Aké novinky sa udiali v klube na začiatku kalendárneho roka 2024?
Sme radi, že postupnými krokmi sme z trénera Jakuba Grisu urobili šéftrénera mládeže. Umožnili sme mu absolvovať rôzne stáže a je nesmierne podstatné mladým ľuďom, ktorí sa chcú zlepšovať, dávať šance do budúcnosti. Je ľahké zapichnúť niekoho pri jednom tíme, no riadiť celú pyramídu si vyžaduje mix zodpovednosti a odvahy. V tomto smere je prínosný aj Jakub Merešš, ktorý pôsobí ako tréner v kategórii U 15. Pri drobných zmenách nastane posun aj pre tohto niekdajšieho žilinského basketbalistu a verím, že svoju šancu využije.
Hlavné vízie smerujú znova k ešte lepšej práci s mládežou?
Všetky kategórie hrajú svoje sezóny, našou víziou pre nasledujúcu sezónu ešte viac sa venovať mladším kategóriám. Zameriame sa na nábory, chceme dať väčšiemu množstvu malých detí okúsiť chuť stať sa basketbalistom. Bude to cieľ pracovať prioritne s desať- či jedenástročnými deťmi, z ktorých postupne môžu vyrásť zaujímaví hráči.
Problémom sú stále telocvične či v tomto smere nastal posun?
Samozrejme, no tento som sa situácia pre nás stabilizovala. Na športovom trhu je náš klub už tretí rok, pričom aj rokovania s riaditeľmi škôl sú jednoduchšie. Majú s nami dobrú skúsenosť, v rámci možností platíme nájmy včas, a to vďaka mnohým sponzorom na čele s pánom Majerským a Málíkom či s pomocou rodičov, ktorí platia svojim deťom členské príspevky.
Koľko klubov je aktuálne v Žiline, ktoré sa venujú basketbalu? Nie je vás na malom trhu veľa?
Chlapčenské mládežnícke kluby sú dva, k tomu funguje jeden dievčenský a okrem nás je na mužskej mape aj Academic ŽU Žilina. Prakticky sú v Žiline štyri basketbalové kluby a je to celé také súbojové, lebo si nevieme nájsť spoločnú cestu k sebe. My sa nebránime užšej spolupráci, pretože, ako som aj v minulosti spomínal, Žilina si zaslúži hrať mužskú extraligu. Pozrite sa napríklad na ženský volejbal, kde hrajú v staručkej hale, každý zápas majú vypredané a hlavne z môjho pohľadu môžu mladí hráči vidieť svoje vzory a kam to môžu vo svojom klube dotiahnuť. U nás v basketbale už dlhší čas túto možnosť všetky kluby deťom neponúkame, čo je na škodu a určite aj zamyslenie.
Stále to bude o financiách, koľko stojí extraliga s domácimi hráčmi?
Extraliga má najvyšší náklad v podobe platov. Zoberte si dve tréningové jednotky denne plus zápas, štartovné a podobne, tak potrebujete na amatérske poňatie extraligy 50-tisíc eur. Boli to všetko dobrovoľníci, čo nemá zmysel v tom, že hrať len s mladými bez skúseností sa nedá. Pozrite sa na náš koncept, kde sme sa prihlásili tento rok do prvej ligy. Tam hráme s mladými a staršími hráčmi plus doplnení o hosťovania z Komárna či Lučenca. Síce hráme, no zadarmo a tam je syndróm, že cez víkend majú časom chalani iné aktivity, ktorým dajú prednosť. Na jednej strane tomu rozumiem, lebo otázka, prečo ísť pravidelne na zápasy, je na mieste. Toto by sa presne udialo aj v extralige, ak by ste chceli hrať na amatérskej báze. Výsledky vás nepustia, rozpis sezóny taktiež a myslenie hráčov neviete ovplyvniť bez financií.
Žilina si už vyskúšala mnohé basketbalové pády. Kedy sa situácia stabilizuje tak, že toto mesto bude pravidelne hrávať extraligu?
Podľa mňa sa urobili v minulosti historické chyby. Basketbal za ostatných dvadsať rokov zažil tri pády. Mnohé nesprávne ekonomické rozhodnutia a celkové nastavenie Žilinčanov nesmeruje k extralige. Áno, pár jednotlivcov má o tento produkt záujem, ale v podstate nejde ani o financie, no nevidia v tom celom význam z hľadiska výchovy mládeže. Zoberte si náš konkurenčný mládežnícky klub, je 25 rokov na trhu a vyprodukovali troch hráčov, ktorí sa niekde motajú po slovenskej a českej lige. To je zlá vizitka a veríme, že po desiatich rokoch nášho klubu sa budeme môcť pýšiť piatimi hráčmi v extralige. Za mňa cieľ mládežníckych pyramíd nemá byť zbierať plechové medaily, ktorých mám osobne v pivnici asi sto, ale vychovávať hráčov, ktorí budú pripravení na mužský basketbal. Nechcem znova podsúvať paralelu s futbalistami MŠK Žilina, ale tam zrejme prioritne nepozerajú na výsledky, no na progres hráča. Áno, vo futbale je to ekonomická stránka, my v basketbale v živote toho hráča nepredáme za podobné sumy.
Máte vo svojom tíme mladých hráčov, ktorí majú reprezentačný potenciál?
Áno, u trénera Jakuba Merešša máme v kategórii U 15 troch hráčov, ktorí majú potenciál, a len kvôli nim to musíme ťahať do juniorky, lebo môžu byť z nich mládežnícki reprezentanti. V hlave to majú upratané a v 19-tich rokoch môžu ísť do extraligy. Celkovo pohľad mládežníckych akadémií je na Slovensku jasne merateľný, a to že ak vychová jedného hráča pre extraligu, tak to je fantastické. Bez ohľadu na výsledky v súťažiach, lebo cieľ je splnený extraligou alebo účasťou v mládežníckych reprezentáciách.
Na začiatku roka 2025 by mala pod hlavičkou univerzity vyrásť nová športová hala, ako vnímate tento krok?
Konečne, v Žiline je deficit športových hál a naša aktívna spolupráca so Žilinskou univerzitou nás predurčuje na nejaké hodiny. Priestor je fantastický, keby tu boli aj ďalšie tri haly, tak by sa v Žiline uživili.
Čo by ste popriali športovcom do sezón v rámci roka 2024?
Športovcom prajem hlavne zdravie, videli ste to na Petre Vlhovej, lebo jedna chyba ju stála celú sezónu. Špeciálne v Žiline veľa priestorov na rozvoj talentov, lebo ich máme skutočne dostatok.
