Rozdelená rodina
Zhanna a jej manžel Aleksander sú spolužiaci ešte zo základnej školy. Aleksander je právnik a pracuje na polícii. Zhanna má telovýchovnú vysokú školu, je športovkyňa a pred odchodom pracovala v Kyjeve ako fyzioterapeutka na klinike. „Manžel musel ostať na Ukrajine. Jeho rodičia tiež, pretože tam máme ešte prababičku a babičku, ktoré by cestu ani odchod z domova nezvládli, takže ostali pri nich. Keď vojna začala, mala som veľký strach a ten neprestane, kým vojna neskončí,“ hovorí Zhanna. Je milá, stále usmiata, no len ona vie, koľko obáv a neistoty musí za úsmevom neraz skrývať. „Na začiatku, keď som prišla na Slovensko, začala som pracovať ako upratovačka. Keď som sa naučila trochu po slovensky, našla som si prácu v kuchyni v Čadci. Mesiac som tam bývala u jednej veľmi dobrej pani, kde nás bolo viac rodín. Chcela som však stále zamestnanie, tak som odišla do Žiliny. Ubytovanie som si našla v Tepličke nad Váhom a prácu v reštaurácii v centre mesta,“ opisuje Zhanna svoje udomácňovanie sa v Žiline.
Chceli už ostať doma
„V auguste sme išli domov, dúfali sme, že už bude všetko v poriadku, no v októbri sme sa museli vrátiť na Slovensko. Bombardovanie neprestávalo a syn mal veľký strach vojny. Veľmi som sa o neho bála.Ťažko to znášal. Teraz bývame všetci v Strečne v Gazdovskom dvore.“ Zhanna si našla prácu v známej reštaurácii Marína neďaleko vodného diela. „Žanka je veľmi šikovná. Už v predchádzajúcej práci, keď robila čašníčku, jej to šlo dobre. Myslím si, že je spokojná, ale aj ľudia si ju chvália. V našej gastro prevádzke pracuje viacej ľudí z Ukrajiny. Niektorí, čo pracovali vo firme už skôr, si po vypuknutí vojny mohli priviesť rodinných príslušníkov a zamestnali sme aj ich,“ hovorí prevádzkarka reštaurácie Marína Paulína Jurisová.
Hrala futbal za Spartu Praha
Napriek tomu, že je Zhanna na Slovensku necelý rok, hovorí po pekne slovensky. „Ide mi to ľahšie možno preto, že som pred 12 rokmi žila v Čechách. Hrala som ženský futbal za Spartu Praha,“ prekvapuje nás Zhanna. Hoci už na tento koníček nemá čas, vzťah k telesnej kultúre na jej štíhlej postave vidieť na prvý pohľad. A pohybu ostáva stále verná. Nielen v zamestnaní, pretože nepostojí bez práce, ale aj po ňom. Vo voľnom čase trénuje fitness a venuje sa fyzioterapii. V Strečne sú s rodinou veľmi spokojní. Syn Yehor sa naučil po slovensky, zo školy nosí jednotky a má veľa dobrých kamarátov. „Dcéra Yuliia študuje druhý rok mediamatiku a kultúrne dedičstvo. Tej je najlepšie so mnou. Sme ako kamarátky.“
Rande musí byť na Ukrajine
Pri našej otázke, ako znášajú odlúčenie s manželom a otcom, jej na chvíľu vidieť v očiach smútok, no zároveň aj odhodlanie: „Nič nenarobíme. Musíme vydržať a verím, že napokon bude všetko v poriadku. Voláme spolu každý deň. Aleksander by nás chcel prísť pozrieť, ale nepustia ho z Ukrajiny. Stretneme sa zrejme na Ukrajine, niekde v západnej časti, kde je bezpečnejšie ako tam, kde žijeme a pôjdeme si spolu na pár dní oddýchnuť .“
STALO SA PRED ROKOM
Vojenský konflikt začal inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. Okolo 6. h moskovského času 24. februára 2022 prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a protivzdušnú obranu krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu, aj z Bieloruska a na juhu z Ruskom okupovaného Krymu. Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením konfliktu na východnej Ukrajine trvajúceho od roku 2014. Rozsahom a tempom bojových operácií ide o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.
