Výtvarnému umeniu sa už kedysi venovala, študovala strednú školu v odbore zlatník klenotník, vďaka čomu má v rukách jemný cit. Okrem kreatívnej tvorby jej však učaroval aj šport, konkrétne fitness. Pre jeho časovú náročnosť a prípravy na súťaže sa umenia vzdala. Nie však natrvalo. Pred približne tromi rokmi sa jej postupne opäť vkradlo do života a teraz je jeho každodennou súčasťou. Gabriela Stuchlíková sa venuje pyrografii a veľmi ochotne nám túto náročnú techniku predstavila.
Ako ste sa od kresby a maľby akrylom dostali k pyrografii?
Na sociálnych sieťach som videla profil jedného pána, ktorý sa tomuto venuje. Jeho tvorba ma chytila za srdce a pocítila som túžbu naučiť sa tiež vypaľovať do dreva. Oslovila som ho a on mi poradil mnoho vecí, ktoré som potrebovala vedieť na začiatok. Napríklad k výberu pyrografickej stanice, na aké chyby si mám dávať pozor, ale časom ma aj povzbudil k tomu, aby som vyskúšala aj náročnejšie obrázky, nie len začiatočnícke ornamenty. Ja som človek, ktorý sa chce stále posúvať, neostávať na mieste a keď som skúsila prvé realistické obrazy, zistila som, že to celkom ide a aj ľuďom z okolia sa páčia. Myslím si, že každý z nás má na niečo talent, len ho treba objaviť.
V čom je podstata tejto výtvarnej techniky?
Ide o vypaľovanie obrazu do mäkkého dreva. Na začiatku si vytvorím návrh na papier, ten cez kopírovací papier prenesiem na drevo. Pyrografickú stanicu zapnem, aby sa nahriala približne na 500 °C a začnem akoby kresliť nástavcami. Ja má k dispozícii 23 nástavcov a každý je určený na niečo iné. Napríklad na hrubé línie, na tieňovanie, na srsť zvierat... Tiež je dôležité naučiť sa, na koľko stupňov má byť nahriata stanica podľa toho, čo vypaľujem. Učím sa sama, takže som postupne prichádzala na to, ako čo funguje, ako mám kedy pritlačiť. A toto ma na tom baví – objavovať obraz v procese jeho tvorby. Niektoré obrazy domaľovávam akrylovými farbami, aby som zvýraznila určitý detail a dala tomu šmrnc. Výroba obrazu trvá síce dlho, určite dlhšie ako kresba, ale keď niečo začnem a sadnem k tomu, musím to dokončiť.
Je potrebné mať na pyrografiu nejaké špeciálne drevo?
Je veľký rozdiel medzi drevom, ktoré som kúpila v obchode a tým, ktoré mám od stolára. Vďaka ocinovi som spoznala veľmi dobrého stolára, pána Mačeka, ktorý mi vždy ochotne nachystá dosky, aké potrebujem, napríklad z brezy. Tak ako sa niektoré ženy tešia z kabeliek či topánok, tak som sa ja tešila z dreva, keď som bola u pána Mačeka po prvýkrát. Tá vôňa, to sa nedá ani opísať.
Požívate pri vypaľovaní ochranné prostriedky alebo odev?
Mali by sa používať ochranné okuliare, rukavice a prípadne respirátor. Rukavice som zatiaľ nezohnala, ale samozrejme, pracujem vo vetranom priestore alebo vonku na balkóne. Vždy si dávam veľký pozor, stále v podvedomí myslím na to, že pracujem s nástrojom zohriatým an veľmi vysokú teplotu.
Najčastejšie asi spracovávate prírodné motívy, ale medzi obrázkami vidíme aj náboženské výjavy.
Podľa mňa sa k drevu, najmä k tomu, ktoré mi stolár necháva aj s kôrou, sa príroda a zvieratá najviac hodia. Mám aj náboženské motívy, napríklad kostol v Kysuckom Novom Meste alebo Ježiša, ktorého idem robiť aj teraz v najbližšej dobe na objednávku. No pri kresbách sa stále vraciam ku športu, ktorý vyzdvihujem, robila som portrét napríklad Mike Thysona alebo Sylvestera Stalloneho.
Čo je pyrografia
Pyrografia označuje vypaľovanie do mäkkého dreva (lipa, breza, topoľ) alebo do kože. Týmto spôsobom sa drevo zdobilo už v dávnej minulosti. Využívali sa na to najčastejšie v ohni nažhavené kovové nástroje. V súčasnosti na túto techniku elektricky žeravené hroty moderných vypaľovačiek - pyrografických staníc.
KTO JE GABRIELA STUCHLÍKOVÁ?
Vek: 33 rokov
Žije v: Kysuckom Novom Meste
Záľuby: Umenie, pes, šport, príroda
Najlepší relax: Určite umenie a moja fenka Casey (amstaff)
