Ktorá z vás sestier je tá staršia?
Kamila: Ja, ale iba o dve minúty, takže pokojne mi môžete hovoriť, že som staršia sestra (smiech).
Aká je pomôcka pre žilinských fanúšikov, aby vás vedeli rozoznať, ak nie ste práve otočené chrbtom a nevidíme na drese vaše mená?
Simona: Podľa tetovaní, ktorých mám viac ja. Mám znamenie váhy, potom po anglicky slovo pokora. Ešte máme s našou mamou aj s Kamilou na rukách puzzle a ešte ja mám vytetovaný mozog a sestra srdce, čo značí, že jedna rozmýšľa srdcom a druhá hlavou. Sestra dúfa, že ma čoskoro dobehne, ale nechceme byť ani v tomto smere maximálne výrazné.
Cítite v Žiline, že vám tréner dostatočne verí a že ste líderkami?
Simona: V Žiline sme našli volejbalový pokoj a obrovskú dôveru od klubu a rovnako aj od trénera, asistenta a spoluhráčok. Aj dobré chýry o trénerovi Ristićovi nás presvedčili, aby sme sem prišli, a on je skutočne veľký odborník. Tiež jeho srbský temperament, iná mentalita a celkovo Srbsko je vyspelejšia volejbalová krajina než Slovensko. Tie skúsenosti sú v tomto smere od neho neoceniteľné. Klub nám vytvoril veľmi dobré podmienky po každej stránke ako volejbal či škola. Tiež tvoríme s dievčatami perfektný kolektív, ľahko sme zapadli a ide nám to super. Či sme líderkami? Chceme a robíme všetko preto, aby sme tímu pomohli, odovzdali skúsenosti, ktoré sme nadobudli v COP Nitra, Slávii aj reprezentáciách, ale to, či sme líderkami, to necháme na kompetentných.
Bude momentálne hlavným cieľom postup do finále Slovenského pohára?
Kamila: Je to úžasný pocit, lebo minulý rok sme so Sláviou vyhrali pohár aj ligu. Teraz máme špeciálnu motiváciu poraziť v semifinále Nové Mesto nad Váhom, lebo finále pohára je na programe práve v Žiline. Hlavne hrať pred našimi fanúšikmi – to neviem ani slovami opísať, lebo nikdy sme takúto atmosféru nezažili. Preto chceme doniesť úspech do Žiliny, aby sme potešili týchto skvelých fanúšikov. Cez zápas to nevieme vnímať, ale po zápase tá ďakovačka robí poriadne zimomriavky. Je radosť hrať pred takým publikom!
Máte nejaké volejbalové sny do budúcnosti?
Obe: Minimálne chceme úspešne ukončiť prvý stupeň štúdia na vysokej škole, potom uvidíme, či prestúpime niekam do zahraničia alebo čo príde. Už pred touto sezónou sme boli zmierené, že skončíme v rozdielnych kluboch, sme už staršie, aby sme mohli hrať každá v inom klube (smiech). Snom každej mladej hráčky je vyskúšať si kvalitnejšiu zahraničnú ligu a, samozrejme, presadiť sa v nej, ale momentálne sa sústredíme na klub, kde pôsobíme a hráme, kde máme jasné ciele, a to víťaziť.
Máte aj fázy, keď sa dlho hádate, a potom sa medzi sebou nerozprávate?
Obe: Sme stále spolu, občas sa také čosi stane, ale trvá to maximálne dve hodiny a potom je všetko v poriadku.
Ako budú u vás na východe prebiehať Vianoce?
Simona: Bude veľa oddychu, času s rodinou a chceme „obehať“ obidve babky. Tešíme sa aj na jedlo, obe máme rady vianočné pirohy. Práve tá pohoda v kruhu najbližších je výborná, potom sa na Silvestra presúvame do Žiliny, takže sa tešíme.
KTO JE KAMILA SLIVKOVÁ (20)?
Rodné mesto: Prešov, od malička Stropkov, neskôr Prešov
Súrodenci: dvojička Simona, mladšia sestra Sofia (5)
Záľuby: kávičky, lyžovanie, plávanie
Volejbalové kluby: Nitra, Slávia Bratislava, Žilina
Cestovateľský sen: celá Škandinávia
Obľúbené jedlo: pirohy
KTO JE SIMONA SLIVKOVÁ (20)?
Rodné mesto: Prešov, od malička Stropkov, neskôr Prešov
Súrodenci: dvojička Kamila, mladšia sestra Sofia (5)
Záľuby: šport, dobrá káva
Volejbalové kluby: Nitra, Slávia Bratislava, Žilina
Cestovateľský sen: Japonsko
Obľúbené jedlo: bryndzové halušky