Ako sa zrodila vaša netradičná záľuba v spojení s volejbalom?
Volejbalovú kariéru som ukončil som dosť dávno a chodil som po svete pozerať zápasy. Tento segment sa mi dosť zapáčil, pričom som ho chcel preniesť domov do Žiliny. Niečo takéto podľa mňa na celom Slovensku chýba. Spoločne s Petrom Minárikom sme ostrieľaná dvojica a myslím si, že sme našli dieru na volejbalovom trhu, lebo nás to celkom baví, no hlavne odozva verejnosti je úžasná.
Ste bývalý hráč alebo prečo práve volejbal?
Pamätníci si ešte spomínajú, že 15 rokov dozadu som hrával extraligu, z ktorej Žilina vypadla, bol som nahrávač, pričom som alternoval aj na poste libera. Po vypadnutí som šiel na vysokú školu, volejbal som úplne odstrihol od bežného života.
Kedy ste naplno prerazili, že ste sa spoločne s Petrom Minárikom stali obľúbenou dvojicou zabávačov?
Peter je DJ, tiež bývalý volejbalista, práve spolu s ním chodíme pozerať svetové podujatia a tam čerpáme inšpiráciu. Samozrejme, je to iba naše hobby, ale dostávame už pozvánky aj od iných klubov než Žilina, aby sme prišli na ich domáce zápasy urobiť poriadnu šou. Všetko to odštartoval barážový zápas spred dvoch rokov Žiliny proti Pezinku. Osobne prišiel prezident federácie Marek Rojko s prosbou, či by sme nemohli niečo podobné robiť aj na reprezentačných zápasoch, čo nás celkom oslovilo, a sme tam doteraz. Robíme volejbalové zápasy Žiliny, reprezentácii aj plážový volejbal. Uvidíme, koľko nám toto vydrží, no naozaj nás to baví.
Máte aj vy osobne zimomriavky na niektorých domácich zápasoch Žiliny, keď dvíhate zo sedadiel to prajné publikum?
Presne tak. Žilinské publikum je fantastické, mne sa s ním pracuje výborne. Diváci žijú volejbalom, sám evidujem problém, že ak náhodou prídete 10 minút pred zápasom do haly, tak sa do nej nemusíte dostať. Vypredané je takmer na každom zápase, čo je snáď signál aj pre zástupcov tam hore, aby sa čo najskôr dorobila športová hala.
Vraj najlepší fanúšikovia sú práve v Žiline, to je hlavne vaša vizitka?
Ľudia sa tešia, každý zápas je pre nich, ale aj pre nás zážitkom. Chceme sa zlepšovať, pridávať do programu nové veci, no latka je nastavená už dosť vysoko a musíme byť dostatočne kreatívni. Pevne verím, že diváci budú žilinské dievčatá povzbudzovať počas celej sezóny. Práve teraz sa končí základná časť, čoskoro príde play-off a pravý boj o medailu. Na to sa všetci tešíme, bude to špičkové.
Keby bolo finále, tak spadne aj hala, ako sa ľudovo hovorí?
Určite áno, no musíme začať pracovať na nových tribúnach, lebo keby Žilina hrala finále, tak to tu celé spadne. Výzva smerom k dievčatám, my im držíme palce.
Spoznávajú vás ľudia na ulici, že vy ste ten hlásateľ?
Už sa mi to stalo, naposledy v Brusne. Pristavili ma fanúšikovia a je milé počuť, že niečo robíme dobre. Snažíme sa robiť dobré meno volejbalu na Slovensku a už nás oslovilo asi 5 tímov. Ja cestujem s chalanmi zo Žiliny aj na zápasy vonku, teda snažíme sa robiť kulisu aj u hostí. Chceme prinášať ľudom radosť, lebo zápas by mala byť veľká športová oslava.
Robíte to celé zadarmo bez nároku na honorár?
Sme srdciari, robíme to pre radosť a nepýtame si žiadne financie zo strany žilinského vedenia či už mužov alebo žien. Je to náš koníček, peniaze nezohrávajú žiadnu rolu.
Zabávať ľudí len tak na počkanie nie je ľahké, mali ste aj nejaké negatívne reakcie?
Ja som taký šašo, všetci ma v tom podporujú a mňa to baví. Žilinské dievčatá nám vytvárajú rodinné prostredie, my sme jej súčasťou a môžem prezradiť, že si nás veruže lacno kúpia. Vždy pred každým domácim zápasom nám kapitánka Magdaléna Kováčiková donesie koláčik, takže sa o nás starajú na výbornú. Maslo (prezývka Martina Masného – pozn. autora) sa nechá predať za dva koláčiky, no musí mu ho priniesť jedine kapitánka.
V súkromnom živote ste advokát – keď to niekomu poviete, tak vám zrejme uverí málokto?
Nevyzerám, ale som. Veľakrát vidím reakcie, že nie, to nemôže byť pravda. Od roku 2011 robím v advokácii, najprv na pozícii koncipienta a potom som úspešne zložil advokátske skúšky. Nemám žiadne zameranie, robím prakticky všetko. V tomto smere pomáhame našim klientom v advokátskej kancelárii Burian and Partners. Robiť volejbalového spíkera je pre mňa najlepšia psychohygiena, lebo sa dobre odreagujem od pracovného života.
Ešte k tomu pridávate fandenie žilinským tímom priamo v kotle skalných fanúšikov?
Pravidelne chodím do ultras Žilina na zápasy hokejistov či futbalistov. Tam je síce megafón, preto musím „ísť“ len svoje hrdlo. Som kúsok od nich, teda snáď postupne preberiem taktovku aj tam. Viem sa tam dobre odreagovať.
