Ako hodnotíte prieskum verejnej mienky, ktorý zverejnila RTVS a podľa ktorého by 40 % opýtaných volilo Roberta Fica? Vy ste skončili ako piaty so 7,7 % hlasov.
Mám veľký rešpekt a pokoru voči nositeľom volebného práva. Reálne čísla zistíme až 15. marca. Musím sa priznať, že moje cesty po Slovensku sú v týchto dňoch veľmi intenzívne, stretávam sa s mnohými ľuďmi a nebudem tajiť, že ma samého prekvapuje ich priaznivá odozva. Napĺňa ma to nádejou, odhodlaním a vďačnosťou. Viem, že RTVS oslovila viaceré agentúry a viaceré seriózne povedali, že za 5 dní nevedia urobiť kvalitný, plnohodnotný, výpovedný prieskum. Sú agentúry, ktoré zákazku zobrali a za 5 dní ponúkli nejaké čísla. Nemám s tým problém, ale myslím si, že ľudia majú vlastnú hlavu a tou hlavou sa v deň volieb rozhodnú, ktorú z ponúk si vyberú.
Máte niečo proti Žilinčanom? Ako Žilinčanom je nám totiž ľúto, že časť administratívy neplánujete presunúť aj k nám do Žiliny, ale len do Banskej Bystrice a Košíc. Nerozmyslíte si to ešte?
Vysvetľoval som to nedávno práve v Košiciach. Hovoril som o tom, že toto riešenie, ktoré som na úvod ponúkol, súvisí s tým, že v týchto mestách už regionálne kancelárie zavedené sú. Iba sa v nich kúri a svieti, ale nefungujú tak, ako by mohli. Myslím si, že prezident republiky by mal byť ľuďom nablízku nielen mentálne, ale aj fyzicky. Preto som avizoval, že jeden týždeň v mesiaci chcem úradovať v regiónoch a prvý výber Bystrice s Košicami súvisí s tým, že je to menej nákladné, ako zakladať hneď novú regionálnu kanceláriu. Ale keďže sa na to pýtate, avizoval som Košičanom, že by som chcel potom model regionálneho úradovania rozšíriť aj do ďalších miest. Na prvom mieste som spomenul Žilinu. Čiže s čistým svedomím môžem odpovedať, že v ďalšej fáze by som bol rád, keby aj severné Slovensko malo takéto priame zastúpenie.
Chcete byť silný prezident. Máme tu však parlamentnú demokraciu a parlament často slúži len na to, aby plnil vôľu vlády a jej predsedu. Hovorí sa, že v skutočnosti tu vládnu finančné skupiny. Do toho ešte chcete vstúpiť vy ako silný prezident. Ako si to predstavujete?
Súčasťou môjho programu je ako silný prezident predovšetkým aktívna ochrana ľudí. To sa dá urobiť viacerými spôsobmi. Mne záleží na tom, aby prezident republiky pomáhal ľuďom v tom, v čom pomoc potrebujú. Dám konkrétny príklad. Jednou z vecí, na ktorých mi osobitne záleží, je robiť to, čo prezidenti v zahraničí, ktorí sú pri sile a pri zmysloch, naozaj robia. A to je ekonomická diplomacia.
Čo si pod tým predstavujete?
Je to úsilie otvárať slovenským podnikom dvere v zahraničí tak, aby to prinášalo robotu ľuďom u nás doma. Lebo to, čo Slovensko dnes naozaj potrebuje, je riešiť nezamestnanosť ako takú, a osobitne nezamestnanosť mladých ľudí. Štatistika nezamestnanosti nie sú len čísla. Za všetkými číslami sú konkrétni ľudia, ich osudy, ich dôstojnosť. Lebo možnosť mať prácu naozaj súvisí s osobnou dôstojnosťou. Predstava, že prezident republiky by mal chodiť na zahraničné návštevy len preto, aby mu ukázali nejaký hrad, pozvali ho do nejakého divadla, nakŕmili ho na nejakej recepcii, mi nie je blízka. Na to ten úrad nepotrebujeme. Keď už máme úrad hlavy štátu, tak chcime aktívnu službu, aktívny výkon. A toto je jedna z vecí, ktoré chceme robiť. Druhá vec je, že naozaj parlamentná väčšina dnes funguje len ako taká poslušná asistentka vlády. Zoberme si, ako vláda vzniká. Sú parlamentné voľby, do ktorých politické strany idú s ponukou sľubov. Časť z tých sľubov sa potom dostane do programového vyhlásenia vlády. To je záväzok. Potom sa na to ako keby zabudlo, na ničom z toho nezáleží, nič z toho neplatí. Ja tvrdím, že keď v celoštátnych priamych voľbách dostane niekto mandát priamo od ľudí, tak je tam nato, aby sa ich zastal a niečo pre nich urobil. Ponuka, ktorú dávam, je aktívna spolupráca s vládou, ale aj aktívna kontrola vlády. Aktívne dohliadanie na to, či vláda plní sľuby, ktoré ľuďom dala. Raz mesačne chcem účasť na zasadnutí vlády a každý štvrťrok prezidentské hodnotenie vládneho programu, plnenie záväzku, ktorý vláda ľuďom dala. Predseda vlády sa sťažoval, že prečo tu chce niekto bojovať s vládou. Ale to nie je boj. To je pomoc ľuďom, ktorí potrebujú nejaké zastanie sa bežných ľudí, lebo dnes ako keby sa ich tam hore nemal kto zastať.
Ako chcete vplývať na zlepšenie súdnictva?
Ďalšia vec, ktorá súvisí so silným prezidentom, je pokus chopiť sa kormidla, čo sa týka výkonu spravodlivosti. Lebo dnes v našom systéme niet verejného funkcionára, ktorý by mal také možnosti zmeniť niektoré veci, ako práve prezident, ktorý menuje všetkých sudcov ústavného súdu, predsedov a podpredsedov najvyššieho súdu, menuje a odvoláva vedenie ústavného súdu, troch členov súdnej rady a generálneho prokurátora. To sú významné kompetencie, ktoré aktívny človek vie využiť tak, aby to prinieslo občanom konkrétny úžitok.
Vyplývajú vám tieto kompetencie dnes z ústavy alebo pôjde len o akési slovné deklarovanie toho, čo vláda urobila a čo nie?
Vyplýva mi to priamo z ústavy, lebo hneď úvodné ustanovenie, ktoré definuje poslanie prezidenta v slovenskom ústavno-politickom systéme, hovorí, že prezident republiky zastupuje Slovensko navonok aj dovnútra a zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Ústavné orgány sú všetky tie, ktoré spomína Ústava SR, vrátane vlády. Ja som presvedčený, že vláda funguje riadne vtedy, keď plní to, na čo od ľudí dostala mandát, na čo ju ľudia zvolili a dali jej príležitosť to realizovať. Čiže prezident nielenže má právo byť v aktívnom vzťahu s vládou, ale ak chce svedomito a zodpovedne vykonávať úrad, tak má povinnosť do toho vzťahu aktívne vstupovať a pre ľudí v tom úrade naozaj niečo aktívne odrobiť.
Aké povinnosti potom z toho budú vyplývať pre samotnú vládu? Alebo pôjde len o akési deklarovanie?
To súvisí s autoritou človeka, ktorý hodnotenie ponúka. Keď po sebe pokrikuje opozícia s parlamentnou väčšinou, tak vláda, ktorá má v parlamente pevnú oporu, môže nad tým mávnuť rukou a povedať, že sú to opozičné výkriky, ktoré chcú len uškodiť. Ale z úradu hlavy štátu, kde dostanete mandát od ľudí, ktorí sa zúčastnia priamych volieb, sa ťažko budete tváriť, že to nič neznamená. V ústave je prezident vymedzený tak, že keď chce podať aktívny výkon, tak má na to priestor. A ten priestor sa dnes vytvára. Dnes nemáme zabetónovaný pohľad na to, čo by prezident mal robiť. Samozrejme, vychádzame z istej skúsenosti. A tá je taká, že úrad prezidenta je akýmsi politickým dôchodkom. Aj dnes sú v plejáde kandidátov niektorí, ktorí by chceli zavŕšiť svoj politický príbeh, odpočinúť si po 23 rokoch v parlamente a vo vláde, v úrade prezidenta. Chcú sa ísť pozrieť na hokej, zabávať sa, dať si niekde nejaký chlebíček. Ja tvrdím, že toto je úrad, od ktorého by sme mohli a mali chcieť aktívnu službu, lebo si ho platíme zo svojich daní. Úrad živia občania, nespadol nám z neba. Preto si myslím, že od prezidenta potrebujeme viac, ako sme videli doteraz. Že potrebujeme aj generačnú výmenu, že sa potrebujeme aj ako spoločenstvo pohnúť dopredu a ja chcem k tomu prispieť.
Vy ste ústavný právnik. Budete chcieť posilniť ústavné kompetencie prezidenta alebo vám tie, ktoré teraz prezident má, postačia, len ich budeme inak vykladať, aplikovať?
Myslím si, že kompetencie, ktoré dnes prezident republiky podľa ústavy má, stačia na to, aby poskytol ľuďom aktívnu ochranu. Nie sú také, aké má prezident v Amerike alebo vo Francúzsku, čo je iná kultúra, aj iný právny systém. Sú však dostatočné, aby prezident ponúkol oveľa viac, ako sme boli svedkami doteraz. Či už vo vzťahu k vláde, k justícii, k ekonomickej diplomacii. Tam všade sa dá naozaj mnohé urobiť a dávam na to konkrétny príklad. Počul som od jedného z kandidátov, že prezident by mal mať právo predkladať návrhy zákonov. Súhlasím s tým, že ak nejaká nová kompetencia, tak práve táto. Ale práve preto, že sa ústavnému právu venujem dlhodobo, poznám rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, lebo som niekoľko rokov pôsobil ako poradca ústavného súdu, tak viem, že dnes má prezident kompetenciu pripomienkovať schválené zákony a vracať ich parlamentu. Prezidenti si zvykli ju uplatňovať v tom negatívnom zmysle, že keď ide pripomienka do parlamentu, tak je tam napísané, čo by zo zákona malo vypadnúť, čo tam nemá byť. Nikde nie je napísané, že prezident nemôže právo veta uplatniť pozitívne. Povedať, čo v zákone chýba. Teda nielen to, že je tam niečo navyše, ale aj to, čo v ňom chýba. A na to musíte mať skúsenosť a odbornosť, aby ste vedeli túto kompetenciu využiť. Vo voľbách ľudia zvážia, kto ju má. Favoritom prvého kola je naozaj predseda Smeru. Ale druhé kolo je úplne otvorené, je to súboj s otvoreným koncom.
Ako ste hodnotili, keď Ivan Gašparovič nevymenoval generálneho prokurátora? Ten si tiež nejakým spôsobom vyložil ústavu.
Tri roky hovoril, že je to treťoradá záležitosť, že nemá dôvod sa tým zaoberať, dva roky menil dôvody, pre ktoré nebol schopný o tom rozhodnúť. Dva roky som sa domáhal toho, aby vydal nejaké rozhodnutie a odôvodnil ho. Akékoľvek, ale nech rozhodne a povie, prečo sa tak rozhodol. Dva roky pán prezident menil dôvody a na konci sa vrátil k dôvodom, ktoré boli úplne na začiatku a na ktorých sa dva roky nič nezmenilo. To bolo podľa mňa nedôstojné vo vzťahu k úradu, ktorý prezident zastáva. Lebo hlava generálnej prokuratúry, to je významný post. To nie je treťoradá záležitosť.
Vy ako aktívny prezident budete vnímať legitímne, keď vám parlament navrhne na vymenovanie generálneho prokurátora, aby ste ho nevymenovali? Bude to v poriadku?
Chcel som práve od ústavného súdu, aby pri každej rovnakej príležitosti povedal to isté. Pretože to je základná funkcia práva – vytvoriť istotu, aby ľudia vedeli, aké majú práva a povinnosti. Aby ústavný súd povedal, či je zákonný dôvod na to, aby prezident skúmal, či kandidát spĺňa zákonné kritériá, ale aj to, či je spôsobilý dôstojne zastávať úrad. Dnes tu teda máme novú ústavnú situáciu. Ja tvrdím, že nie je dôvod, aby nový prezident zostal trčať niekde v kúte a pozeral sa na to, ako medzi ľuďmi klesá dôvera v súdy. Lebo aj súdy si ľudia živia zo svojich daní a rozhodujú v mene SR. Súdy, ktorým ľudia neveria, strácajú opodstatnenie a prezident sa má na to nečinne prizerať. Nie! On je tu na to, aby pre ľudí niečo urobil tam, kde to skutočne treba.
Naozaj veľa ľudí na Slovensku vníma súdnictvo ako zásadný, kľúčový problém doby, v ktorej žijeme. Čo treba urobiť, aby sa situácia zmenila? Čo môže urobiť prezident?
Sú dve množiny vecí. Jedna súvisí s účasťou prezidenta na tvorbe zákonov. V konečnom dôsledku ide vždy o ľudí. Staré porekadlo hovorí, že ryba smrdí od hlavy a má to niečo do seba. Prezident má v rukách to, ako vyzerajú najvyššie justičné poschodia. Ako vyzerá najvyššia úroveň slovenskej justície, to je predovšetkým vecou postojov a rozhodnutí hlavy štátu. Nová hlava štátu bude mať hneď v úvode svojho volebného obdobia príležitosť zaujať k tomu jasný postoj a skúsiť to kormidlo otočiť. Pár mesiacov po inaugurácii bude voľba predsedu najvyššieho súdu, ktorý je v zmysle ústavy zároveň predsedom súdnej rady. V lete sa budú voliť traja sudcovia ústavného súdu a o niekoľko rokov ďalší siedmi. Príležitostí dať najavo starosť o to, ako fungujú súdy, bude mať prezident veľmi veľa a môže mnohé zmeniť.
Ako vnímate kauzu Gorila? Môže sa práve nový prezident zasadiť o jej vyšetrenie?
Môže. Môže dať ľuďom nádej, že sa raz dozvedia pravdu. Lebo to je pre spoločnosť veľmi dôležité. Ten pocit, že aj tak nikdy nezistíme, ako to bolo, čo je pravdivé a čo vymyslené, to duševnému zdraviu spoločnosti veľmi ubližuje. Prezident je zo zákona zadávateľom úloh spravodajským službám a príjemcom informácií. Ak by som sa stal prezidentom, chcel by som o okolnostiach spisu vedieť všetko, čo sa dá. Zároveň by som chcel v primeranom rozsahu informovať verejnosť a vyvinúť aktivitu smerom na orgány, ktoré by mali konať. Gorila zostáva nevyriešenou traumou slovenskej spoločnosti. Parlament prijal uznesenie, že na každej schôdzi prednesie minister vnútra správu o tom, ako pokročilo vyšetrovanie. Vládna väčšina si pred niekoľkými mesiacmi len tak povedala, že už správy nebudú. Toto by sa malo zmeniť. Nepohneme sa ďalej, kým budeme mať pocit, že nám tí hore klamú a že nevieme, ako to naozaj je.
Vnímate skepsu, ktorá momentálne v spoločnosti panuje? Ľudia sa obávajú o svoju existenciu, o politikoch už si nikto ilúzie nerobí. Na tomto podhubí sa začína dariť nacionalistom a extrémistom. Ako obnoviť dôveru verejnosti v politiku a demokratické inštitúty?
Na to neexistuje čarovný prútik. Ja si myslím, že najdôležitejšie pre každého, kto je vo verejnej službe, je osobný príklad. Odolnosť voči korupcii, rovnosť pred zákonom, osobná zodpovednosť. Zároveň si myslím, že to, čo potrebujeme predovšetkým, je zodpovednosť. Pretože ju nesú zamestnanci, nesú ju SZČO, podnikatelia, všetci majú nejakú zodpovednosť. Prečo by ju nemali niesť ľudia, ktorým sú zverené verejné zdroje? Preto som opakovane, a zatiaľ neúspešne, navrhol zákon o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. Lebo štát sa správa, ako keby peniaze padali z neba. Lenže peniaze, ktoré štát rozdeľuje a míňa, musel najskôr niekto zarobiť. A to sú predovšetkým malí a strední podnikatelia, ktorí držia tento štát na nohách. A týmto ľuďom štát peniaze vezme a večer sa dozvedia z novín, že zase sa kúpilo niečo, čo štát v skutočnosti nepotrebuje a len preto, aby na tom niekto zarobil. Akú potom máte motiváciu peniaze štátu dávať? Povedia vám, že vyvodia politickú zodpovednosť. No politická zodpovednosť na Slovensku doteraz znamenala, že niekoho upratali na nejaké teplé miestečko hore. Trestnoprávna zodpovednosť nulová. Tak skúsme model, kde to tí ľudia môžu pocítiť najviac a to je ich peňaženka. Lebo to plní dve veci – prevenciu, keď viete, že to budete musieť vrátiť, ale aj to, že sa peniaze skutočne vrátia ľuďom. Lebo čo z toho, že človeka vyhodia z roboty, keď má zarobené na tri generácie dopredu a môže si odísť na Seychely užívať život? Čo z toho tí občania, ktorým patria peniaze, majú? Čiže zodpovednosť je to, čo mi vo verejnom priestore chýba a čo by som tam chcel vidieť.
Čo s Mečiarovými amnestiami, emisiami, nástenkovým tendrom, Hedvigou Malinovou? Kto dnes ešte na Slovensku verí v právny štát?
Ja verím tomu, že Slováci si nenechajú skákať po hlave naveky a že toto nie je čas, aby sme hádzali flintu do žita. Nie je čas na to, aby sme podľahli skepse, že nič sa nedá, nič sa nezmení, vždy to bude rovnaké. Práve toto je čas, kedy sa treba postaviť a zabojovať. Počul som výčitky na svoju adresu, že príliš vystrkujem rožky, že som egocentrický. Ale to súvisí s tým, že ja nie som ochotný zostať trčať v kúte a pozerať sa na to, ako sa štátu a spoločenstvu prestáva dariť. Ja nemám ambíciu byť silný prezident typu Zemana kvôli svojej osobnej pomste, nie som ten typ. Mám takú ambíciu preto, že mám predstavu o tom, čo by sa v štáte dalo pohnúť dopredu a zmeniť k lepšiemu. Preto ľudí na stretnutiach prosím, aby to nevzdávali, aby nevešali hlavy. Vždy, keď išlo do tuhého, sa tento národ vedel spamätať a vybrať si cestu, ktorá nie je jednoduchá, ale vedie niekam ďalej. Práve tí, ktorí nám štát vzali, si prajú, aby sme sa vzdali. Aby sme zostali ticho a povedali si, že už sa nič nedá.
Zúčastnili ste sa Pochodu za život? Aký máte názor na registrované partnerstvá? Mali by mať osoby rovnakého pohlavia právo vychovávať deti?
Zúčastnil som sa Pochodu za život a verejne som sa tým prihlásil k názoru, ktorý vyslovujem už 15 rokov, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. To je časť mojej identity, osobnosti. Som za pozitívne posolstvo. Odmietam sa za to hanbiť, som pro-life. Zároveň je pre mňa dôležité to pozitívne, čo zdôraznil aj pápež František, že prvoradou povinnosťou kresťana je milovať druhého. Nie mu hromžiť, nadávať, dvíhať nad ním palicu. Celkovo si myslím, že nie je úlohou štátu hovoriť ľuďom, ako majú žiť. Ľudia sú dosť zrelí, múdri, skúsení na to, aby sami najlepšie vedeli, ako majú žiť. Slováci vedia rozoznať dobré od zlého a nepotrebujú úradníkov na to, aby im kázali, ako majú vychovávať deti, čo si majú myslieť o svete a ako majú v rodinách žiť.
Registrované partnerstvo, áno alebo nie?
Nie som zástancom registrovaných partnerstiev. Avšak tradičná rodina na Slovensku je dnes vystavená podstatne väčším hrozbám, ako je táto. Štát by sa mal hlavne starať o to, čo rodinu tvorí a dávať priestor pre slobodný rozvoj. Myslím si, že keď otcovia pre to, aby uživili svoje rodiny, musia odchádzať na týždňovky a vidia svoje rodiny po troch týždňoch, nie je to dobré. Keď si ženy musia vybrať, či zostanú doma alebo sa budú venovať svojmu uplatneniu, nie je to dobré. Keď nie sú materské centrá, keď náklady na rodinu dramaticky stúpajú, to je to, čo by mal štát riešiť a nie montovať sa im do života a hovoriť, že toto je jediná možná cesta. Ja primárne hrozbu pre tradičné rodiny vnímam v tom, že štát veľa pýta, ale málo dáva naspäť.
Denník Nový Čas v auguste 2012 zverejnil informáciu, že vaša advokátska kancelária v minulosti pred ústavným súdom zastupovala spoločnosť Penta a dokonca aj spoločnosť Zoltána Vargu, ktorý patrí k hlavným aktérom kauzy Gorila. Je to pravda?
Tom Nicholson mi zavolal týždeň pred tým, že nejakí ľudia začali šíriť informácie, že som zastupoval Pentu a Zoltána Vargu. Nevedel som o tom nič. Advokátka jednej z tých dvoch spoločností sa obrátila na našu kanceláriu, že máme dobrú reputáciu v zastupovaní pred ústavným súdom a že majú takéhoto klienta, ktorý neuspel na všeobecnom súde, či by som sa na to nemohol pozrieť. Pozrel som sa a zistil som, že najvyšší súd rozhodol v rozpore so zákonom. Spravili sme pre nich ústavnú sťažnosť a ústavný súd nám dal za pravdu. Išlo tam o procesné veci. Skúmal som to zo strany práva na spravodlivý súd, súčasťou ktorého je dodržanie procesných záruk. Vrátilo sa to na všeobecný súd a tým moja práca skončila. Tým bol náš vzťah ukončený. Skúmala sa vec, ktorá mňa zaujíma, teda vzťah medzi občanom a mocou.
Predložíte zákon, ktorý zruší doživotnú rentu prezidenta?
Mám ho pripravený, ale mnohí tvrdia, že by to bolo nedôstojné voči úradu prezidenta. Chcem dať teraz verejný prísľub, že ak by som sa stal prezidentom republiky, tak sa od prvého dňa nároku na rentu v plnom rozsahu vzdávam. Nech zostane v štátnej pokladnici a ak sa to technicky nedá, tak dopredu určím účet nejakej ZŠ alebo inej štátnej organizácie a nech to ide priamo tam.
Boli ste členom KDH a vystúpili ste. Dnes ste traja kandidáti pôvodom z tejto strany. Nerozštiepite si tak navzájom hlasy?
Som presvedčený, že potrebujeme generačnú obmenu verejnej služby. Môj odchod z KDH bol motivovaný práve tým, že som v tej strane dlhodobo zápasil, aby sme pre ľudí začali niečo robiť. Akúkoľvek programovú iniciatívu som vyvinul, či už to bola regulácia hracích automatov v pohostinstvách a krčmách, podpora domáceho vzdelávania, podpora vidieka, vždy som sa stretol s odporom. Hovorili mi, načo témy, hlavne nech je pokoj v koalícii. Vždy tým ľuďom zasvietila iskra v oku len vtedy, keď bolo treba deliť fleky. Keď bolo treba nominovať ľudí do dozorných rád a správnych rád. Mňa takáto politika nebaví. Ja za politiku považujem to, keď sa snažíte pre ľudí niečo spraviť. To bol veľký stret. Dvadsať rokov v parlamente a vo vláde sa na tých ľuďoch už odrazilo. Jeden z kandidátov otvorene povedal, že kandiduje preto, aby zavŕšil svoj pekný politický príbeh. Ale my si ten úrad živíme zo svojich daní a my by sme mali chcieť aktívny výkon a aktívnu službu. To je to, čo ponúkam.
Prečo by teda ľudia mali voliť práve Radoslava Procházku?
Ponúkam poctivú a odbornú službu ľuďom, ponúkam aktívnu ochranu ich práv. Myslím si, že silný prezident by mal chrániť predovšetkým ľuďí, mal by mať schopnosť sa ich zastať a to nielen slovami, ale aj istou odbornou skúsenosťou. Mal by poznať systém zvnútra a zároveň by nemal byť pokazený. Poznám systém zvnútra. Politici ma nebudú vodiť za nos, lebo už viem, ako to funguje. Zároveň som bol schopný sa im vzoprieť, keď ma tlačili do kúta a nestihli ma pokaziť. Myslím si, že je to jedinečná kombinácia. Ale s pokorou a rešpektom prijmem akékoľvek rozhodnutie ľudí.
Kandidát rozdával rady aj autogramy.
Test zo znalostí Slovenska
1. Kto napísal prvý román v slovenskom jazyku a ktorý román to bol?
René mládenca, príhodi a skúsenosti – Jozef Ingác Bajza. 1 bod.
2. Ktorý je najvyšší vrch Malej Fatry?
Neviem. (Veľký Kriváň, 1709 m n. m.) 0 bodov.
3. Vojská ktorého štátu Varšavskej zmluvy k nám v roku 1968 neposlali svoje vojsko?
Rumunska. 1 bod.
4. V akom prípade je prezident povinný rozpustiť NR SR?
V prípade, keď trikrát po sebe nie je schválené programové vyhlásenie vlády. Rozpustí ju aj za predpokladu, že on sám čelil obžalobe za vlastizradu a ústavný súd rozhodol negatívne. Nesmie to však spraviť v posledných šiestich mesiacoch. (Prezident rozpustí NR SR v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.) 0,5 bodu.
5. Odkiaľ pochádza finalistka Australian Open Dominika Cibulková?
Z Piešťan. 1 bod.
SPOLU: 3,5 bodu.
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
