V Žiline sa koná do 5. novembra výstava Príbehy II, ktorá je venovaná vašej reštaurátorskej tvorbe. Prečo ste sa rozhodli pre tento výber?
Slovu „tvorba“ sa v reštaurovaní radšej vyhýbam. Nie sú to moje diela, ktoré som vytvoril. Ja ich len svojou prácou vraciam späť do života. Ide skôr o reštaurátorské realizácie, aj keď v niektorých prípadoch je v reštaurovaní potrebná dávka tvorivej, v mojom prípade maliarskej invencie. Pri zvažovaní, čím sa prezentovať v meste, kde žijem už 44 rokov, som si uvedomil, že doteraz som sa v Žiline predstavoval len svojou voľnou tvorbou. Až na jednu príležitosť, keď som vystavoval výsledky reštaurovania nástenných malieb v Kostole sv. Štefana v Žiline, spolu s výsledkami archeologického výskumu Jozefa Moravčíka v tomto kostole, na výstave v Starej radnici v roku 2009. Túto časť mojej práce pozná len veľmi málo ľudí. Preto som dramaturgovi SOHO1 miniGALLERY Ivanovi Kelly Köhlerovi navrhol, že namiesto voľnej maliarskej a kresliarskej tvorby by som vystavil zúžený výber z mojich početných reštaurátorských realizácií. Výstav, ktoré prezentujú reštaurovanie, býva málo a z vlastnej skúsenosti viem, že sú pre verejnosť zaujímavé a v mnohom obohacujúce.
Je zrejmé, že diela, ktoré ste reštaurovali, nie je možné preniesť do priestorov galérie. Na čo sa teda návštevník môže tešiť? Akú formu prezentácie ste zvolili?
Vystavovať originály hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, u mňa obrazov, je veľmi náročné. To sa mi podarilo zabezpečiť len raz na mojej autorskej výstave v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci v roku 2004. Preto na výstavách zreštaurované diela a proces reštaurovania sprístupňujeme prevažne formou fotografickej dokumentácie a informatívnych textov. Tu vystavujem reštaurovanie závesných obrazov, nástenných malieb a historickej architektúry. Vzhľadom na malý výstavný priestor som výber diel zameral na zaujímavé výsledky a významné objavy, ktoré som odkryl, či už počas reštaurátorského výskumu diela alebo v samotnom procese reštaurovania. Výstava je teda poodhalením reštaurátorských procesov. Návštevník môže vidieť, ako diela vyzerali pred a po reštaurovaní, výskumné metódy – použitie ultrafialovej luminiscencie, infračervenej reflektografie, RTG snímkovania a ďalšie formy reštaurátorskej práce a objavy, ktoré tieto metódy umožnili.
Čo vás priviedlo k reštaurovaniu? Kde boli začiatky prinavracania veciam novú tvár?
Začiatky vnímania reštaurovania sa mi spájajú s mojím štúdiom na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde sa nedalo nevšimnúť reštaurátorov na lešení okolo niektorých kostolov. V prvom ročníku na oddelení keramiky som sa spoznal so starším spolužiakom – štvrtákom Jurajom Matákom, ktorého prijali na Vysokú školu výtvarných umení na reštaurovanie. To ma zaujalo. A hlavne môj príklon k tradíciám, histórii, rodný Turiec, ktorý je bohatý na stredoveké sakrálne pamiatky a hlavne Slovenské národné múzeum v Martine, kde som bol ako chlapec častým návštevníkom.
Ochrane pamiatok sa venujete 45 rokov. Čím všetkým ste si ako reštaurátor prešli? A možno, aké podmienky na reštaurovanie sú dnes aké boli, keď ste s tým začínali?
Som pamätníkom vývoja a zmien v mojej profesii. Osobne sa ma dotkli absurdnosti, ktoré sa diali na poli ochrany kultúrneho dedičstva v oblasti reštaurovania po roku 1975. Politicky motivovaným zásahom vtedajšej moci bolo na Slovensku zrušené reštaurovanie ako slobodné povolanie. Štát pozýval na Slovensko poľských reštaurátorov, ktorých vyplácal v dolároch. Domáci reštaurátori mohli vykonávať svoju profesiu len v zamestnaneckom vzťahu. Nebolo sa kde zamestnať. Podarilo sa mi to až v roku 1981 v Slovenskom národnom múzeu – múzeu Bojnice. Bol som aj aktívnym účastníkom zmien po roku 1989, keď proces neujasnených kompetencií v reštaurovaní vyústil do rozhodnutia Národnej rady SR, že v roku 1994 prijala zákon o vzniku Komory reštaurátorov. Napriek mnohým pozitívam, ktoré priniesla táto právna úprava, je súčasná situácia pri reštaurovaní národných kultúrnych pamiatok v mnohých smeroch naďalej veľmi sporná. Je odrazom spoločenskej klímy, ktorá na Slovensku je – benevolencie príslušných orgánov a nedodržiavania legislatívy. Aby som to upriamil aj iným smerom, v reštaurovaní sme približne od polovice 80. rokov minulého storočia, zaznamenali výrazný vývoj v nových výskumných metódach diel. Tiež v oblasti technológie, materiálových možností nastal prudký vývoj, čím sa výkon reštaurátorských realizácií výrazne skvalitnil.
Ako hovoríte, verejnosť vidí už len výsledok vašej práce. Aký je ale proces reštaurovania?
Reštaurovanie každého diela zahŕňa poväčšine tri fázy postupov. Prvou je reštaurátorský výskum. V tejto fáze, podľa charakteru diela a rozsahu jeho poškodenia, spolupracuje reštaurátor pri výskume s odborníkmi z rôznych oblastí a profesií. Na základe výsledkov výskumu stanoví technologické postupy a koncepciu reštaurovania. Druhou fázou je hmotná stabilizácia diela, kde sa aplikujú konzervátorské technologické postupy. Treťou fázou je výtvarné spracovanie diela, ktoré sa robí retušou. Spôsob retušovania pri dopĺňaní poškodených či zaniknutých častí originálu má rôzne formy. Tieto jednotlivé fázy je možné na výstave vidieť.
Aké diela boli pre vás ozajstnou výzvou? Ak by ste mali spomenúť jednu prácu, ktorá vám dala ako sa povie zabrať?
Väčšina vystavených diel bola, každá iným spôsobom, náročná. Ak by som mal z tých vystavených vybrať, tak technologicky aj maliarsky veľmi náročné bolo reštaurovanie neobarokových nástenných malieb v Kostole sv. Jakuba staršieho v Tužine. Maľby boli vytvorené len v roku 1925. O päť rokov teda oslávia prvé storočie svojej existencie. Nemuselo to tak však byť. Maliari vtedy použili ako spojivo pigmentov glej. Počas 2. svetovej vojny bol kostol poškodený. Dažďová voda zatekala cez klenby a poškodzovala maľby. Aj po oprave strechy poškodzovanie malieb pokračovalo. Plesne, ktoré vznikli, rozložili glej a maľby začali opadávať. Navyše na ich povrchu bola výrazná vrstva nánosov nečistoty, ktorá výrazne pozmenila pôvodný maliarsky kolorit. Bolo potrebné nájsť taký spôsob a technológiu, ako fixovať maľby tak, aby ich následne bolo možné aj očistiť. Spolu s dvoma kolegami – reštaurátormi sme zažili náročné dlhé dni nádejí a sklamaní – skúšania a hľadania technológie, ktorá by to umožnila. Napokon sa nám to podarilo. Práce na ploche približne 650 m² nám trvali približne 5 rokov.
V katalógu k vašej výstave píšete, že reštaurovanie neznáša termíny. Môžete nám to priblížiť? A čo sa deje, ak tie termíny máte? Stráca sa kvalita reštaurovania resp. pôžitok z nej?
Samozrejme, bez dohodnutých termínov sa nedá pracovať. Mieril som však na situácie, ktoré poznám z osobnej skúsenosti, keď ma stálo veľa úsilia, aby bolo možné pracovať aj nad rámec dohodnutého termínu ukončenia, vzhľadom na nové objektívne vzniknuté nepredpokladané zistenia a objavy. Ako člen reštaurátorskej komisie som to zažil aj na iných realizáciách mojich kolegov. Stres v takejto situácii nezvyšuje kvalitu reštaurátorského výkonu.
Máte aj medzinárodné skúsenosti. Ako sme na tom pri obnove pamiatok v porovnaní so zahraničím?
Pôsobil som 5 rokov v skupine pre nedeštruktívne výskumy muzeálnych predmetov a diel výtvarného umenia pri EU v Bruseli. Prešli sme mnohými európskymi inštitúciami, stretli sa s kolegami, s najrôznejšími prezentáciami reštaurovania. Keď som raz pred mojím kolegom Janom Gunnewegom z Izraelu povzdychol, že je škoda, že nedisponujeme u nás tými všetkými technologickými možnosťami, odpovedal mi, že to vôbec neprekáža. Veľmi dobre pozná vysokú kvalitu slovenského aj českého reštaurovania a nemáme sa za čo hanbiť. Stotožňujem sa s ním.
Ako sa vyvíja reštaurovanie na Slovensku, kde sa podľa vás posunulo?
Predtým vyjadrené pozitívne hodnotenie slovenského reštaurovania neznamená, že nemá aj svoje slabiny. Vidím ich v polohe, keď v reštaurovaní dominuje hlavne biznis. Deje sa to predovšetkým v oblasti veľkých realizácií v architektúre. Nárast tzv. reštaurátorských firiem vo mne vzbudzuje obavy.
Na čom práve pracujete? Čo je pre vás v najbližšom období výzvou?
Postupujúci čas spôsobil, že som sa vrátil k reštaurovaniu obrazov. Som zamestnaný ako reštaurátor v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Múzeum pripravuje novú expozíciu, pre ktorú reštaurujem exponáty, ktoré budú jej súčasťou. A výzva v najbližšom období? Chcem ešte dokončiť knižné spracovanie výsledkov reštaurovania a datovania jedinečnej pamiatky Rotundy sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici spolu s fyzikom prof. Pavlom Povincom. Nálezy, ktoré sme zaznamenali počas jej reštaurovania, nás priviedli k predpokladu o jej vzniku v 9. storočí a bol potvrdený exaktným výskumom rádiouhlíkovou metódou medzinárodným konzorciom siedmich laboratórií v Európe a USA, do roku 830, ±30 rokov.
