Žilina už po štvrtý raz v sezóne vyhrala susedské derby s Martinom. Víťazstvo v Turci sa nerodilo ľahko, ale súboj, v ktorom sa bojovalo o každý centimeter ľadu, sa podarilo Vlkom dotiahnuť do úspešného konca. Junior Patrik Rogoň v 44. minúte svojím premiérovým gólom v najvyššej súťaži zabezpečil Žilinčanom definitívne účasť v play‑off.
Derby sa pre váš tím nezačalo slávne, už v 27. sekunde ste inkasovali. Na konci ste sa však tešili vy.
Bolo to veľmi cenné víťazstvo pre nás. Chceli sme potvrdiť účasť v play‑off, vybojovať si čo najlepšiu pozíciu v tabuľke. Výhra nás stála veľa síl, v prvej tretine bolo množstvo vylúčení, v plnom počte sa snáď ani nehralo. Zvládli sme to, vyhrali sme a víťazstvo je doma.
Na výhre máte výrazný podiel. Strelili ste nielen svoj premiérový gól medzi mužmi v kariére, ale navyše aj víťazný a ešte v takom špeciálnom zápase, ako je derby s Martinom.
Na striedačke som si hovoril, že už konečne musím premeniť nejakú šancu a zameral som sa na to. Najskôr som chcel prihrať na modrú, ale stiahol som si puk medzi hráčov, vystrelil a konečne som sa mohol tešiť z gólu. Puk mi chalani zobrali na pamiatku.
Okrem puku máte pamiatku na derby aj na tvári. Kde ste prišli k tomu krvavému šrámu?
Desať minút pred koncom mi domáci Tomáš Varga pri faule zlomil aj plexisklo na prilbe, a to mi doškriabalo tvár. Bola z toho štvorminútová presilovka pre nás.
Premiérový gól sa zvykne niekomu aj venovať. Komu ho venujete vy?
Rodine, kamarátom, celému tímu a špeciálne Vladovi Škodovi, ktorý pre zranenie nedohral zápas. Jeho zranenie nás ešte viac zomklo a bojovali sme aj za neho. Dúfam, že bude čoskoro v poriadku.
Kam svoj debutový zásah radíte?
Dúfam, že ma posunie v kariére ďalej a nakopne ma do ďalších zápasov. Čakal som na tento moment 30 zápasov. Pred každým duelom sme si so spoluhráčmi v našom mladom útoku hovorili, že už to niektorému z nás musí padnúť a konečne neostalo iba pri slovách. Aj starší spoluhráči si nás v kabíne doberali, že teraz je to na nás. Sme radi, že gól dala aj naša lajna, ktorá nemá v popise práce útočiť, skôr ubrániť súpera a dať priestor spoluhráčom, aby si oddýchli.
V novembri ste dovŕšili 19 rokov, vekom ste ešte stále junior. Ako často hrávate za juniorku?
Občas chodím juniorke vypomáhať, ale momentálne hráme s mužmi veľa zápasov. Za týždeň môžem odohrať iba štyri zápasy a pri vyťaženosti u mužov mi na juniorku neostáva čas. Za mladých však chodím hrať rád, je to príjemná zmena. Aspoň môžem pokecať s chalanmi, s ktorými som v žilinskom hokeji vyrastal.
Michal Kolárik, snímka Ľudovít Košálko
