O tom, či Radničné noviny v Žiline treba alebo netreba, je prípustná diskusia. Takáto polemika sa vedie aj v iných mestách a aj na iných fórach. Všeobecne sa považuje za prijateľný záver, že noviny vydávané mestom áno, ale len na to, aby informovali o návrhoch VZN, ku ktorým sa občania môžu vyjadriť, aby uverejňovali prijaté uznesenia či zápisnice z rokovania, otváracie hodiny mestského úradu atď. Takmer v žiadnej samospráve, ktorá z peňazí daňových poplatníkov vydáva akési periodikum, sa toto pravidlo neudomácnilo. Takmer všade nájdete fotografie primátora, ako prestriháva kdesi pásku, ako víta novorodencov do života, prijíma zahraničnú delegáciu na mestskom úrade. Nie je to najšťastnejšie, ale keď sa poslanci rozhodli dať aparátu na to peniaze a tolerujú to (zväčša má taký primátor v zastupiteľstve väčšinu), toleruje sa to aj vo verejnosti. To, čo sa deje v Žiline, sa však v dnešnej dobe na Slovensku už nevyskytuje. Bežné to bolo skôr za komunizmu alebo aj v ére Vladimíra Mečiara. Vtedy sa pravidelne stávalo, že spriaznené médiá osočovali politických súperov vládnucej garnitúry. V roku 1998 sme sa však nádejali, že niečo také je snáď už navždy minulosťou. Až kým sa v Žiline neobjavili Radničné noviny. A v nich text plný osočovania lídra opozičného klubu strany Sieť Martina Kapitulíka. Čo je však najhoršie, bez podpisu a bez toho, aby poslanec dostal priestor na reakciu. Je preto pochopiteľné, že poslanci sa rozhodli takéto praktiky zastaviť a z rozpočtu peniaze na vydávanie Radničných novín vyškrtli. Je to ich základné právo, pretože iba oni zo zákona rozhodujú o tom, na čo má úrad použiť peniaze mesta. Primátor sa už však napriek tomu vyjadril, že v ich vydávaní bude pokračovať. Nie je ešte jasné, či si bude svoju predvolebnú kampaň a osočovanie sokov naďalej robiť z peňazí všetkých Žilinčanov, hoci to poslanci odmietli alebo za vlastné. Veď pri svojich príjmoch viac ako 6-tisíc eur mesačne si to môže dovoliť.
Michal Filek, šéfredaktor
Pozri aj článok Poslancom sa nepáči obsah Radničných novín. Chcú ich zrušiť