladší síce len ako skaut zabezpečoval drobné práce.
Keďže v Štokholme neexistovala katedrála, kde by sa mohol konať obrad pri príležitosti otvorenia, konal sa symbolický obrad na štadióne, pred tisíckami divákov a stovkami športovcov.
