TERMÍN SA DÁ NAPLÁNOVAŤ
„V žilinskej pôrodnici bývajú veľmi výraznými v počte budúcich mamičiek, ktoré k nám prichádzajú, najmä mesiace júl a august, ale taktiež apríl či máj. Dá sa povedať, že pôrodnosť sčasti odráža aj tak trochu populárne obdobia v rámci odrátania približne 40 týždňov tehotnosti,“ priblížil situáciu primár oddelenia gynekológie a pôrodníctva Martin Sudek a pokračuje. „V apríli a máji prichádzajú na svet takzvané letné dovolenkové deti, na konci leta a začiatku jesene sú to zase bábätká splodené v rámci zimných a novoročných prázdnin.“ To, kedy príde dieťatko na svet, sa dá z časti aj naplánovať: „Časť maminiek sa snaží otehotnieť i v určitom konkrétnom období vzhľadom na následný termín pôrodu, či už podľa počasia, alebo dokonca znamenia zverokruhu, nie vždy to, samozrejme, vyjde. My veríme, že zvýšená pôrodnosť nie je spôsobená len karanténnymi opatreniami z dôvodu ochorenia COVID-19. Pripisujeme ho aj mnohým zmenám, ktoré sme na oddeleniach zrealizovali. Cítime silnú dôveru mamičiek a ich spokojnosť, vďaka ktorej sa šíri dobré meno našej pôrodnice a privádza k nám ďalšie rodičky, a to nielen z okolitých okresov.“
NÍZKA NEZAMESTNANOSŤ KLÚČOVOU ISTOTOU
Jakub Švec, politológ a filozof, pôsobiaci na Fakulte humanitných vied na Žilinskej univerzite ako zástupca vedúcej katedry filozofie a religionistiky, tento trend vníma ako dlhodobý: „Z údajov zo štatistického úradu je od roku 2014 evidentný nárast pôrodnosti. Z politického hľadiska tomu prispela stabilita politickej situácie, resp. politického systému. Za posledných 5 rokov bola táto situácia mimoriadne stabilná. Ďalší faktor je silný sociálny program. Rodičia sa nerozhodnú mať dieťa, len kvôli tomu, že dostanú vyššie sociálne dávky, ale je to jeden z motivačných faktorov. Môžeme spomenúť také výhody ako napríklad zvyšovanie príspevku na dieťa, obedy a vlaky zadarmo, zvyšovanie minimálnej mzdy, možnosť otca ísť na materskú dovolenku. Toto všetko malo priaznivý vplyv na rozhodovanie. Dôležitým znakom je aj priaznivá situácia na trhu práce. Miera nezamestnanosti sa zmenšovala k rekordným číslam. V roku 2019 bola hranica nezamestnanosti na 5%-ách. Všetko to môžeme vnímať ako čiastkovými rozhodujúcimi faktormi či si založiť / nezaložiť rodinu. Okrem vyššie spomínaných politologických znakov, sú dôležité aj filozofické. Tu zohráva rolu istý fenomén istoty. Istota rozhoduje, či si niekto založí rodinu.“ V rámci pandémie by sa dalo polemizovať, či zavládne strach alebo ľudia stavia na nádej a pozitívnu víziu do budúcnosti: „Keď do nášho sveta vstúpila Corona, obávali sme sa, že zabráni nárastu pôrodnosti. Ľudia, ktorí sa ocitli na homeoffice, mali na blízkych zrazu kopec času. Manželské páry sa ocitli v jednej domácnosti - predtým bol každý vo svojej práci, vídavali sa buď neskoro večer alebo skoro ráno. Na veľmi dlhé obdobie trávili čas spolu. Toto je vysvetlením, prečo sa trend nárastu pôrodnosti aj počas pandémie udržal. Nárast počtu narodených detí je stabilný a preto Covid-19 nie je primárnym dôvodom, prečo sa rodí toľko detí. Zohráva tam súdržnosť viacero základných, dôležitých faktorov.“
