Hrad Strečno patrí hádam medzi najznámejšie stredoveké pevnosti na Slovensku. Nedávno sa do povedomia dostal aj kvôli nestabilnému bralu, ktoré ohrozovalo cestnú premávku na jednej z najvyťaženejších ciest na Slovensku – na komunikácii I/18 medzi Žilinou a Martinom, známou ako cesta popod Strečno. Málokto však vie, že bralo je zaujímavé aj z pohľadu speleológie – jaskyniarstva. Podľa doterajších prieskumov sa pod hradom nachádza niekoľko menších aj väčších jaskýň.
„Jaskyne pod hradom Strečno sú známe speleológom už od 80. rokov minulého storočia, keď sa v jednej z nich vykonával intenzívny prieskum. Neskôr tu jaskyniari pracovali na čistení hradnej studne. Okrajovo sa vtedy skúmali aj ďalšie jaskyne v hradnom brale. Do niektorých bol možný prístup iba po stavebnom lešení, ktoré bolo vtedy vybudované pri rekonštrukčných prácach na hrade,“ prezrádza Pavol Cvacho z Jaskyniarskeho klubu Varín.
Známe už v stredoveku
Dokopy bolo v hradnom brale zdokumentovaných 11 podzemných priestorov. Ich dĺžka je 10 až 20 metrov, celková asi 100 metrov. V niektorých sa dá pohybovať vzpriamene, v tých menších štvornožky.
„V jaskyniach sa našli rôzne zvieracie kostrové pozostatky. V horných častiach brala podzemné priestory slúžili ako útočisko pre dravé vtáky, o čom svedčia nálezy kostí, ktoré boli odoslané na odbornú analýzu. V niektorých je to väčšinou poškodená alebo zničená krasová výzdoba. V okolí sme našli cínový tanier a torzo hlinenej trojnožky. Ich pôvod bol datovaný do obdobia 17. storočia. Mnohé krasové dutiny boli zaliate počas injektážnych prác v minulom storočí, keď prebiehala rekonštrukcia hradu. Jaskyne boli určite známe aj v stredoveku a mohli mať súvis s historickým podzemím. To by mohol potvrdiť archeologický prieskum,“ pokračuje v opise podzemných priestorov pod hradom speleológ z Varína.
Jaskyne, ktoré sa nachádzajú v exponovanej časti hradného brala nad štátnou cestou, jaskyniari naposledy preskúmali a zdokumentovali počas sanácie hradného brala (ukončená v roku 2018), keď bola uzavretá premávka pod hradom.
„Revízny prieskum sme tu vykonali v spolupráci so Správou slovenských jaskýň a dodávateľom sanačných prác. Prístup k nim bol možný iba pomocou jednolanovej techniky z terasy pri hradnej kaplnke. Dnes sú už vchody prekryté ochranným pletivom, ktoré zamedzuje padaniu skál na vozovku,“ hovorí Pavol Cvacho.
Väčšina jaskýň je teda dnes už neprístupná, hoci na základe dohody s dodávateľom prác mali pre jaskyniarov zostať vstupy voľné, aby mohli pokračovať nielen v speleologickom, ale aj archeologickom prieskume.
„Bol tu predpoklad, že by jaskyne mohli mať aj historické pozadie. V spolupráci so Správou slovenských jaskýň sme oslovili aj kompetentné orgány, ale naplnenie uzavretej dohody sa nám nepodarilo do dnešného dňa zrealizovať. Pritom jaskyňa sa nachádza mimo ohrozeného pásma. Je to zvláštne,“ skonštatoval jaskyniar.
Záhadný útvar
Skalné bralo priťahuje pohľad okoloidúcich nielen z dôvodu, že sa na ňom už takmer 800 rokov vypína majestátny hrad, ale aj pre zaujímavý útvar zasadený priamo do brala, ktorý pripomína akýsi príbytok. Z pomerne veľkej diaľky možno na tomto objekte rozoznať obrysy dvier a okna. Čo to je?
„Ide o zamurovaný previs. Priestor bol vybudovaný v minulom storočí pustovníkom, dobrodruhom... Vo vnútri bol nájdený starý bicykel,“ objasňuje pôvod záhadnej „stavby“ Pavol Cvacho.
Doteraz neobjavená jaskyňa
Členovia Jaskyniarskeho klubu Varín sa zameriavajú prevažne na prieskum jaskýň v Krivánskej Malej Fatre, ale v poslednom období aj v tej Lúčanskej. Je v našom najbližšom horstve jaskyňa, o ktorej sa hovorí, ale do dnešného dňa nebola objavená?
„Áno, asi najznámejšou je jaskyňa Oko, resp. Dúpna v starom lome na Dubnej Skale, ktorú opisuje Matej Bel už v 18. storočí. Spomínali ju aj pamätníci v minulom storočí ako pomerne veľkú jaskyňu s kvapľovou výzdobou. Napriek vynaloženému úsiliu jaskyniarov sa ju zatiaľ nepodarilo nájsť. Iba niekoľko menších jaskýň,“ dodáva jaskyniar.
