Ste tajomníčkou základnej organizácie SZCH v Žiline. Jediná žena medzi mužmi. Nie je to ťažké, rešpektujú vás?
Zo začiatku možno išlo aj o vzájomné pochopenie, predsa som mladšia, jediná žena medzi nimi, mám na rôzne veci iný pohľad. Rozdiel je v tom, že na príklad v práci ma ľudia musia počúvať z hľadiska mojej pracovnej pozície a tu ma počúvať chcú. Chceme spoločne niečo zmeniť, niekam posunúť, takže je to pre mňa zaujímavé aj z hľadiska osobnostného rastu.
Každý si v detstve prejde obdobím, kedy chce chovať psa, miluje kone, napokon mu rodičia dovolia andulku, maximálne škrečka. Ako to bolo u vás?
Keď sme boli deti, mali sme psa, andulky, ale ja som veľmi chcela koňa, pretože pre mňa je kôň favorit medzi zvieratami. Vždy sa ale hľadala alternatíva, ktorá by čo najmenej poznačila domácnosť. So sestrou sme chodili ku koňom, učili sa jazdiť, starať sa o ne a asi v 16-tich sme dostali vlastné kone. Chovali sme ich u nás na záhrade, no počas vysokoškolského štúdia to bolo náročné, takže sme to ukončili. Po vysokej škole som sa ale k chovu koní opäť vrátila.
Chováte teraz viacero druhov zvierat?
To už tak býva, pri koňoch sa uživia sliepky, pri nich sezónne voľajaká kačička, husička, pridali sme miniovce, minikozy, potom emu, až prišiel čas počet zvierat zredukovať, pretože popri práci sa to nedalo všetko stíhať. Kone sme darovali, ostali teda len chovateľsky nenáročné zvieratá. Keďže sme mali pštrosy emu, rozhodli sme sa chov rozšíriť o nandu pampového, pretože to je veľmi zaujímavý druh, navyše vyšľachtený je netradičný biely. Ale vždy, keď sme sa rozhodli niečo chovať, boli to výhradne čistokrvné druhy. Začala som sliepkami, získavala som o nich informácie, chodila po výstavách. Potom som chcela už aj králika a teraz ich mám 140. Ako povedal jeden kolega chovateľ – hľadám sa, no kedy sa nájdem, neviem. Ja ale hovorím, že diverzifikujem riziko, pretože každý rok sa darí niečomu inému. Jeden rok je dobrý na husi, králiky potrápi choroba, inokedy naopak. Skrátka pri toľkom množstve vždy niečo napreduje a je dôvod na radosť.
My sme za vami prišli, aby sme sa dozvedeli niečo o chove pštrosov. Ako ste sa dostali k takým exotickým zvieratám?
Začala som sa venovať ich chovu asi pred 5 rokmi. Išla som na pštrosiu farmu do Fiľakova, kde chovajú 400 pštrosov emu. Prešla som s chovateľom celú farmu, poukazoval mi chov od vajíčka až po dospelé jedince. Keď mi povedal, aby som si vybrala, vyletelo na mňa asi 60 osemmesačných vtáčikov a Ema mi padla prvá do náručia, tak som si ju vzala a k nej jedného samčeka. Keď som už mala dvoch, začala som vyhľadávať informácie a dozvedela som sa, že existuje pštros nandu, je to najmenší druh, vážiaci okolo 20 kg. Šedá forma je bežná, no zistila som, že je aj vyšľachtená biela, tak som si z Nitry priviezla jeden pár. Známy je aj pštros africký, stretla som sa s ním, keď sme chodili ku koňom, no ten sa mi zdal príliš veľký a nebezpečný.
Koľko ich máte, dali ste im mená?
Mám dvoch emu a nandu samca s troma mláďatami. Samica je Ema a jej prvý samec bol Adam. Zvykli sme zvieratám dávať mená podľa toho, aké bolo meno v kalendári v ten deň, keď sme si ich priniesli. Na Luciu sme raz priniesli kozičky, chcela som im dať prozaicky mená Peter a Lucia, ale keďže máme niekoľko susedov, čo sa volajú Peter, a predstavili sme si, ako capka kárame štýlom: „Peter, čo si to zas vyviedol...,“ radšej sme od toho upustili . Už zvieratám mená nedávame.
Aké podmienky chovu musí mať, aby sa mu u nás darilo?
Pšrosy sú bežce, takže aj keď sa registruje nová farma na ich chov, musí mať zo zákona dlhý výbeh. Inak sú skutočne veľmi nenáročné. Stačí im prístrešok a dlhá dráha, aby mohli behať hore dole. Čo sa týka potravy, najschodnejšie sú granule, dnes ich je veľký výber pre rôzne druhy zvierat. Zjedia všetko, čo aj sliepka, je dobré im pridať stravu bohatšiu na proteíny, radi sa pasú, obľubujú listnaté druhy trávy a čistú vodu, najmä emu v nej v lete vyhľadáva osvieženie.
Trpí nejakými chorobami?
Nebezpečné sú pre mláďatá prvé štyri mesiace, dokonca ich nemusia prežiť, ale potom už sú mimo nebezpečenstva, preto je ideálne zadovážiť si ich keď už majú viac ako polroka. Vtedy sú odolné voči prostrediu aj pomerne samostatné. Samozrejme, je potrebné ich odčerviť, ale vo všeobecnosti nie sú náchylné na choroby, netrpia parazitmi, vírusmi či mormi. Najväčším nebezpečenstvom je pre nich vlastná zvedavosť. Všetko musia ochutnať, chytiť do zobáka, zvlášť ich priťahujú lesklé veci. Takže sa neraz stane, že prehltnú napríklad kovový vrchnák, ktorý sa niekde zachytí, poraní ich a zomierajú na následky takýchto zranení.
Emu, nandu, aké sú medzi nimi rozdiely?
Emu žije celý život v páre a nandu v kŕdli, ako napríklad sliepky. Nandu má vyvinuté krídla, ktoré používa pri behu a uhýbacích manévroch, emu len nepoužiteľné zakrpatené kýpte. Emu znesie od novembra do januára asi 20 tyrkysovo-zelených vajec, v priemere jedno každý druhý deň. Nandu znesie 40 citrónovo-žltých vajec od apríla do konca augusta. V oboch prípadoch samička nahrnie vajcia pod samca a sedí na nich on, čo je v prírode veľmi vzácny úkaz. Na vajciach sedí samec a počas tejto doby, asi 50 dní, nežerie, nepije a nejaví záujem o okolie.
Nie je pštrosom v našich zemepisných šírkach zima, ako prezimuje?
Nie, pokiaľ si počas roka postupne privyká na zimu, bez problémov prezimuje. Dostatočne sa zatukujú, zaperia a zimu zvládnu. Spia v záhrade, vidíte len kôpky snehu. Keď sa snažia uchýliť niekde pod prístrešok, je to signál, že je zle a je napríklad chorý. Inak sa pohybujú len voľne vo výbehu.
Určite ste s nimi zažili zopár vtipných chvíľ. Alebo aj nebezpečných?
Najnebezpečnejšia je pri nich preprava. Pokiaľ sú to dospelé jedince, nemôžete im povedať poď za mnou, treba nájsť spôsob, ako ho bezpečne odchytiť, prípadne uspať. Keď samec stráži hniezdo, tiež vie na votrelca rázne vyštartovať. Sú to teritoriálne zvieratá, emu behá stále okolo plota, presne má prehľad o tom, čo ktorý sused kedy robí a stráži ho pri tom celý deň. Na svoje územie nikoho cudzieho nevpustia. Ak idem po tme, okamžite spozornejú, rozbehnú sa oproti mne, až kým sa neohlásim a nespoznajú ma. Sú naučené, že sú okolo nich len operené zvieratá, takže neznesú vo svojej blízkosti zvieratá, čo majú srsť. Nemôže sa stať, že by sa priblížila líška, pes či mačka. Nie je to bežné, nemajú tam čo robiť.
Má pštros nezvyčajné zvyky, výnimočné vlastnosti, ktoré u iných zvierat nie sú?
Nedá sa rozlíšiť samec od samicec, nemajú viditeľné pohlavné znaky, len podľa DNA. Až keď má samica viac ako rok a pol, je pohlavne dospelá a začína vydávať zvuk, akoby bubnovala, na to má prispôsobený vak v hrudi a samec zriedkavo vydáva grgavý zvuk. U nandu sa dajú rozoznať len tak, že samec je väčšej telesnej konštrukcie. Oba druhy sú bežce a potrebujú priestor na to, aby sa mohli rozbehnúť.
Keď k vám natiahne hlavu, máte pocit, že sa vás ďobnúť.
Vyzerá to hrozivo, keď sa vytiahne do výšky a pozerá vám rovno do očí, ale ak by ste sa ho pokúsili dotknúť, začne kopať. Viac ako na zobák si treba dávať pozor na nohy. Pštrosy veľmi radi a dosť nebezpečne kopú.
Spojenie strká hlavu do piesku ako pštros symbolizuje zbabelosť. Robí to naozaj?
Je to mýtus, nie je to pravda. To by si nejaké diery musel urobiť a to rozhodne nerobí.
Čo sa dá z pštrosa zužitkovať a ako?
Vajcia sa dajú konzumovať a používať v kuchyni ako slepačie. Vajcia od nandu obsahujú oveľa väčší pomer bielka ako žĺtka. Škrupina pštrosích vajec sa využíva pri výrobe kraslíc, je veľká, a tým pádom efektná. Mäso je červenšie, vyzerá ako bravčové a chutí ako hovädzie, ale dajú sa využiť len stehná, pretože inde nie je zasvalený. Emu pštrosy majú vzácny tuk s antibakteriálnym a hojivým účinkom, jednak pre neho samého, vie si ním pomôcť, ale využíva sa aj v kozmetickom a farmaceutickom priemysle.
Monika Kučesová
Vzdelanie: vysokoškolské, odbor ekonomika manažment podniku
Rodinný stav: slobodná
Záľuby: cestovanie, knihy
Najobľúbenejšie miesto na Slovensku:
Cestovateľský sen: možno Austrália, navštevujeme rôzne zaujímavé miesta, boli sme na Srí Lanke, keď sme mali pávy, videli sme ich vo voľnej prírode, boli sme na Mauríciu, chystáme sa na Bali.
Na ľuďoch oceňuje: úprimnosť a priamosť
Najhoršia ľudská vlastnosť: pokrytectvo
