Aká bola genéza jazykovej školy Babylon Education?
V roku 2016 sme s kolegyňou nemčinárkou popri práci na Gymnáziu sv. Františka z Assisi rozbiehali jazykovú školu. Na ZŠ Romualda Zaymusa sme si prenajali priestor ich školského klubu, kde sme začínali učiť podľa našich predstáv. Na začiatku to bolo skromné, ale aj náročné, pretože sme so sebou museli sťahovať všetku techniku a materiály. Poobhliadli sme sa teda po nových priestoroch a mali sme šťastie, že sme našli tie, v ktorých sa aj momentálne nachádzame, na ulici Jána Milca. Je to výborná lokalita a vyhovuje nám pozícia učební.
Odkedy ste založili jazykovú školu, váš tím sa určite rozrástol.
Sme tri nemčinárky, máme jedného taliančinára a dvoch angličtinárov. To sú učitelia, ktorí učia priamo tu, plus máme takmer dvadsať učiteľov, ktorí vedú firemné online kurzy, to sú externí pracovníci z celého Slovenska.
S externistami zrejme mávate spoločné stretnutia.
Stretávame sa určite dvakrát do roka. Preberáme organizačné záležitosti, ale je pre nás veľmi dôležité, aby aj lektori, ktorí vyučujú online, viedli kurz podľa našej koncepcie. Výrazne nám záleží na tom, aby aj oni rástli, preto im poskytujeme vzdelávania, ukazujeme nové techniky, metódy, aplikácie, ktoré môžu pri výučbe využiť.
Okrem toho, že sa vo vašej škole vyučujú cudzie jazyky, tak poskytujete aj kurz slovenčiny pre cudzincov.
Mali sme takéto kurzy, momentálne už nie sú štátom podporované. S výučbou slovenčiny pre cudzincov sme začali vtedy, keď sa začala vojna na Ukrajine. S kolegyňou sme obe zároveň aj slovenčinárky a bol to pre nás spôsob, akým sme mohli pomôcť. Spojili sme sa s Camp Žilina a na základe dohody ku nám začalo chodiť 10 žien, ktoré sme tri mesiace učili bez nároku na honorár. Kurz bol intenzívny, tieto dámy k nám chodili trikrát do týždňa na štyri hodiny denne a myslím si, že sme im veľmi pomohli ľudsky aj po odbornej stránke. Keď u nás boli po prvýkrát aj s pánom, ktorý za ne zodpovedal, tak ten po 90 minútach, ktoré s nami na lekcii strávil, zhodnotil: "Uau, tak takúto výučbu som ešte nikdy nevidel." S týmito ženami máme stále dobré vzťahy, ostali sme v kontakte. Už sme sa dokonca aj navštívili a boli sme na spoločnom výlete. V minulosti, ešte počas predchádzajúcej vlády, sme pol roka učili slovenčinu v rámci zmluvy s úradom práce. A to bolo super. A v rámci bývalej „jazykovky“, ešte približne v roku 2011, sme s kolegyňou naštartovali kurzy slovenského jazyka pre cudzincov, nikto iný to dovtedy verejne nerobil a mávali sme 15 - 20 študentov. Učili sme manželky kórejských manažérov či mladého utečenca zo Sudánu.
Vyučovať náš jazyk cudzincov je určite náročné, ak neovládate ich jazyk. Ako postupujete?
Myslím si, že nám pomohlo, že máme skúsenosti s výučbou cudzieho jazyka a s výučbou detí. Lebo tie nemôžete učiť cez gramatické systémy alebo cez porovnávaciu gramatiku. S nimi musíte pracovať tak, aby vás dokázali napodobniť a aby vás chápali na základe gest, pantomímy... a presne to sme využívali u cudzincov. Lekcie boli založené na rozprávaní, opakovaní, počúvaní, na fixácii slovných zvratov, veľmi redukovane sme sa venovali gramatickým cvičeniam, veľa sme pracovali aj s obrázkami. Chceli sme ich naučiť formulovať to, čo naozaj potrebujú, napríklad frázy, ktoré využívame v obchode. Takáto výučba bola náročná nie len na prípravu, ale aj fyzicky, pretože naozaj používate aj pantomímu, musíte byť stále prítomný, sústrediť sa, pretože cudzinec sa od vás učí aj na základe reči tela.
Jazyková škola Babylon Education poskytuje kurzy cudzieho jazyka študentom v rôznych vekových kategóriách, ale vyučujete aj vo firmách, robíte webináre pre učiteľov. Aké metódy výučby sú najvhodnejšie pre jednotlivé vekové kategórie?
Práve u malých detí často dochádza k chybám pri voľbe metódy výučby. Pre nás je dôležité uvedomiť si, ako dlho sa študent dokáže koncentrovať a na čo. Neurologické výskumy dokazujú, a ja to poviem trošku triviálne, že človek sa dokáže sústrediť tak dlho, aký je starý. Takže päťročné dieťa sa dokáže na jednu aktivitu koncentrovať päť minút a dospelý človek maximálne dvadsať minút. Potom nám odlietajú myšlienky, nedokážeme prijímať nové informácie... Toto sa v školách mierne zaznáva.U malých detí sa snažíme, aby dostávali veľa podnetov. Obrázky, rytmické aj pohybové aktivity. Deti sú schopné napodobňovať, reagovať. Keď im dáte prvé slovo, tak dokončia vetu, pri hraní divadla vedia správne použiť repliku. Poznajú mnoho fráz, vedia pozdraviť, zablahoželať, ale všetko iba v danej scéne. Niekedy sa rodičia mylne domnievajú, že keď sa malé dieťa učí cudzí jazyk (v škôlke, škole), tak po niekoľkých rokoch dokáže samostatne produkovať jazyk. To ale nie je možné, na to detský mozog nie je nastavený. Môžeme ale očakávať, že ak dáme takému dieťaťu impulz, bude vedieť zareagovať, napríklad dopovedať básničku, rozumie jej, vie ju vytlieskať. Ale prevažne ide o receptívne schopnosti. Mali by sme nechať už malé deti učiť sa cudzí jazyk, pretože vtedy sa najjednoduchšie naučia výslovnosť a jazyk sa trvalo ukladá do dlhodobej pamäte. Učenie sa jazyka upevňuje abstraktné myslenie, kritické myslenie. Treba začať už vo veku primárneho vzdelávania. U tínedžerov je to o niečo zložitejšie. Vývinová psychológia hovorí, že okolo dvanásteho roku sa uzatvárajú niektoré kognitívne procesy a človek sa začína učiť ináč. Často potrebuje príklady, porovnania, vyhodnocovanie. Základnou vecou je vytvoriť v skupine výbornú klímu. Pre tínedžera sú dôležité priateľské vzťah. Väčšinu aktivít smerujeme na interakciu, pri ktorej si zapamätávajú slovíčka, frázy. Dbám na to, aby v skupine bola čo najväčšia dynamika, aby mali študenti čo najviac - chodia po triede, robia mini dialógy, nekonečne veľakrát opakujeme slovíčka - napríklad pomocou hádaniek, ktoré študenti vymýšľajú, pomocou kvízov či digitálnych technológií (pretože neočakávam, že sa slovíčka budú nejako extra učiť doma). Musím urobiť maximum pre to, aby pri odchode z triedy mali Zvládnuté učivo toho dňa. U dospelých je tempo lekcie pomalšie. Po každom cvičení máme čas na reflexiu, na prípadné otázky. Pri vyučovaní využívame životnú skúsenosť dospelých študentov, môžu sa konfrontovať s danou témou a lexikou. Čo sa týka konkrétnych techník, rada využívam takzvané trhovisko, speed dating... Veľa nechávam žiakov robiť samých a súčasne, aby učenie bolo prirodzené a efektívne. Ja ale chodím pomedzi študentov a počujem, o čom sa rozprávajú a keď je to potrebné, hneď pomôžem. Okrem všetkých kurzov, ktoré organizujeme, pripravujeme študentov aj na Goetheho certifikát. Je zaujímavé, že skúšky sú postavené veľmi prakticky. Pri chybách sa rozlišuje, ktoré narúšajú a ktoré nenarúšajú porozumenie. Príprava na certifikát je veľmi náročná, ale všetci, ktorí u nás robili skúšky, ich zvládli a hodnotia to ako skvelú skúsenosť s množstvom znalostí, ktoré si odnesú do pracovného života.
Mávate takzvaných "večných začiatočníkov"? Je to tak, že existuje iba určitá úroveň, do ktorej sa ten človek môže cudzí jazyk naučiť?
Pravidlom posunu úrovní vo výučbe jazyka je, že začiatočník naberá veľmi rýchlo a zažíva relatívne rýchle pokroky. Ak nemá zaradené techniky opakovania, čítania, pozerania videí, prijímania jazyka rôznymi kanálmi, tak sa môžeme dopracovať ku kritickému bodu, ktorý je prirodzený a v ktorom je spomalený progres. Tu je veľmi dôležitá pravidelnosť, malé kroky, prijímanie jazyka v rôznych formách a, samozrejme a podpora od nás učiteľov, ale aj od ostatných kurzistov vzájomne.
Čo keď príde študent, ktorý nechce, bojí sa rozprávať?
Keď sa snažím "rozrozprávať" študenta, použijem rôzne techniky pre rozhovor. Ten má tri kategórie. Môže byť riadený (také rozhovory sú často v učebnici a majú presne stanovenú štruktúru), poloriadený (mám zadanú otázku a odpoveď je voľná) a voľný (môže vychádzať z brainstormingu, z ktorého vyberám slová, ktoré musia byť zahrnuté v rozhovore. Ďalšou "fintou" je, že pri každom tvrdení, ktoré mi študent povie, sa opýtam otázku: "Prečo?" a "Povedz príklad".
Pripravujete sa na vyučovanie aj po toľkých rokoch praxe?
Pripravujem sa stále, aj keď učím už takmer tridsať rokov. Niekedy mi príprava trvá pol hodiny a niekedy ju robím celé popoludnie. Vždy si plánujem čas, ktorý venujem jednotlivým aktivitám a to sa často podceňuje. Plánujem. Čo budeme robiť podľa učebného materiálu, čo budem robiť ja a čo budú robiť žiaci. Dôležité pre mňa je vedieť, čo študent dokáže po dokončení nejakého cvičenia, čo bolo pre neho náročné. Každá hodina má svoj cieľ a naň musí byť zameraná každá aktivita. Posledná úloha výučby je vždy praktická a overí, či sa žiaci naučili , čo bolo naším cieľom. Prípravy si však robím s ohľadom na to, akých študentov mám v skupine a kde môžu nastať problémy. Využívam aj rôzne úrovne znalosti jazyka v skupine, pričom nechávam napríklad lepšieho študenta vysvetliť učivo tomu slabšiemu, a to funguje veľmi dobre. Je pre mňa dôležité hovoriť pri výučbe jazyka aj o celospoločenských témach, napríklad o ekológii. Pri téme jedlo a nákupy sme sa so študentmi rozprávali o bezobalových obchodoch. Robili sme si rešerš takýchto obchodov v Nemecku, pričom sme si cez aplikáciu vytvorili digitálnu mapu. Následne sme hľadali taký tip obchodu v Žiline, potom sme do neho spoločne išli a tu sme mali časť lekcie. Informácie sme ďalej využili aj pri tvorbe rozhovoru a to je dôležité, že žiaci si ich všetky sami vyhľadali, prečítali, porovnali, z toho niečo vytvorili a veľa sa dozvedeli a dostali sme sa naozaj vysoko vo výučbe.
Robievate takéto výjazdy častejšie?
Áno, aj s kolegyňou tento spôsob výučby voláme rally a zorganizovali sme ju tu v Žiline, ale napríklad aj vo Viedni či v Drážďanoch. Študenti tu dostanú sadu kartičiek s úlohami, ktoré musia splniť počas toho, ako idú po určenej trase.
Vy vzdelávate študentov a aj učiteľov. Kto ale vzdeláva vás?
My sme Externými zamestnancami Goetheho inštitútu, z čoho sa veľmi teším, pretože je to tá najväčšia autorita na Slovensku vo výučbe nemčiny. A musím povedať, že nemecké didaktické materiály sú na veľmi vysokej úrovni. Zúčastňujem sa na online konferenciách, kde sú prítomní špičkoví nemeckí odborníci a prezentujú nové metódy. Okrem toho Goetheho inštitút organizuje niekoľkotýždňové metodické kurzy v Nemecku. Účastníci majú možnosť si všetky metódy osobne vyskúšať na vlastnej koži, aby mohli nájsť silné aj slabé stránky a následne ich integrovať do svojej ýučby. Vďaka tomu aj my svoje vzdelávania robíme prakticky, všetko, čo chceme učiteľov naučiť, ich necháme vyskúšať si a následne to zreflektujeme. Všetko je o praktickom využití a zdôvodnení, prečo má daná aktivita zmysel. Okrem kurzov Goetheho inštitútu sa individuálne vzdelávam, veľa čítam, veľa "gúglim" a pri každej príležitosti sa zúčastňujem vzdelávaní.
Na webináre, ktoré organizujete, sa hlásia ľudia z regiónu alebo aj zo vzdialenejších miest?
Prevahu majú učitelia z Bratislavy a okolia. Pripisujem to tomu, že tam má nemčina silné postavenie. U nás, prekvapujúco, napriek tomu, aké firmy máme v regióne, musíme stále ľudí presviedčať o tom, aká je nemčina dôležitá. Máme šťastie v tom, že keď avizujeme metodické vzdelávanie, tak je veľmi rýchlo obsadené.
Existuje mnoho odporúčaní, ako sa čo najľahšie naučiť cudzí jazyk. Napríklad učenie sa v hladine alfa, nastavenie si telefónu a počítača do cudzieho jazyka, pozeranie seriálov v danom jazyku... Ktoré z nich ale naozaj fungujú?
Neviem definitívne povedať, ako efektívne funguje učenie sa v hladine alfa, ale môžem bezpečne tvrdiť, že dotyčný od 8. h rána do 9. h večer bol v kontakte s jazykom a jedna látka príslušného dňa sa zopakovala trikrát (v spánku, s lektorom aj pri hravej aktivite), tak je otázka, na koľko bola efektívna metóda v hladine alfa a na koľko bol efektívny prínos lektora. Myslím si, že pri tejto technike učenia sa je skôr aktivovaná krátkodobá pamäť, ale otázka je, do akej miery je to uložené v dlhodobej pamäti. Pre niekoho je to však atraktívna metóda. Pri učení sa cudzieho jazyka je dobré prijímať ho viacerými formami – nastaviť si telefón a počítač napríklad do nemčiny, počúvať pesničky a prekladať si tieto texty, pozerať filmy a seriály v cudzom jazyku, napísať si nákupný zoznam...
Je pravda, že si človek dokáže zapamätať 5 nových slovíčok denne? Nie je to veľa?
Hovorí sa, že pri opakovaní si dokážete zapamätať 10 - 12 slovíčok za deň s tým, že si ich aj budete vedieť v určitej situácii vyvolať. Ak slovo chcete dostať do aktívnej slovnej zásoby, musíte ho prejsť 80-krát, to znamená toľkokrát ho vidieť, počuť, prečítať alebo ho povie spolužiak. Ja mám na to obľúbenú metódu - keď spracujeme nejaký text, tak si majú žiaci vybrať slovo alebo vetu, pojem, ktorý im robil problém, je pre nich nezapamätateľný. Toto slovo napíšeme na papierik, ktorý si študent nalepí na seba, chodíme po triede a keď druhý študent vidí toto nalepené slovo, vytvorí naň otázku (napríklad slovo darček - otázka: Aký darček by si chcela dostať na narodeniny?). Tým pádom toto slovo poviete aj dvadsaťkrát v priebehu piatich minút a dostanete ho v praxi a zároveň vychádzame z osobnej skúsenosti - čo sa deje mne, v mojom živote.
Je možné učiť sa viacero cudzích jazykov súčasne?
Vôbec to nie je problém. Stretávam sa síce s názorom rodičov, že keď sa dieťa učí angličtinu, už ho neprihlásia na nemčinu, aby sa mu nemýlili slovíčka. Ale práve v detskom veku má mozog dostávať čo najviac podnetov, pretože je ako špongia. Možno niekedy človek použije nemecké slovo v anglickej vete, ale to sa časom vykryštalizuje. Ani v slovenčine sa nám hneď nevybaví vždy správny výraz. Jednoducho použijeme slovo z jazyka, ktorý nám ide lepšie. Čím viac podnetov dieťa má, tým sa mu zväčšuje mozgová kapacita a zlepšuje sa mu schopnosť učiť sa. Máme aj seniorov, ktorí sa učia 3 - 4 jazyky naraz, pričom postupujú veľmi systematicky.
Máme letné prázdniny a to platí aj v jazykových školách. Ako bude vyzerať vaše leto a na čo sa najviac tešíte?
V lete dobieham vzdelávacie aktivity, ktoré nestíham cez rok. Veľa čítam a keďže zbožňujem Nemecko, tak sa každý rok snažím naplánovať si cestu do nejakého regiónu. Tento rok idem do Nemecka do Mníchova a do Rakúska na hory. Nemecko je všade krásne, ale je neobjavené. V obrovskej miere tam investovali do rekonštrukcie miest a pamiatok, keďže mnohé bolo počas vojny zničené. Ja si rada všímam využitie verejných priestorov v Nemecku, pretože v mestách majú naozaj veľa zelených plôch, kde sa konajú akcie a využívajú ich mladí aj seniori, celé rodiny. Úžasne tiež pracujú s industriálnymi budovami, ktoré už neplnia svoju pôvodnú funkciu. Teraz sú v nich kluby, galerijné priestory, kaviarne či priestory pre alternatívne či menšinové žánre.
