Je pár dní po skončení apoštolskej cesty. Určite tie prvotné pocity sa aj vo vás utriasli a viete povedať, aké boli pre vás osobne výnimočné tieto dni?
So Svätým Otcom Františkom som sa osobne stretol už viackrát v Ríme. Vždy bol veľmi srdečný. Počas jeho návštevy u nás mal každý deň naplnený rôznymi stretnutiami, ktoré veľmi vyčerpávajú. Popri svojom vysokom veku ich zvládal skutočne hrdinsky, lebo každý zo stretnutia s ním si niesol čosi srdečné, radostné a osobné. Naozaj žil medzi nami Krista.
Aj v našej krátkej reakcií v minulom čísle ste spomínali, že pre Žilinskú diecézu je silný odkaz Cyrila a Metoda. Viete toto posolstvo pápeža rozmeniť na drobné pre veriacich v našom žilinskom regióne?
Svätý Otec vo svojich príhovoroch viackrát spomenul týchto dvoch svätcov. My ich uctievame ako patrónov našej Žilinskej diecézy. Svätý Otec kládol dôraz na to, aby sme sa snažili rovnako ako oni pred tými storočiami „objaviť abecedu“, ktorou by sme priblížili tajomstvá viery našim súčasníkom. Nie je to jednoduché, ale evanjelium – radostná zvesť nie je zavreté, pokračuje, žije. Vedení Božím Duchom máme byť kreatívni a odvážni. Dajme viac priestoru tvorivosti a spolupráci a tak určite sa nám podarí spoločne prežiť niečo pekné, čo nás všetkých bude dvíhať a robiť lepšími.
Pápeža vyznačuje bezprostrednosť. Udiali sa nejaké situácie s ním vo vašej prítomností, kde vás možno pobavil či rozosmial?
Zažil som stretnutie našich mladých s Františkom na štadióne v Košiciach. Keďže sa prihováral v taliančine, a slovenské titulky išli neskôr, tí ktorí rozumeli reagovali hneď. Hovoril mladým, že v Božích očiach je každý jedinečný, originálny a slobodný. Žijeme vo svete, aby sme prežili príbeh lásky s Bohom, aby sme mali odvahu robiť veľké rozhodnutia, aby sme sa pustili do nádherného rizika lásky. Potom položil otázku: Veríte v to? Nasledovalo krátke ticho a potom potlesk. A snívate o tom? Mladí kričali niektorí „si“ , niektorí slovensky „áno“. On to zachytil ako „no“, teda „nie“. Preto sa opäť pýtal: Ste si istí? Odpoveď bolo mohutné „si“ – (áno). Svätý Otec radostne povedal: „Bravi!“ – Ste super!
Urobilo si podľa vás Slovensko dobré meno vo svete? Všetko prebehlo bez problémov a žiadnych veľkých komplikácii?
Neexistuje väčšie podujatie, pri ktorého príprave a realizácii by nevznikli nejaké komplikácie. Na prípravu návštevy Svätého Otca nebolo dostatok času, epidemiologické podmienky boli veľmi nestále... Som však presvedčený, že sme vyslali do celého sveta pozitívny signál. Slovensko je rôznorodá krajina. Ukázali sa mladí ľudia, lídri spoločenského života.Celý svet mohol vidieť aj naše rany a jazvy na Luníku v Košiciach a v Bratislave, ale videl aj prejavy viery a nádeje pre budúcnosť.Svätý Otec vyzdvihol, že sme sa dokázali pokojamilovným spôsobom po stáročia integrovať aj odlíšiť. To bolo veľké ocenenie, ktoré bolo na inej úrovni ako reklamný článok o turistike alebo športový úspech. To odhaľuje našu dušu, to sme my.
Podľa vás účasť na východe republiky či v Šaštíne bola dostatočná alebo mohla byť väčšia? Sme Slováci stále katolíckou krajinou či musíme spoločne zabrať, aby sme napredovali. Predsa v Levoči 1995 na Jána Pavla II. prišlo okolo 800 tisíc ľudí.
Už dávno to nie je o počtoch. Prirodzene, boli by sme radi, ak by prišlo možno o trochu viac ľudí, ale situácia vtedy a dnes je predsa len iná. Sme radi, že si našli cestu mnohí katolíci, ale aj kresťania z iných denominácií.Prišli počúvať, čo nám Slovákom, ale aj celej Európe, hovorí nástupca sv. Petra z Ríma. Nebola to len taká diplomatická návšteva na vyplnenie času alebo hodová atrakcia. Bola to pastoračná návšteva pokorného a spájajúceho pontifika, ktorý zjednocoval, spájal a vyzýval nás k novému pohľadu na život podľa Kristovho evanjelia.
Špeciálnym symbolom Žiliny bola blízkosť kňaza Jána Bittšanského pri pápežovi. Aj váš teší pri srdci, že práve Žilinčan bol akoby pravou rukou pápeža na Slovensku?
Úprimne sa teším, že naša diecéza mala zástupcu tak blízko Svätého Otca. Otec Ján je veľmi šikovný,rozhľadený a zrelý kňaz.Všetci chápeme, že za tým je jeho osobné nasadenie a hodiny a hodiny práce na rôznych úrovniach. Rovnako spolupracoval s mnohými inými kňazmi aj laikmi, ktorých nebolo vidieť, ale počínal si veľmi dobre a za to mu ďakujem.
Život nekončí, práve naopak Slovensko čaká opäť ťažká jeseň i zima. V akých slovách sa môžu od pápeža Slováci dostatočne inšpirovať od pápeža?
Svätý Otec nám v Bratislave odkázal, aby sme rozvíjali krásu celku. Aby sme pozerali na život ako na celok a obdivovali jeho krásu, ktorá je okolo nás v prírode, v chrámoch a v ľuďoch.Odkázal nám, aby sme nezabúdali, že sme ako Panna Mária stále na ceste, že nič nie je uzavreté ani skončené, že sme v neustálom pohybe a čo dnes nieje, zajtra môžeme dosiahnuť, môžeme tam doputovať. Netreba sa zastavovať a zbytočne riešiť malichernosti, ale spoločne putovať. Je to viac ako pozerať do minulosti. Máme pozerať na Krista, na jeho kríž, neredukovať vieru na cukor, na niečo sladké, čo spríjemňuje život. Hovoril o tom, aby sme sa nebáli byť znamením, ktorému bude svet odporovať. To bolo veľmi silné.
Bol to fyzicky aj pre vás počas týchto dní náročný program? Ste aj vy osobne načerpaný energiou do ďalších dní?
Pripomenulo mi to naše motto diecézneho projektu obnovy: KROK – kreativita, radosť, odvaha a krása.
Čo by ste odkázali veriacim v Žiline a našim čitateľom Žilinského večerníka do bežného života?
Teším sa, že medzi nami bol zástupca Krista na zemi a mnohí ľudia na Slovensku sa na chvíľu zastavili a ho počúvali. Dnes je toľko rozkladných síl, tých, ktorí obviňujú všetkých a všetko, šíria negativizmus, sú odborníkmi na sťažnosti. Nepočúvajte ich, pretože sťažovanie sa a pesimizmus nie sú kresťanské a Pán nemá rád smútok ani keď niekto zo seba robí obeť. Povzbudil nás, že nie sme stvorení, aby sme skláňali hlavu k zemi, ale aby sme ju pozdvihli k nebu, ku druhým, smerom k spoločnosti. Buďme tvoriví a nechajme sa prekvapiť Bohom.
