Ako vzniklo spojenie vášho mena s futbalom v Divine?
K futbalu mám blízko, hrával som od malička a od roku 2016 funkcionársky pôsobím v Bernolákove. V Divine som žil do mojej štyridsiatky a za môj návrat môže bývalý hráč a kamarát Ján Cigánik, ktorý ma chcel popri práci navštíviť v Bernolákove. Pred dvoma rokmi sa to akosi „upieklo“, drobnými darmi som pomohol a potom som prišiel aj párkrát pozrieť. V kabínach padali steny, bolo treba urobiť veľa práce a cez minulú sezónu som sa rozhodol, že to celé opravím. Potom som začal pravidelnejšie chodiť na zápasy, tiež prípravný s Bernolákovom, kde prehrali iba 3:0 s tímom štvrtej ligy. Hovoril som vedeniu, aby na zápasy chodilo aspoň sto divákov, potom do toho idem. Reakcia bola krásna – či mi nešibe (smiech). Mám rád takéto výzvy.
Podľa oficiálneho zápisu postupový zápas na záver sezóny sledovalo vyše sedemsto divákov. Ciele ste hneď hravo prekonali?
Rád by som tieto čísla spresnil. Na zápase Mareka Mintála nám to podľa predaných lístkov vyšlo na 638 divákov, teraz na poslednom zápase sezóny bolo určite tisíc ľudí. Ešte nebolo, aby sa všetci diváci jednoducho nemali ako pozerať na hraciu plochu, čo je vyznamenaním tohto nášho produktu. Svoje tiež zohráva bohatá tombola a návšteva celebrít. Pri postupovom zápase som mal sen, aby došlo 400 ľudí, no toľko prišlo hneď na prvý. Neviem, odkiaľ rozhodcovia zobrali toto vami spomínané číslo, no každému fanúšikovi, ktorý príde k nám na zápas, vyjadrujem obrovskú poklonu.
Posledný duel sezóny proti UNIZA bol aj ten najťažší? Ak by ste nevyhrali, tak nepostupujete...
Boli to celý týždeň obrovské nervy. Ja som 200 kilometrov od chalanov, prídem prakticky domov do Diviny na víkend. Ani sám som nečakal, ako správne vyhecuje hráčov reportáž jednej žilinskej televízie, kde jeden hráč tvrdil, že UNIZA patrí určite vyššie a Divina skončí tretia, teda nepostúpime. Naši hráči chceli od prvej minúty súpera rozobrať a už do pätnástej minúty sme mohli vyhrávať 4:0.
Nakoniec ste vyhrali 2:0 a získali ste majstrovský titul. Spadol vám kameň zo srdca?
Boli sme šťastní, ale myslím si, že sme zaslúžene vyhrali. UNIZA mala silné vyjadrenia a tie ich výhovorky ohľadom ihriska ma dojali. Po zápase mi volal Marek Mintál a povedal, že všetci sme začínali na lúkach a po dedinách na nekvalitných ihriskách. Štyri žilinské legendy nemali nikdy jedinú výhovorku nastúpiť na tomto trávniku a mohli hrať pekne kombinačne. Zrazu UNIZA kritizuje, pričom hrajú na štátnom ihrisku, ale keby sa mali o to ihrisko starať sami a za svoje, tak neviem, neviem... UNIZA prišla ako majstri sveta a odišli s dlhým nosom, nič okrem výhovoriek neukázali. Vedel som, že Turie je veľmi silné a stále som cítil od tímu UNIZA počas celej sezóny podceňovanie. Takí boli veľkí frajeri, no napokon nepostupujú.
V tíme si zahrali Marek Mintál či Miroslav Barčík, ako hodnotíte ich prínos?
Mintál je neskutočný človek, doslova osobnosť a mať ho v tíme je nevídaná veľká vec. Sám som sa chvel v ten deň, že za nás nastúpil, a bol to aj pre mňa krásny narodeninový darček. Škoda, že odohral len jeden zápas, lebo sme mali dohodu na tri duely. Miroslav Barčík ukázal obrovskú profesionalitu. Rád by som mu vyjadril vďaku, lebo s UNIZA hral svoj najlepší zápas. Prakticky s útočníkom Lajšom vypojili v druhom polčase súpera, keď im loptu nevedelo dlho vziať až päť hráčov. To bola českým výrazom „krásna podívaná.“
Aké sú vaše vyhliadky v druhej triede ObFZ Žilina?
Robíme futbal pre radosť a radosť z futbalu máte, keď vyhrávate a k tomu predvediete peknú hru. Tam je povedané všetko.
