ŽILINA. Pásavka zemiaková je chrobák z čeľade mandelinkovitých, ktorý sa živí spásaním zemiakovej vňate. Vzhľadovo je absolútne nezameniteľná: má bieložlté až bielooranžové pásiky s desiatimi čiernymi pozdĺžnymi čiarami. „Jej pôvodná oblasť výskytu je Severná Amerika – pravdepodobne nie celá, predpokladá sa, že než ju začali kolonisti šíriť aj so zemiakmi, bol jej výskyt obmedzený na oblasť Mexického zálivu, prípadne severné Mexiko a Colorado (presne sa nevie). Zrejme išlo o dosť malé oblasti, pretože vzťah pásavka – zemiaky bol vzatý na vedomie až v roku 1859, kedy bolo zaznamenané jej prvé masívne premnoženie. Do Európy bola zavlečená spolu so zemiakmi a jej pomalé šírenie prudko nabralo na rýchlosti po druhej svetovej vojne, kedy vzrástla úroveň transportu zemiakov. Pásavka potom postupne doputovala až k Uralu,“ rozpráva predseda Okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov v Žiline Jozef Čerňanský.
Spásajú aj celé pole
Okrem zemiakov si pásavka rada pochutná aj na ďalších ľuľkovitých rastlinách, ako sú paradajka, paprika, baklažán, ľuľok a iné. „Z podlhovastých žltooranžových vajíčok, ktoré pásavky kladú v zhlukoch po 30 – 35 kusov na rub listov (jedna samička môže za svoj dvojročný život naklásť až 2400 vajíčok), sa po štyroch až pätnástich dňoch vyliahnu charakteristické tehlovo sfarbené larvy s čiernou hlavou, čiernym obojkom a radom čiernych (resp. čiernohnedých) bodiek po stranách zadočku. Bez prestania sa živia lístím. Po 21 dňoch spadnú do pôdy, zahrabú sa 4 až 10 cm do zeme, kde sa zakuklia a po dvoch týždňoch sa vyvinú na dospelých jedincov. Podľa klimatických podmienok sa za sezónu môžu vystriedať až tri generácie. Dospelé prezimujú zahrabané v zemi. Takéto množstvá dokážu spásť listy až na stonky na celom zemiakovisku, no a bez fotosyntézy, ktorú zabezpečuje poriadna vňať s listami, nie sú ani hľuzy zemiakov,“ opisuje možné škody, ktoré dokážu tieto malé tvory napáchať.
Nielen naši čitatelia, ale aj predseda záhradkárov hovorí o tohtoročnej sezóne mandeliniek ako o veľmi silnej. „Tento rok je naozaj premnožená, a to vďaka minuloročnému horúcemu letu bez dažďov a ako vidieť z predchádzajúceho, dokáže sa množiť veľmi rýchlo. Mám možnosť počúvať aj vidieť v našom regióne mimoriadny výskyt pásaviek,“ konštatuje Jozef Čerňanský.
Hon na pásavky
Zároveň spomína aj na obdobie spred 60 rokov, kedy sa v Československu uskutočnil hon s cieľom vykynožiť pásavky. Tie doslova obsadili zemiakoviská. „Kalamita pásavky u nás vypukla koncom päťdesiatych rokov. Keďže pásavka u nás nemala biologických nepriateľov, do boja s jej pažravosťou musela byť nasadená ľudská sila. Pamätám si, že ako malí chlapci – školáci sme ich zbierali do fľaštičiek a vedierok, ale to veľmi nepomáhalo. Ale ani naše obetavé úsilie množeniu pásavky nezabránilo a do boja s nimi bol povolaný chemický priemysel – a tak sa podľa amerického receptu v Dimitrovke vyrábal dinocit. Bolo to už vtedy slávne DDT a ním sme výdatne posýpali mandelinky. Akú chuť mali zemiaky, to sa ani nepýtajte. Na posyp sa výborne hodili staré „štrimfle“, do ktorých sa nasypal tento biely prach a potriasajúc nimi sme práškovali naše zemiaky na záhrade, až kým sa biedne mandelinky nedostali na zem,“ spomína.
Radšej zber ako chémia
Žiaľ, v boji proti mandelinkám nepomohla ani chémia. Najodolnejšie jedince prežili a zemiaky dokonca tak zapáchali, že boli v mnohých prípadoch nekonzumovateľné. Podľa Jozefa Čerňanského však existuje veľa iných dobrých, menej agresívnych rád a nápadov, ako zemiaky zbaviť nežiaducich parazitov.
„Jedov proti nim je veľa, ale skôr alebo neskôr poputujú všetky zemiaky na náš stôl a potom do našich žalúdkov, takže radšej hovorme len o populárnych, environmentálnych spôsoboch. Dostatočne účinným zostáva najstarší spôsob boja – ručný zber chrobákov, vajíčok a lariev bez mechanického poškodenia. Pri odchytení sa neodporúča rozdrviť ich medzi riadkami, ako sa to často robí. V skorých ranných hodinách pootriasajte dospelých jedincov z rastlín na zem na tkaniny a zachytených škodcov vhoďte do vedra s mydlovou vodou. Na veľkých plochách je nevyhnutná chemická ochrana. Chemikálie sú veľmi účinným spôsobom, ako sa ich zbaviť, no zároveň sú nebezpečné pre ľudský a živočíšny život a tiež pre niektoré iné rastliny. Chemikálie sa preto musia vyberať s veľkou opatrnosťou. Namiesto toho, aby ste kupovali naslepo, je lepšie vybrať registrovaný a overený postrek alebo si nechajte poradiť od odborníka,“ odporúča Jozef Čerňanský.
