Ako hodnotíte celú sériu s VKP Bratislava, v ktorej ste prehrali 1:3 na zápasy?
Boli sme relatívne blízko k bronzu, no tretí zápas sme mali vyhrať a doma by to bolo o niečom inom. Avšak vo štvrtom zápase sme sa vďaka mohutnej podpore zdvihli, a keby sme otočili ten piaty set v náš prospech, tak piaty rozhodujúci zápas v Bratislave by bol emočne od nás na vysokom leveli výkonnosti. Treba pogratulovať súperovi k bronzu a vážim si ich úprimné slová o našej skvelej atmosfére, ktorú aj oni jednoznačne hodnotia ako najlepšiu na Slovensku. Každý, kto bol uplynulý piatok v Žiline na zápase, musel uznať, že to bol zážitok.
Bola to dôstojná domáca rozlúčka so sezónou?
S našimi fanúšikmi a celou sezónou sme sa rozlúčili najlepšie, ako sa len dalo, teda až na prehru, no pre nás to bola výhra v inom smere, lebo sme zažili niečo výnimočne silné, čo sa nedá ani slovami opísať.
Skúste tieto slová rozmeniť na drobné, čo ste prežívali po poslednej lopte?
Po poslednej lopte si toho veľa nepamätám, no pochopil som jednu vec pri pohľade na dievčatá. Každá plakala, lebo chceli vyhrať a vydali zo seba maximum. Vtedy som si uvedomil, čo sa nám podarilo a aký úspech sme spolu dosiahli. Rovnako aj ja osobne, veď som prišiel do celku, ktorý skončil posledný a na Slovensku bol odpisovaný. Ísť do neznámej, poslednej, odpisovanej a všetkými zatracovanej Žiliny bola dobrá voľba. Dnes je to klub s výbornými hráčkami, výsledkami, najlepšou atmosférou a stabilným zázemím.
Ste hrdý na svoje zverenkyne alebo sa im dá niečo vyčítať v ceste za medailou?
Rád by som poďakoval hráčkam za celú sezónu, vidieť niektoré z nich plakať, i keď majú svoj vek a skúsenosti či v súkromnom živote musia riešiť bežné starosti, bolo aj pre mňa inšpirujúce. Napríklad Mária Viedenská bola naša najlepšia hráčka v piatom zápase, doslova a do písmena líderka. Pre mňa sú príbehy našich dievčat skutočne inšpirujúce, nielen ten Viedenskej, každej za všetko ďakujem, lebo pochopili moju filozofiu a ukázali veľké žilinské srdce. Toto neviete natrénovať, boli a sú to skutočné bojovníčky.
Budete členom Žiliny aj ďalšiu sezónu alebo pri množstve ponúk odídete?
Predbežne sme dohodnutí na spolupráci, na Slovensku ostávam do 20. mája a idem sa učiť slovenčinu. Zaľúbil som si toto mesto, no chcem nastaviť systém tak, aby sme boli ešte úspešnejší v nasledujúcej sezóne. Pre mladé hráčky v klube musia byť momenty zo sezóny tou najlepšou inšpiráciou, aby na sebe pracovali a v budúcnosti zažili niečo podobné ako tieto dievčatá. Tie zas možno o desať rokov budú svojim deťom, priateľom a známym ukazovať videá z úžasnej atmosféry, no bol by som radšej, keby budúci ročník im za desať rokov ukazovali aj doma vo vitríne cenný kov zo slovenskej extraligy. Žilina, ďakujem vám za všetko, spolu ešte dokážeme veľké veci. Verte mi!
