ŽILINA. O rakovine a jej dôsledkoch vie svoje aj 57–ročná Mária z Višňového. Prežila ju na vlastnej koži. Zákernú chorobu jej diagnostikovali pred šiestimi rokmi počas bežného vyšetrenia. „Nie som lajdák, dávam si pozor na tieto veci. Mala som vtedy 51 rokov, keď som išla na vyšetrenie prsníkov. Lekárovi sa počas sona niečo nepáčilo, tak ma poslal na ďalšie vyšetrenie. Tam mi doktor na rovinu povedal, že mám rakovinu,“ hovorí o ťažkých začiatkoch 57-ročná žena.
Som na tom ako počasie
Márii sa rakovina dostala do lymfatických uzlín, pre pokročilé štádium ju museli okamžite operovať. V deň, keď ju konečne prepustili z nemocnice domov, prišla ďalšia zlá správa. „Akurát som odomykala dvere nášho domu, keď mi zavolal lekár. Povedal mi, že je to veľmi zlé a že ma musia znovu operovať,“ rozpráva.
Po druhej operácii, ktorá sa konala 26. septembra 2007 (trinásť dní od prvej operácie), čakala na Máriu ťažká a dlhá liečba. Začala chodiť na chemoterapiu, ktorú však znášala veľmi zle. Prvých 5 dní len vracala, ďalších 5 dní ležala v posteli, potom jej začalo byť konečne lepšie. „Opäť som však išla na ďalšie chemo a bolo to čoraz horšie. Doktorka mi povedala, že tak zle, ako to znášam ja, to znáša len jeden pacient z 10–tisíc,“ hovorí.
Po dvoch rokoch od diagnostikovania zákernej choroby sa Márii konečne polepšilo. Dnes je už piaty rok na hormonálnej liečbe. „Som na tom ako počasie. Niekedy mi je tak dobre, že by som zvládla aj Lomničák. Inokedy som natoľko slabá, že ani obed neviem bez oddychu uvariť. Rakovina vás poznačí na celý život,“ konštatuje.
Najväčšou oporou jej počas choroby bola najbližšia rodina. Manžel, dcéra, súrodenci... „My sme rodina, ktorá vždy drží spolu. U nás, keď sa niekomu niečo stane, ako keby sa nám samým stalo.“
Oporu našla i v občianskom združení
Veľkú útechu našla aj medzi Žilinskými Venušami, kde sa zoznámila so ženami s rovnakou diagnózou. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, a to sa potvrdilo aj v Máriinom príbehu. „Zakaždým poviem dievčatám zo združenia, že keby mi Pán Boh túto chorobu nebol dal, v živote nestretnem takých fantastických ľudí,“ dodáva Mária, ktorá sa až časom dozvedela, že jej lekári dávali len päťpercentnú šancu na prežitie. Dnes je na invalidnom dôchodku a teší sa z každého nového dňa. „Každej žene, ktorá prechádza týmto ťažkým obdobím, by som poradila, aby mala dobrú náladu, pretože ak bude po tejto stránke v poriadku, s rakovinou sa jej bude ľahšie bojovať. Ja som si vždy hovorila, že čo má byť, to bude. Na čo sa nad tým zbytočne zamýšľať a trápiť. Je dobré chodiť medzi ľudí, nezatvárať sa doma. Mne bolo vždy lepšie, keď som bola medzi ľuďmi, keď som si našla tieto Venuše...,“ vysvetľuje.
Možno i vy budete mať možnosť stretnúť sa s Máriou tento piatok počas Dňa narcisov. Už piaty rok sa totiž aktívne zúčastňuje tejto najväčšej verejnoprospešnej finančnej zbierky na Slovensku. „Chodím každý rok zbierať peniažky, ako som nastúpila do klubu. Síce mnohí hovoria, že peniaze nejdú tam, kam majú, ale na túto zbierku nedám dopustiť. Vďaka Lige proti rakovine sme mohli ísť na rekondičné pobyty,“ vraví.
Pomôžme i my!
I v Žiline sa jedenásty apríl bude niesť v znamení žltých farieb. Dobrovoľníkov s pokladničkami môžete stretnúť v uliciach mesta, obchodných domoch, na školách i v okolitých obciach. „Organizátori budú vyberať dobrovoľné finančné príspevky do pokladničiek označených logom Ligy proti rakovine, budú označení vestami dobrovoľníkov Dňa narcisov a rozhodnutím MVSR o verejnej zbierke,“ informuje Gabriela Tvrdá z pobočky Ligy proti rakovine v Žiline.
Peniažky, ktoré takto zbierajú už 17. rok, budú použité na zlepšenie kvality starostlivosti, psychickej i sociálnej pomoci o onkologického pacienta a na výskum rakoviny. Pomôžme! Nikdy totiž nemôžeme vedieť, kedy i nám vstúpi do života rakovina.
Michala Stehlíková
Snímka Liga proti rakovine
