ROZHOVOR – Dalibor Andrisík: Výkonmi sme si spravili na Slovensku istý kredit, o extraligu máme naďalej záujem

Príbeh jedenásťročného čakania na volejbalovú extraligu žien je na konci. Žilinčanky ako nováčik súťaže obsadili posledné desiate miesto tabuľky a s najvyššou súťažou sa administratívne pre ďalšiu sezónu rozlúčili, i keď je relatívne vysoká šanca na jej zotrvanie. Viac nám po skončenej sezóne 2022/2023 v našom rozhovore prezradil prezident VA UNIZA Dalibor Andrisík.

23.03.2023 | 12:33

Boli ste ašpirantom na posledné miesto v extralige. Neprekročil váš tím svoj tieň?

Po pravde sme očakávali viac, pretože v prvej lige sme suverénne všetky zápasy vyhrali, ale realita bola iná v extralige. Po začiatku sezóny, keď sme odvolali trénera Michala Bellu, sa výsledky dostavili až na konci decembra. Vtedy sme hrali výborný volejbal vďaka angažovaniu Valérie Glórikovej, ktorá dala tímu nový náboj a kvalitu.

Prečo ste káder počas celej sezóny dostatočne neposilnili, aby ste sa zachránili?

Určite prvoradé sú financie, ale nechceli sme meniť našu filozofiu, pretože sme verili hráčkam, ktoré vybojovali extraligu. Tesne pred nadstavbou sme riešili zahraničné posily, no pre peniaze sa to nepodarilo. Mali sme na lane hráčky zo Srbska, ktoré sa vracali domov po sezóne v Číne a tieto ženy si vypýtajú 3500 eur mesačne. Trh je neúprosný, no ak zoberiete mladšiu hráčku bez väčších skúseností zo zahraničia, tak do tých 1000 eur je šanca ju získať. Asi toľko.

Šancu dostali odchovankyne, chopili sa jej podľa vás dostatočne?

Nám stále išlo a aj pôjde o naše dievčatá. Táto sezóna nám ukázala, že asi na extraligu ešte nedozreli. I keď to je tiež relatívny pojem, lebo v závere nadstavby sme preskočili Pezinok a čakalo sa na zápas roka proti tomuto súperovi, ten sme, bohužiaľ, nezvládli. Vekový priemer je u nás najnižší, napríklad po zranení Angušovej, nikto nehral v lige so 14-ročnou nahrávačkou Olbertovou. Potom sme tam mali Kandalíkovú, Rybárikovú, Mičianikovú, čo sú mladé dievčatá s budúcnosťou.

Nebolo chybou, že žiadna hráčka nebola na báze profesionálky a všetky hrávali extraligu popri škole či zamestnaniach?

To nebol problém, pretože pred sezónou sme mali diskusiu na túto tému a jasne si zadefinovali koľko financií na toto máme. Dali sme dohromady tím, ktorý extraligu hrať chcel. Samozrejme, po rôznych zraneniach prišli aj odchody hráčok, keď Chodelková si natrhla brušný sval a do konca sezóny nenastúpila. V priebehu sezóny odišla Klára Kováčiková, Smáková nastúpila v jednom zápase. Nie je to chyba vedenia, no možno, ak by na mojej stoličke sedel niekto iný, tak by angažoval dve zahraničné posily, zohnal viac peňazí na sezónu, ale po boji je každý generál.

Čo by ste robili v tomto momente inak?

My sme fakt chceli posilniť tím a robili na tom. Vedeli sme, že urgentne potrebujeme jednu smečiarku, lebo kapitánka Magdaléna Kováčiková to sama nezvládne a chceli sme mať kvalitu na pozícii univerzála, lebo tam nám hrala rodená nahrávkačka Glóriková. Asi ťažko môžeme chcieť od Glórikovej, aby útočila ako 190-centimetrová Američanka. Nie je jednoduché zohnať dobrú hráčku ku nováčikovi, Srbi si nás náhodou do podrobnosti lustrovali. Spravili sme si výkonmi istý kredit a napríklad sa nám hlásia mladí srbskí tréneri na ďalšiu sezónu. Ak ostaneme v extralige, tak určite budeme tieto varianty zvažovať.

Budete hrať budúci ročník extraligu?

Sú dve možnosti, teda aj tri, no to je extrém. De facto sme vypadli z extraligy, no v prvej lige je baráž o extraligu medzi béčkom Trnavy a Komárnom. Ak vyhrá Trnava, tak nemôže mať svoj rezervný tím v extralige, no máme indície, že Komárno v prípade výhry chce extraligu hrať. Druhá možnosť je v skončení projektu tímu federácie, nový tím má byť zložený z dievčat v kadetskom veku a uvidíme, či federácia nezváži, že či pre nich nebude lepšie hrať prvú ligu. Tretia liga je v oblasti fikcie, že by sa rozširovala extraliga na viac tímov než je terajších desať. My by sme chceli, no nemáme to vo vlastných rukách.

Chceli by vás aj ostatné tímy, spravili ste si u nich dobré meno?

Myslím si, že áno. Na každom zápase nás chválili, že hráme len s domácimi hráčkami a sme prínosom aj pre reprezentáciu, čo si uvedomuje aj federácia. Viete, je veľká chuť hrať v extralige iný level, tiež byť členom európskych súťaží, keďže hocikto z extraligových tímov sa môže prihlásiť aj z posledného miesta do Európskej ligy. Má to však u nás malý háčik, že musíme mať pred sezónou extraligovú licenciu. Pred tromi rokmi nováčik Brusno sa prihlásil, dostal atraktívneho súpera zo Španielska, čo je určite spestrenie sezóny pre kluby a divákov.

O koľko ste zostarli počas tejto sezóny?

Bolo celkom kuriózne si podávať po každom zápase ruku s lavičkou súpera, kde sedí hlavný tréner, jeho asistent, masér, štatista a doktor. Väčšinou mojich asistentov som mal pri mládeži, teda hosťujúce zápasy som kaučoval sám. V závere sezóny som chytil Covid-19, nemohol som byť s hráčkami a v pozícii hlavného trénera sme boli počas sezóny Michal Bella, Peter Minárik, Monika Smák a ja. Nezostarol som, pretože som dostal úplne iný rozhľad, i keď bolo to dosť náročné. Preto chceme angažovať zahraničného trénera a ja sa chcem znova venovať mládeži. Dôležité je mať v tíme dobrú chémiu, tieto mladé dievčatá potenciál majú, sú pravidelne v reprezentácii a učia sa. Musíte nájsť trénera, ktorý to bude brať ako výzvu a hor sa do toho!

Fanúšikovia na vaše domáce zápasy chodili. Ožil ženský volejbal v metropole severného Slovenska?

Žilina je volejbalové mesto, bola plná hala a ak by mohlo byť väčšie hľadisko, tak by ich chodilo ešte viac. Samozrejme, pozerajú sa na vlastné deti, vlastné odchovankyne a zvolili sme model vstupného zadarmo počas celej sezóny. Na ostatné celky v extralige sa nedostanete na zápas pod 4 – 5 eur.

V akom stave sú možní sponzori do budúcnosti?

Máme partnerov, ktorí chcú s nami naďalej spolupracovať a hlavne je potrebné poďakovať mestu Žilina za výraznú finančnú injekciu z fondu na extraligový šport, bez ktorej by sme volejbalovú extraligu nehrali. Celú súťaž sme preto odohrali úplne v pohode.