K zlúčeniu troch samostatne fungujúcich centier došlo v rámci transformácie poradenského systému, v rámci ktorého vzniklo 5 stupňov podpory pre deti vo vzdelávaco-výchovnom procese. Prvým sú pedagógovia na školách a pedagogický asistenti, druhým sú odborní zamestnanci -– napríklad školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, školský sociálny pedagóg a tretím a štvrtým stupňom sú poradne CPP. Piaty stupeň je zameraný na najzávažnejšie diagnózy u detí.
Riaditeľ CPP Ivan Moravčík však vidí devízu zariadenia práve v tom, že po zlúčení špecializovaných pracovísk dokážu obsiahnuť starostlivosť prakticky o všetky prípady. „Našou veľkou devízou je bezbariérovosť, čiže sa k nám ľahšie dostanú klienti s fyzickým handicapom, ale aj mamy s kočíkmi, pretože poskytujeme služby už pre najmenšie deti. Po odbornej stránke dokážeme zabezpečiť takmer všetky ťažkosti, s ktorými sa klient vo vzdelávacom prostredí stretne alebo nimi trpí od narodenia. Okrem psychologickej, špeciálnopedagogickej a sociálnopedagogickej starostlivosti poskytujeme aj logopedickú a fyzioterapeutickú starostlivosť, ktoré sú dôležité práve v úvodnej fáze života. Ide o ťažkosti keď, dieťa trpí od narodenia nejakou vývinovou poruchou alebo v niektorej oblasti zaostáva. Starostlivosť o našich detských klientov je častokrát spojená s poradenstvom pre rodičov a metodickým vedením odborných a pedagogických zamestnancov na školách.“
Otvorenie nového centra.
Vedia odporučiť logopéda
CPP je školské zariadenie fungujúce pod hlavičkou ministerstva školstva a riadi sa platnou legislatívou pre tento rezort. Záber centra je skutočne široký a komplexný, no v praxi sa delí na štyri hlavné skupiny klientov – deti materských, základných, stredných a vysokých škôl. V rámci svojej činnosti vedia odborníci analyzovať a podchytiť správanie u úplne malého človeka, v zárodku jeho kritického myslenia, až po človeka na prahu dospelosti.
V materských školách najčastejšie vykonávajú vyšetrenie školskej spôsobilosti, v rámci ktorého vedia odporučiť pokračovanie v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo naopak, výnimočné prijatie dieťaťa/žiaka do ZŠ. Psychologička Júlia Švecová: „S materskými školami máme dobrú spoluprácu. Väčšinou pedagógovia požiadajú o diagnostiku detí v rámci celej tried nielen deti, ktoré vo vývine či správaní zaostávajú. Niekedy sa totiž ukáže nezrelosť aj u dieťaťa, u ktorého sa to nedá na prvý pohľad identifikovať. Pri skupinovej práci v kolektíve sa ťažkosti nemusia prejaviť. Skupinové vyšetrenie je možné vnímať aj ako prevenciu, rodičia dostanú odporúčania, na ktoré oblasti sa môžu zamerať v rámci domácej prípravy. Okrem iného vieme odporučiť aj návštevu logopéda. Pri špecifických problémoch, je dôležité včasné nastavenie stimulácie, predísť tak môžeme prvotným ťažkostiam pri nástupe do prvého ročníka alebo ich aspoň čiastočne zmierniť.“
V CPP riešia aj adaptačné a emocionálne ťažkosti po nástupe do materskej školy, či problémy v správaní a konflikty s rovesníkmi. Pre predškolákov poskytujú rozvíjajúce a stimulačné programy pred samotným nástupom do školy. Takisto však vedia identifikovať nadané dieťa a poradiť rodičovi o ďalšom postupe pri jeho vzdelávaní.
Starostlivosti o deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v CPP venuje šesť špeciálnych pedagógov, medzi nimi i Soňa Makajová. „Najvypuklejšie problémy sú u detí, ktoré majú ťažkosti v socializácii, v rečovom vývine, ich komunikačná schopnosť je narušená, je tu podozrenie na poruchu autistického spektra či viacnásobné postihnutie. So všetkými diagnózami vieme pracovať. Z mojej skúsenosti je ideálna prevencia, pretože čím skôr sa ťažkosti podchytia, tým skôr dochádza k náprave. A je to ideálne práve v predškolskom veku, kedy dieťa ešte nie je zaťažené učením a prípravou do školy. Rýchlejšie nastáva progres,“ vysvetľuje.
Problémové správanie môže súvisieť s traumou
Základná škole a stým spojený nástup do nového kolektívu a prostredia, môžu byť pre dieťa veľmi stresujúce. Pri náročnej adaptácii dokáže pomôcť práve psychológ, hoci sa problém javí rodičovi ako banálny. Niekedy naozaj stačí pomenovať emócie dieťaťa, porozprávať sa o tom a poradiť. Zrazu sa môže nová škola javiť v úplne inom svetle. Neraz sa však práve v prvom a druhom ročníku odhalia vážnejšie problémy. I tie sa dajú riešiť, pokiaľ sa včas podchytia. „Deti absolvujú komplexnú diagnostiku, ktorá spočíva v psychologickej a v špeciálno-pedagogickej časti. Psychológ sa zameriava na diagnostiku intelektu, osobnosti, pamäť a pozornosť, a špeciálny pedagóg identifikuje konkrétne zručnosti v rámci čítania a písania, čiže vývinové poruchy učenia. Ako príklad uvediem diagnózu dyslexia a dysgortografia. Vtedy sa vypracuje správa pre rodiča a školu, ktorej súčasťou je aj odporúčanie konkrétnych podporných opatrení, prípadne úpravy podmienok pre dieťa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu.,“ vysvetľuje Júlia Švecová. Ak je to potrebné, mal by byť do tohto procesu prizvaný školský špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent, ktorých dnes už má väčšina škôl vo svojom tíme.
V CPP prebieha takisto psychologické poradenstvo a psychoterapia žiakov s ťažkosťami v oblasti socializácie a s poruchami správania. Táto starostlivosť môže byť krátkodobá i dlhodobá, záleží od charakteru problému i dieťaťa. Žiaci sa stále stretávajú na školách so šikanou a v posledných rokoch sa k nej pridružila aj kyberšikana. Ťažkosti v správaní však môže spôsobiť aj obyčajná tréma alebo veľká zmena v rodine. „Môže ísť o rozvod rodičov, narodenie súrodenca či sťahovanie. Niekedy prídeme na to, že dieťa má naozaj poruchu aktivity a pozornosti, ale niekedy je problémové správanie spôsobené traumatickým obdobím v jeho živote,“ pokračuje psychologička Júlia Švecová. Dôležitá je preto aj intenzívna spolupráca s rodičmi či školou.
Psychologička Júlia Švecová.
Akí sú dnešní mladí dospelí?
„Moja kolegyňa by povedala, že úžasní!“ hovorí psychologička o stredoškolských klientoch. „Ja takisto zastávam názor, že je to o komunikácii s nimi. Ak cítia zdravý obojstranný rešpekt, pracuje sa s nimi veľmi dobre. Niekedy sú vďační len za to, že ich niekto počúva. Možno to nemajú doma, lebo doba je hektická, rodičia sú dlho v práci a máloktorá rodina si vedome vyčlení čas na spoločný rozhovor. Vnímam, že sú radi, ak môžu vyjadriť svoj názor. V pubertálnom období je to o to dôležitejšie, lebo potrebujú zaujať svoje miesto v spoločnosti,“ vysvetľuje Júlia Švecová. Diskusie sa vedú v kruhu, čo je pre študentov úplne iný zážitok. Všetci sú si rovní a psychológ sa nestavia do pozície autority. Kľúčové je vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom môžu povedať čokoľvek a nezožnú za to výsmech. Hanblivejší sa vtedy nechávajú inšpirovať spolužiakmi, ktorí otvorenejšie zdieľajú svoje názory.
Na základnej i strednej škole sa rieši aj kariérové poradenstvo. Niekedy totiž vraj študenti nemajú úplnú predstavu o tom, čo by chceli v živote robiť. Júlia Švecová objasňuje: „V skupinách sa do hĺbky preberajú témy o povolaniach, záujmy detí, rozpráva sa o tom, čo robia ich rodičia a blízki, dostávajú podnety, aby tieto témy otvárali aj doma. Možno čo sa týka práce, majú často skreslené predstavy o tom, že budú influenceri a zarábať mesačne tisícky eur. My sa ich snažíme v tomto uviesť do reality, že nemôže byť každý influencer, kto nám potom bude piecť chlieb?“
Na školách sa, bohužiaľ, riešia aj ťažké prípady, ako smrť spolužiaka, učiteľa, či dokonca samovraždy. Tím CPP je pripravený aj na takúto krízovú intervenciu, ktorú treba riešiť do 48 hodín od tragickej udalosti.
Podnetné prostredie pre klientov i zamestnancov
Štátne zariadenie na takejto úrovni je na Slovensku skutočne výnimočné. Ide o jediné centrum tohto druhu, ktoré bezplatne zastrešuje všetky spomínané služby pod jednou strechou. Jedinečnou je práve fyzioterapia založená na koncepte bobath, ktorá sa zameriava na úplne malé deti. V CPP pripravujú takisto relaxačno-stimulačnú miestnosť, ktorú môžu klienti využiť podľa potreby počas psychologického poradenstva, či biofeedback, vďaka ktorému sa deti môžu naučiť lepšie regulovať svoje fyziologické reakcie v stresových situáciách.
Riaditeľ Ivan Moravčík je presvedčený, že vytvorili to najlepšie možné prostredie pre klientov i zamestnancov. „Sme štátne zariadenie, ale za takýchto podmienok porovnateľné so súkromným sektorom. Dokážeme v tomto štandarde zabezpečiť starostlivosť o detských klientov každého veku, ale naša zásadná oblasť je aj oblasť pedagogických a odborných pracovníkov na školách, pretože pracujeme tiež ako metodické centrum. Čo by som vyzdvihol: je iné, keď sa pracuje v prostredí, ktoré formuje nielen klienta, ale aj zamestnanca, a zároveň ukazuje smer, akým by sa poradenstvo malo do budúcna vyvíjať,“ uzatvára riaditeľ Centra poradenstva a prevencie v Žiline.
My ešte dopĺňame často opakované: psychológ nie je hanba. Psychologické služby by mali slúžiť ako prevencia, nie už keď „horí“. A to platí u dospelých klientov, no najmä u detí.
