Výkonný riaditeľ Vlkov ozrejmuje ďalšie podrobnosti o reálnom stave fungovania žilinského hokeja. Tentokrát poukázal na nastavenie ozdravujúceho režimu a transparentnosti klubu.
V poslednom rozhovore ste načrtli zlú finančnú situáciu. V akej kondícii momentálne funguje klub MsHK Žilina, a. s.?
Sme mestská organizácia, fungujeme prevažne z peňazí Žilinčanov, aj preto si zaslúžia, aby sme si ich vážili a hovorili im pravdu, pracovali čo najhospodárnejšie a transparentne. Ak mám zodpovedne opísať fungovanie klubu a jeho momentálnu situáciu, budem rozprávať len o období, odkedy v klube pôsobím. Neprináleží mi hodnotiť iné obdobie a ani špekulovať, kto a ako prispel ku kritickému stavu, v ktorom sa klub k 1. 7. 2014 nachádzal a stále nachádza. To môže byť záležitosť aj x rokov, možno nezvládnutej transformácie.
Môžete byť konkrétnejší, dajú sa predostrieť i reálne čísla?
Začnem tým, v akom stave som klub prevzal k 1. 7. Účelová dotácia určená na zabezpečenie prevádzky – kalendárny rok 2014: 640 000 €. Z tejto sumy k 31. 6. 2014 vyčerpané a minuté 613 551 €, zostatok na účte 26 449 €. Pred nami šesť mesiacov do konca roka, z toho päť finančne najnáročnejších, keď mesačná réžia je cca 55 000 €. Na krku 469-tisícové dlhy, dva súdne spory z predošlých rokov, celkovo v hodnote presahujúcej 30 000 €, dve exekúcie v celkovej sume 6 500 €, každým dňom nabiehajúce úroky z omeškania. Dodávatelia, ktorí sú ochotní spolupracovať len pri platbe v hotovosti, čo demonštruje nedôveryhodnosť klubu. Štadión je v biednom stave, hlavne v oblasti technológie.
Vaša pracovná misia má priniesť ozdravujúce kroky. Boli potrebné rázne a nekompromisné manažérske rozhodnutia?
V prvom rade si doprajme čas na vyhodnotenie a ľudovo povedané ešte stále nie sme za vodou. Ako prvé sme vyhodnotili situáciu, následne sme si povedali, aké sú naše možnosti a čo s tým. S touto analýzou som oboznámil pána primátora, otvorene som poukázal na kritický stav – klub na pokraji finančného kolapsu a konkurzu. Predostrel som mu rôzne varianty riešenia, zašiel som aj ďalej a načrtol som plán financovania na najbližšie štyri roky, kde za určitých podmienok som počítal s každoročným znižovaním dotácie a splatením dlhov do nuly.
Spomínate mesto Žilina, primátora. Aká bola jeho reakcia na váš „záchranný plán“?
Reakcia bola jasná, stručná a vôbec nie v rukavičkách. Dobre si uvedomoval vážnosť situácie, ale vôbec nepripustil nejakú sebaľútosť, rezignáciu. Na to mi dal svoju dôveru a menoval ma do funkcie, aby sme to v klube zvládli, urobili, čo je treba. Vnímam to ako absolútne skúsený manažérsky postoj z jeho strany, prízvukoval mi, aby následky neniesli Žilinčania, t. j., aby sa to negatívne neprejavilo na zvýšení cien prenájmov, poprípade vstupného. V ďalších mesiacoch sme to už osobne neriešili, komunikoval som prevažne s vedúcimi jednotlivých odborov a musím otvorene povedať, že mesto bolo a je fakt nápomocné, pomáha nám nemalou mierou.
Stoja za vami aj konkrétne výsledky? Čo bolo najurgentnejšie?
Keďže sme v tej chvíli nemohli počítať s dofinancovaním zo strany mesta, museli sme výrazne korigovať dve základné premenné rovnice: výdaj a príjem, jedno znížiť, druhé navýšiť. A je tu ešte jedna ultra dôležitá vec, zmeniť klub zo statickej na dynamickú organizáciu, zmeniť zmýšľanie ľudí a ich prístup.
Ako sa vám darí nastaviť šetriaci režim?
Dokázali sme šetriť v každej oblasti. Zvýšili sme príjem klubu z prenájmov, čo je podstatné, nedošlo k radikálnemu nárastu cien za služby a keď sme aj niekde cenu zvýšili, o rovnakú sumu sme ju aj inde znížili. Fungujú nám obidve haly a prvý ľad bol v auguste. V personálnej oblasti sme nenahrádzali všetkých, ktorí ukončili spoluprácu s klubom, ale zlučovali sme funkcie, a tak sme šetrili mzdové náklady. Konečne sme sa nadýchli a počnúc novembrom sme opäť začali splácať dlhy a používať príjmy z prenájmu na financovanie hokeja.
Nech to nie je len o peniazoch, čo zamestnanci, transparentnosť a zákonnosť?
Mali sme čo doháňať aj v oblasti zosúladenia so zákonom a odbornými predpismi.
Niektoré odborné prehliadky zariadení som nenašiel vôbec, niektoré sa vykonávali nepravidelne, inde pre zmenu sa neodstraňovali nedostatky po revízii – neodkladne som dal potrebné vypracovať. Zamestnancom sme zabezpečili pracovné oblečenie a kvalitnú obuv. Roky kumulujú sociálny fond, ktorý nečerpajú, „nútim“ ich, aby ho čerpali.
Okamžite po menovaní do funkcie som inicioval vykonanie inventúry, ktorú práve finišujeme, neviem sa dopátrať akejkoľvek staršej inventúry, aj keď sme povinní ju realizovať raz ročne. Pokračujeme v zverejňovaní zmlúv, čo je tiež naša povinnosť. Aj napriek takémuto stavu sme dokázali zamestnancom dať ročné odmeny, opäť po štyroch rokoch. Kolegovia si ich plne zaslúžili, povinnosti a očakávania zo strany vedenia narastajú, platy sa nezvyšovali a aj vďaka ich prístupu „žijeme a dýchame“.
Juraj Vnuk
Snímka archív
