Máloktorá oblasť medicíny prešla takou revolúciou ako chirurgia. Čo bolo štandardom pred dvoma desiatkami rokov, dnes už nespĺňa kritériá modernej medicíny. Problémom Slovenska je aj to, že moderné metódy majú málo podpory zo strany zdravotných poisťovní. Pri určitom minimálnom úvodnom vklade do techniky a personálu by sa im peniaze vrátili v kratšej dobe hospitalizácie a rekonvalescencie pacientov vrátane PN. To je na Slovensku problém už dlhodobý a moderné metódy sa presadzujú ťažko, väčšinou za pomoci sponzorských peňazí, napríklad 2 % z daní, ale najmä entuziazmu lekárov.
Jednou z týchto problematík je riešenie prietrží alebo pruhov, aj v laickej verejnosti je často používaný termín hernia. Ich spoločným znakom je vytvorenie vaku, ktorý vyklenuje cez svalovinu von z dutiny brušnej a vyklenuje kožu do typickej hrčky. Je to hlavne pri námahe, behu, chôdzi, stolici atď. Okrem bolestivosti, ktorá obmedzuje životné aktivity, je nebezpečný najmä stav, keď sa v krčku väčšinou svalmi priškripne obsah. Najhorším variantom je, keď je obsahom črevo, ktoré pri neuvoľnení do pár hodín praskne a pacient je ohrozený na živote.
Prvou veľkou skupinou sú tzv. trieslové, slabinové prietrže, často idúce až do mieška, veľakrát bizarných rozmerov. Z histórie chirurgických riešení je skoro až hrozné spomenúť, že kedysi sa pálila oblasť žeravým železom a vzniknutá jazva bránila narastaniu pruhu. Dnes sú uznávané len 2 metódy. Obe majú spoločné to, že sa vpravuje cudzorodý materiál, väčšinou polypropylénové sieťky. Na nich ako na stavebnici potom vlastné bunky stavajú pevnú hradbu. Ide o tzv. beznapäťové tension free techniky. Pri prvej, tzv. Lichtensteinovej metóde, sa vpravuje sieťka spredu cez kožný rez a prišíva sa k jednotlivým väzivám. Výhodou je, že sa dá, najmä u starších ľudí, vykonať v lokálnej anestéze, teda len pichnutím injekcie do uvedenej oblasti. Je však bolestivejšia ako druhá metóda – laparoskopická. Tu sa vpravuje sieťka zvnútra pod pobrušnicu z malých vpichov laparoskopicky. Lepšie sa toleruje, mám niekoľkých pacientov, ktorým som vpravo vykonal jeden a vľavo druhý typ ošetrenia, a jednoznačne favorizovali laparoskopiu. Nevýhodou je, že pacient musí byť v celkovom uspatí a vyžaduje skúseného operatéra. Celkovo sa podľa mojich zistení na Slovensku vykonáva len niečo vyše 30 % operácií prietrží laparoskopicky, čo je stále málo. Ale trend je neustále stúpajúci. Pacient by sa mal pri tzv. informovanom súhlase o operácii zaujímať o to, kto ho ide operovať a akou technikou. V žiadnom prípade neakceptovať akýkoľvek druh ošetrenia bez sieťky. To môže byť len výnimočne, keď bol pruh priškrtený a sieťka by sa mohla infikovať od priškrteného čreva.
Druhovu veľkou skupinou sú prietrže tzv. ventrálne alebo predné vrátane prietrží v jazvách po predchádzajúcich operáciách. Tam bol nástup laparoskopie trochu neskorší, rád môžem konštatovať, že vôbec prvú takúto operáciu vykonal MUDr. Kukleta z Zürichu za mojej asistencie ako demonštračnú operáciu na medzinárodnom česko-poľsko-slovenskom kongrese v Žiline v roku 2010. Momentálne sa vykonáva len na niekoľko málo pracoviskách na Slovensku, nakoľko inštalovaná sieťka stojí viac, ako zaplatí poisťovňa za celú operáciu, a navyše ju prepláca len na niektoré vybrané pracoviská. Taktiež by sa mal pacient pri výbere pracoviska informovať, či mu takúto modernú operáciu ponúknu, prípadne, aké s ňou majú skúsenosti. Laparoskopický výkon je pre pacienta výrazne šetrnejší a má menšie percento komplikácií aj recidív.
Treťou skupinou, ktorú by som chcel spomenúť, sú detské trieslové prietrže. Do jedného až dvoch rokov života sa neoperujú, len ak sa pruh priškripne. Postupne sa rastom a posunom vrstiev steny brušnej pruh sám uzavrie. Ak pretrváva, neskoršie sa operovať musí. Nesmie sa však vpravovať sieťka, ktorá by vadila rastu. Aj tu postupne nahrádza laparoskopický prístup klasický. Ide však o delikátnu operáciu vyžadujúcu vysokú rutinu operatéra a špeciálne inštrumentárium, ktoré je oveľa menšie ako klasické laparoskopické nástroje. Ústie pruhu sa zvnútra uvoľní a zošije. Propagátorom metódy na Slovensku bol nedávno zosnulý primár Cingel, terchovský rodák, známy aj oddelením siamských dvojčiat. Po jeho vzore sme v Dolnom Kubíne úspešne odoperovali už niekoľko detských pacientov. Preto rodičom odporúčam pýtať sa na túto možnosť operácie pohodlnejšiu pre ich dieťa.
V našom regióne sme vysoko nad priemerom v štandarde ošetrovania pruhov, ale stále nájdete pracoviská, kde vyššie uvedené prístupy nevykonávajú. Možné príčiny sú uvedené v úvode článku a verím, že sa čoskoro aj za vašej pomoci stanú minulosťou, tento text by mal byť vodítkom pri hľadaní riešenia.
Snímka archív autora
