Na hodnotiace rozhovory bude čas, čo čaká klub v druhej časti sezóny?
Začína sa na od nuly a hlavne prichádza totálne iné nastavenie hráčov, vedenia, fanúšikov a doslova celej organizácie. Poraziť jeden tím štyrikrát nie je ľahké, rozdajú si to vo veľkom nasadení s potrebnými emóciami.
Laickým okom to môžeme vidieť zvýšenou agresivitou alebo kde je ten najväčší rozdiel oproti základnej časti?
Hráte o pohár, o prvé miesto víťaza extraligy. Ľudia si hneď všimnú, že je hneď všetko tvrdšie. Zrazu nenájdete hráča, ktorý nebude ochotný zblokovať strelu či dohrať súboj. Každému tímu sa potrebujete od prvého zápasu série dostať pod kožu a tieto momenty diváci milujú. V Amerike nie nadarmo hovoria, že vyhrať NHL je najťažšie, lebo máme 4 kolá a musíte vyhrať 16 zápasov. Sám vám neviem definovať ten pocit, no zrazu všetci prepnú na iný level.
Budú sa teraz ukazovať naplno mentálne charaktery tímov?
Isté je, že súperi chcú eliminovať najlepších hráčov svojho protivníka a často vyskočí do popredia hráč, od ktorého sa to ani nečaká. Tam ideme na tvrdosť, agresivitu a obrovský charakter. My sa budeme snažiť hľadať play-off mentalitu v každom z našich hráčov.
Máte už v hlave varianty, kto bude robiť tú potrebnú špinavú robotu?
V dnešnom hokeji sa nedá len poľovať na najlepších útočníkov súpera, no tí to majú vždy ťažšie. Kedysi sa hrávali „osobky“, no teraz sa to nedá, lebo chodiť celý zápas s niekým jeden na jedného nejde. Nebudeme sa sústrediť na konkrétnych hráčov, ale chceme poraziť našou hrou celý tím.
Vydarili sa vám podpisy zahraničných hráčov, čím to je, že sa v Žiline uchytili?
Som proti tomu, aby podpísaný hráč z leta odchádzal. Je to vizitka klubu či trénera, že sa mu v klube nedarí. My sme pre niečo hráča vybrali, ale treba s ním na určitú pozíciu pracovať. Odišiel nám len Lukosevicius, ostatným sa darilo a celkovo tím išiel. Mali sme fazónu a cudzinci boli lídrami v základnej časti, no k tomu im pomohli aj domáci Slováci. Tu sa nikto na nič nehrá, títo chalani všetko poctivo odmakali, čo sa aj prejavilo. Jednoducho tomu celému uverili.
Pekný príbeh je Hunter Fejes, aktuálne najlepší strelec tímu. Mal takmer s istotou skončiť po siedmom kole a zrazu je najväčšou útočnou oporou.
Je to šport, tým je povedané všetko. V prvom rade nechcem do budúcnosti, aby k nám nejaký hráč prišiel neskôr počas prípravy, čo je aj prípad Huntera. Treba dať kredit Františkovi Skladanému, lebo s ním veľa pracoval po mentálnej stránke. Nikto asi nečaká, že príde import a hneď hrá, dáva góly a boduje. Vedeli sme, že v extralige bude iné nastavenie oproti prvej lige a nedáme to celkom dokopy asi až do Vianoc. To sa potom prejavilo v januári, keď sme vyhrávali a celé si to sadlo po dobrom nastavení tímu. Hunter má formu, strieľa góly a verím, že bude lídrom aj v play-off.
Máte aj nový cieľ na zvyšok sezóny?
Prvý cieľ máme za sebou a ja osobne verím, že toto mužstvo má na viac než len na postup do štvrťfinále. Každý čaká, čo bude. Extraliga je extrémne vyrovnaná, vleteli sme tam ako vietor. Po príchode som vám tvrdil, že budeme hrať aktívny, rýchly a poctivý hokej. Myslím, že toto sa aj podarilo a mužstvo formujeme tak, že hľadáme korčuliarov a poctivých hokejistov. Do extraligy sme doniesli niečo nové, dnes sa o tento herný koncept snažia už tri štyri tímy. Pre mňa je to moderný hokej a ja mu verím ešte z hráčskych čias. Byť kondične skvele pripravený a k navyše hrať rýchlo, kolmo s minimálnou defenzívou.
Čo ste sa za rok naučili v Žiline z pozície hlavného trénera?
Našiel som tu perfektné hokejové prostredie, veľa vecí vidím inak. Možno som mal na začiatku trému postaviť sa pred mužstvo, dnes som niekde inde. Mám výborný realizačný tím a chcem sa posúvať ďalej ako hlavný tréner. To všetko prichádza úspechmi a verím, že ich v Žiline získam. Rád by som pochválil aj fanúšikov, lebo sme ich pritiahli výkonmi na štadión, dnes sa o hokeji hovorí v celom meste. Ale aj výjazdy k súperom mám stále v živej pamäti, ako to bolo naposledy v Trenčíne. Teším sa na to celé počas marca, bude to skvelá jazda.
Ste už aj mierne unavený po tom zápasovom kolotoči z posledných mesiacov?
Zápasový deň je masaker. Prichádzame do kabíny o siedmej ráno, spravím video, potom tréning, míting. A aj ja chcem ostať fit, tak mám rituál, že cvičím vo fitku a poobede pred zápasom behám. Končíme okolo deviatej večer a niekedy sme radi, že si vôbec ľahneme do postele. Unavený však nie som, lebo pol hodiny v deň zápasu cvičím v posilke, potom si dám tridsať minút behu na čerstvom vzduchu pri Váhu. Robí mi to dobre, lebo na striedačke som s čistou hlavou a pokojom. Musí vám fungovať celé telo, aby ste vyslali signál pre chalanov, aby vám uverili. Oni potrebujú vidieť, že tréner je v dobrej forme, a toto mám už zažité ako hráč, čo všetci o mne vedia.
Neodpustíme si však v tomto kontexte jednu kuloárnu pikošku z kabíny. Vraj pravidelne beháte preto, že ste milovníkom koláčov a všetkého sladkého?
Nesúhlasím (smiech). Ale priznám sa, že milujem sladké. Človek sa to snaží niekedy obmedziť, no občas dostaneme do kabíny koláče od rôznych ľudí, ako aj od vašej novinárskej kolegyne Zuzky, a to sa nedá odmietnuť.
