Žilinský Večerník

Odkalisko popolčeka na pomedzí Rosiny a Bytčice, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia pri výrobe tepla v Žilinskej teplárenskej (ŽT), dlhodobo traumatizuje miestnych obyvateľov. Tvrdia, že im to dlhodobo spôsobuje zdravotné komplikácie. Jeho kapacita je už takmer naplnená. Podľa starostu Rosiny Jozefa Machynu vedenie spoločnosti nemá vykúpené pozemky, vydanú EIA ani stavebné povolenie. Podľa jeho slov sa snaží, aby mohlo odkalisko využívať čo najdlhšie. Podľa generálneho riaditeľa ŽT Františka Pompuru, naopak, robia všetko preto, aby bolo odkalisko najneskôr do ôsmich rokov uzatvorené a kompletne zrekultivované.

„Odkalisko bude čoskoro plné. Voľných im zostáva ešte asi 60-tisíc kubíkov, čo je asi na tri roky. My odmietame, aby sa navyšovala hrádza a robili ďalšie odťažovanie. Je to v rozpore s územným plánom. Odťažovanie, teda odvážanie popolčeka, robili do roku 2014, kedy im to na podnet občanov zastavila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP),“ hovorí Jozef Machyna.

Podľa jeho slov je najväčším problémom odvážania popolčeka enormná prašnosť. Stovky áut vraj chodili cez dedinu a kontaminovali celú ulicu. „Dýchali sme to, bolo to v pôde, vode, na ovocí a zelenine. Popol pritom obsahuje ťažké kovy, arzén, olovo a dokonca aj ortuť. Zloženie popola je veľmi negatívne a jeho vplyv na zdravie a životy ľudí je enormný,“ dodal starosta.

ŽIADA O ZASTAVENIE NAVÁŽANIA POPOLČEKA

Tepláreň vraj ešte v roku 2007 mala v úmysle požia­dať o možnosť spracovávať popolček suchou metódou priamo vo svojom areáli. To sa však doteraz nestalo. Dnes preto starosta s podporou spoluobčanov žiada o čo naj­rýchlejšie zastavenie naváža­nia popolčeka a rekultiváciu odkaliska. Má však obavy, že vedenie ŽT má opačné úmys­ly a bude chcieť hrádzu na­výšiť, aby mohli navážať ešte niekoľko rokov. „Žiadal som od nich pro­jekt rekultivácie, ale predlo­žili len taký, ktorý nespĺňa podmienky. Na stretnutiach deklarujú, kedy čo urobia. Keď som od nich žiadal garancie termínov, nevedeli to sľúbiť. V prvom rade musia získať sta­vebné povolenie na celé od­kalisko, a to nezískajú, pokiaľ nebudú mať vysporiadané všetky pozemky. Preto spo­chybňujem, že sa im rekulti­vácia podarí urobiť do ôsmich rokov, ako prezentujú. Ja by som bol rád, aby to bolo čo najskôr, najradšej už zajtra a aby čím skôr prestali na­plavovať ďalší popolček, lebo úmrtnosť ľudí v obci je „vďa­ka“ tomu vysoká,“ dodal Jozef Machyna.

OBČANIA SAMI SEBE

Na Žilinský večerník sa obrá­tili aj čitatelia z iniciatívy Ob­čania sami sebe. Žiadali nás, aby sme uverejnili opravu údajne nepravdivých tvrdení, ktoré mala uviesť ŽT 15. mája na stránkach našich novín. „Tvrdíte, že znižujete vplyv odkaliska na životné prostre­die. Tak prečo ešte aj v roku 2018 na odkalisko vyvážate nezákonne a bez súhlasu úra­dov technologické odpadové vody z čistenia spalín a iné odpady? Prečo ste občanom nepovedali, že odkalisko Ro­sina nemá zabezpečenú úpl­nú recykláciu vôd a že dodnes cez odkalisko nezákonne vy­púšťate nevyčistené odpa­dové vody do potoka prete­kajúceho Bytčicou?“ pýta sa Marián Mach z iniciatívy. Upozorňuje aj na to, že podľa iniciatívy je odkalisko už preplnené a nevie zabez­pečiť bezpečnostnú kapaci­tu potrebnú pre akumuláciu prípadnej povodňovej vlny. Na ostatok sa domnieva, že ŽT odmieta zaplatiť za prená­jom pozemkov súkromným vlastníkom.

PROJEKT REKULTIVÁCIE

Žilinský večerník požiadal o vysvetlenie generálneho riaditeľa Františka Pompuru. Ten nám nedávno odpovedal na otázku, aká je aktuálna si­tuácia týkajúca sa možnej re­kultivácie odkaliska, takto: „Dali sme si vypracovať pro­jekt rekultivácie a v súčas­nosti robíme prípravu na vy­danie stavebného povolenia. Po jeho získaní by samotná rekultivácia mala byť hoto­vá do piatich rokov. Samot­né odkalisko sa bude podľa projektu tvarovať. Vytvorí sa strieška od stredu po okraj. Na okrajoch sa vybudujú ob­vodové žľaby pre odvod vody a v zadnej časti od hrádze vznikne záchytné miesto pre storočnú vodu. Po vytvarova­ní popolčekom bude do výšky 50 cm navezená zemina a od­kalisko bude zatrávnené a my budeme mať 50 rokov povin­nosť sa oň starať a monitoro­vať spodné vody. Ale okam­žite po vydaní stavebného povolenia s ňou začneme v tých častiach odkaliska, ktoré nie je využívané,“ opísal situ­áciu generálny riaditeľ. Na margo vypúšťania kontaminovanej vody do Bytčického potoka a nad­priemerného výskytu on­kologických ochorení v obci Rosina riaditeľ uviedol: „Odkalisko má obehový uzatvorený systém doprav­nej vody. Prebytok dažďo­vej vody vznikajúci pri veľ­kých zrážkach či topení snehu musí byť odvedený do zbernej nádrže čerpa­cej stanice a následne cez núdzový prepad vypustený do Bytčického potoka. Ide o tzv. havarijné vypúšťanie, ktoré sa vykonáva v súlade s integrovaným povolením za účelom bezpečnostného zníženia hladiny na odka­lisku. Považujem za potreb­né ešte zdôrazniť, že všetky odpady z chemických pro­cesov, ktoré v zmysle integ­rovaného povolenia majú byť odstraňované špeciali­zovanými spoločnosťami, sú aj takto odstraňované. Na tvrdenie o nadprie­mernom výskyte onkolo­gických ochorení v Rosi­ne riaditeľ reagoval: „Zo stránky štatistického úra­du sme si dali urobiť aj prieskum ochorení. Tam sme porovnávali 54 obcí okresu Žilina a obec Rosi­na sa v ničom neodlišuje od ostatných.“

NEUVAŽUJÚ NAD NAVYŠOVANÍM KAPACITY

Stavebné povolenie však môže spoločnosť naozaj zís­kať až po tom, ako bude mať vysporiadané majetkové vzťahy k pozemkom, na kto­rých odkalisko leží. „V prí­pade, že nebudeme mať zazmluvnené všetky po­zemky, nebudeme môcť zís­kať stavebné povolenie. To je pravda. V tejto chvíli je na­šich cca 75 % pozemkov a si­tuáciu intenzívne riešime. Vlastníkom sme zaslali do­hody a dokonca aj návrhy zmlúv s cenami podľa znalec­kého posudku. My totiž za iné ceny vykupovať nemôžeme. Nie všetky doteraz reagovali pozitívne. Stále to však rie­šime a budeme s nimi ďalej komunikovať.“ Okrem získania staveb­ného povolenia si musí dať spoločnosť vypracovať aj po­súdenie vplyvov na životné prostredie – tzv. EIA. Podľa riaditeľa je optimistický va­riant na získanie všetkých po­volení vrátane stavebného tri roky. Do piatich rokov od jeho vydania by chceli mať rekulti­váciu kompletne dokončenú. „Neuvažujeme s ďalším navyšovaním kapacity odka­liska akýmkoľvek spôsobom a neuvažujeme ani s druhot­ným využívaním popolče­ka na odkalisku. Ako som už uviedol, popolček uložený na odkalisku má byť upravený od požadovaného terénneho profilu a v súvislosti s rekulti­váciou odkaliska,“ upokojuje starostu a všetkých občanov František Pompura.

ZEMINA NA REKULTIVÁCIU

Na záver generálny riadi­teľ uviedol: „Nie je v na­šich možnostiach ukončiť prevádzkovanie odkaliska okamžite a následne zabez­pečiť jeho rekultiváciu. Odhliadnuc od majetkovo­právneho vysporiadania a potreby zabezpečovania povolení by bolo potrebné zabezpečiť novú technológiu odberu popolčeka a zabezpe­čiť náhradný spôsob naklada­nia s ním. V súčasnosti máme jedinečnú možnosť získať ze­minu vhodnú na rekultiváciu odkaliska z výstavby diaľnič­ného privádzača Lietavská Lúčka – Žilina. Doprava ze­miny sa uskutoční mimo za­stavaného územia obcí Rosi­na a Bytčica. Stretávame sa však so spochybňovaním zá­meru využiť túto príležitosť a dočasne umiestniť zeminu v rámci dvoch depónií, kto­ré sa budú nachádzať v are­áli odkaliska, a to výlučne na pozemkoch v našom vlast­níctve. V prípade, že by sme túto výnimočnú možnosť ne­využili, musela by byť zemi­na potrebná na uskutočnenie rekultivácie dovezená neskôr, a to jedine s využitím komu­nikácií vedených mestskou časťou Bytčica alebo obcou Rosina a s výrazne vyššími nákladmi.“