Čo vám prebleskne hlavou viac ako dva týždne po poslednom zápase?
Zdravý hnev z nedokončenej práce, neúspechu a neuveriteľná atmosféra na žilinskom štadióne počas play-off. To ako opäť ožil žilinský štadión. Emócie neopadnú, musia ostať, tie budú podstatné do budúcnosti a ďalšej práce. Cítim sklamanie z toho, že sa nepostúpilo.
Finálovú sériu rozhodli detaily, ale pri kvalite Žiliny sa mal podľa vás vôbec hrať siedmy zápas?
Presne, mám rovnaký názor. S týmto kádrom, prípravou a celou organizáciou nemala séria do siedmeho zápasu prísť. Ukázalo sa, že zápasy vonku po domácej sérii rozhodovali, to sú tie detaily, samotný siedmy zápas je špecifický, nemá nikdy favorita. Vo finálovej sérii sa musí ukázať sila kolektívu favorita, aj napriek mnohonásobne väčšiemu tlaku než u menej favorizovaného súpera. Preto detail nerozhodol v poslednom zápase, ale práve na ľade Humenného.
Vy ste tvorili káder, po boji je každý generál, ale spravili by dnes niečo inak pri zostavovaní tímu?
Možno pred pár rokmi by som odpovedal inak, ale rozhodnutia, ktoré som urobil pri skladbe, dopĺňaní a nastavovaní kádra, boli z vlastného presvedčenia a v aktuálnej viere v čo najlepší výsledok. Hráčsky trh je dnes náročný, manažéri a kluby musia zachádzať ďalej než v minulosti. Na stole už nie je sto ponúk od agentov, teraz ich treba hľadať, uistiť sa, že zapadnú do tímu charakterovo, kvalitatívne, rolovo aj ekonomicky. Pred sezónou sme sa museli vysporiadať so stratou nosných hráčov z minulej sezóny. Pre úspech je dôležité udržať a pracovať s jadrom tímu dlhodobejšie. Minulá sezóna bola toho ukazovateľom, baráž už bola objektívne o niečom inom. Je veľký problém získať kvalitných slovenských hráčov, my sme išli do toho skromne od základov a budovanie tímu nám zabralo celú sezónu. Nebola to dominantná sezóna, nové príchody a tím sa až postupne stabilizovali. So skladbou tímu po prestupovom termíne som bol veľmi spokojný a vedel som, že to je dobré. Bolo len potrebné, aby sme si spoločne zvykli na systém, organizáciu, vybudovali tímovú súdržnosť a išli spoločne za úspechom.
Predsa túto tému ešte neopustíme – máme pocit, že v tíme absentovali bojovníci a nebolo v ňom až príliš veľa kreatívnych hráčov?
Samozrejme, teraz po sezóne sa môžeme pozerať do „každého kúta“ a hľadať faktory v rámci reálnych možností. Budem sčasti oponovať, naša hra sa prezentovala útočným a rýchlym hokejom. Tvrdosť a bojovnosť bola doplnená priebežne. V tíme, ako je Žilina, je faktor favorita a to si musí každý z nás vážiť a nie sa toho báť. Sú hráči ktorí dokážu a ktorí nedokážu hrať pod tlakom jasného favorita. V tom je trh s hráčmi veľmi limitujúci a náročný. Spomínaný tlak môže ubrať kvalitu hráča, očakávania bojovnosti a zručnosti vo vypätých momentoch. Naopak z víťazných tipov spraví ešte lepších hráčov. V dnešnej dobe bez obetavosti, blokovania striel, korčuľovania a nasadenia celých 60 minút to nejde. Systémové veci beriem už automaticky, lebo to sa dá naučiť, aby ste aj v únave robili správne rozhodnutia.
Prečo sme potom tú obetavosť od Žiliny vo finálovej sérii nevideli väčšiu, než malo z hľadiska mien a kádra priemerné Humenné?
Myslím, že táto otázka bola čiastočne zodpovedaná v predošlej otázke. Tím musí byť zložený zo šikovných hráčov, rýchlych korčuliarov a bojovníkov. Ak sme verili v našu silu, boli sme všade o krok skôr, prví na puku, vytvárali si šance na skórovanie z nebezpečných priestorov a naopak súpera nepúšťali do šancí. Pri pohľade na skladbu nášho kádra puk a hru sme mali kontrolovať vo väčšej časti hry ako súper. Preto to sme doplnili najmä obranu, aby tam bola väčšia skúsenosť, obetavosť, tvrdosť a zručnosť.
Žilinský tím teda v siedmom zápase sedem minút do konca nemal dať súperovi puk. Prečo ste napokon inkasovali?
To je tiež dobrá otázka na analýzu, lebo to je v rovine keby, keby. Ak to však rozmením iným smerom, tak poviem, že ak by prvá tretina siedmeho zápasu mala 40 minút, tak je 3:0 a je po zápase. Žiaľ, nastal psychologický faktor, kde ťarcha očakávania ide do záveru a hráči sa začali pýtať otázku čo ak? Tiež sme pracovali na tom, aby si hráči túto otázku nekládli, lebo byť v tíme, ktorý má dominovať, nie je jednoduché a nie každý dokáže hrať v takomto tíme.
Nechýbali potom ani tak bojovníci ako skôr víťazné typy hráčov?
Ak by sme definovali typ víťazného hráča, tak ten pôjde cez všetky čiary. Laicky povedané buldog, ktorý všetko na ceste zožerie. Tieto typy sa hľadajú v prvej lige ťažko, hráči, ktorí dokážu hrať v tíme s jasným cieľom. Je ich málo aj v extralige a tento artikel je pre každého manažéra najžiadanejší.
Ktorí hráči boli zo Žiliny víťazné typy?
Konkretizovanie si nechám pre seba. Víťazných hráčov bolo viac. Uvediem len jeden príklad. Bruno Mráz je jedným z nich, dokázal sa prispôsobiť tempu zápasu, vedel prepnúť z ofenzívneho myslenia na zmenu, ktorá je prospešná pre tímový úspech. Sú to hráči, ktorým keď sa v danom zápase nemusí dariť napĺňať svoju prednosť, začnú robiť veci, ktoré pre nich nie sú typické, napríklad strhnú hru nasadením, dohrávaním, blokovaním strely, disciplínou a tak ďalej – na dosiahnutie tímového úspechu. Veľa z nich po zápase plakalo, boli v obrovských emóciách, chcú vyhrávať. Sú to typy hráčov, ktorí dokážu strhnúť ostatných.
Prečo sa to potom nepodarilo?
To vám poviem možno neskôr, ešte stále je vo mne veľa emócií. Naučiť sa byť členom víťazného tímu s jasným cieľom, zavŕšiť sezónu posledným víťazným zápasom nie je jednoduché a na tomto musia pracovať tréneri, hráči a celý organizačný tím.
Vašou zodpovednosťou je aj výber trénera, Jarrod Skalde v tíme končí?
K dnešnému dátumu (9. mája 2023 – pozn. autora) máme naplánované stretnutia, ktoré nám ukážu ďalší vývoj. Rád by som vyzdvihol jeho kredit, lebo napriek kultúrnym rozdielom sa snažil pochopiť našu mentalitu a pridať zámorský štýl a veľké množstvo skúseností. Priniesol veci z hľadiska nastavenia, komunikácie s hráčmi aj celej organizácii. Dennodenné mítingy, analýzy a každodenná práca s hráčmi smerujúce k ich napredovaniu. Rýchlo sa stotožnil s kultúrou a zapadol, čoho sa výborne zhostil aj asistent Tomáš Harant.
Začínate štvrtú sezónu ako športový manažér Žiliny? Predsa tri roky za sebou nepostúpiť do extraligy musí byť aj pre vás už doslova na porazenie...
Ten tlak a nervy určite nie sú pre každého. Je iné mať tím, čo si dá za cieľ štvrťfinále. V Žiline sú očakávania z hľadiska prvej ligy najvyššie, tým rastie tlak, no aj osobná motivácia a odhodlanosť. Preto som do toho šiel.
Žilina v súčasnosti predstavuje stabilné prostredie, kde je skvelé zázemie, nemeškajú výplaty a klub funguje na vysokej báze. Nie je problém, že hráči akoby spohodlneli a potom si tieto podmienky nevážia?
My sme prišli do Žiliny, aby sme postupne nastavili veci, ktoré majú byť v profesionálnom tíme samozrejmosťou. Porovnajme si to s inou prácou, kde zamestnávateľ vytvára prostredie a nastavenia tak, aby firma napredovala a finálny výsledok bol čo najlepší. Hráč nemá mať žiadne výhovorky a má sa sústrediť stopercentne na svoju prácu a výkon, za ktorý je zodpovedný. Verte mi, v Žiline nie sú v bavlnke. Rovnako materiálne vybavenie nie je také, ako to vyzerá, je to obrovský náklad a niekedy sa musíme tomu prispôsobiť. Hráč musí cítiť, že to tu funguje, cítiť zodpovednosť za svoje odovzdané výkony a nielen sa zúčastniť. Snažíme sa vytvárať stopercentné pracovné prostredie, v ktorom má hráč zabezpečené všetky potrebné nástroje na svoju prácu.
Do 31. mája je termín na podávanie prihlášok do extraligy, bude v nej aj Žilina?
To nevieme a nemáme to už v tejto sezóne vo svojich rukách, keďže licenciu majú iné tímy. Ak bude priestor, tak do toho chceme ísť. Ak sa trochu vrátim, prišli sme do klubu, kde nebolo prakticky nič. Žilinský hokejový fanúšik si postupne nachádza opäť cestu na štadión, záujem o hokej v Žiline je stále väčší a väčší. Vnímam pozitívne, že za tri roky sa vytvorilo prajné prostredie, i keď je tu neúspech. Tieto faktory motivujú nás všetkých. Pri budovaní tímu sa toto odhodlanie musí preniesť na hráčov a aj na celú organizáciu.
Skladá Skladaný už káder na novú sezónu, môžete už povedať nejaké mená?
Chceme byť schopní konkurencie, nových hráčov predstavujeme na našich stránkach marketingovo. V prvom rade chcem udržať nosných hráčov. Po poslednom zápase som videl v hráčoch zdravý hnev a slzy v očiach. To sú tie typy, ktoré verím , že v tíme ostanú a prenesú ten moment sklamania do zlomových momentov v ďalšej sezóne. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí stoja pri nás. Spoločne veríme, že v ďalšej sezóne zažijeme pozitívnu emóciu. V blízkom období môžem verejnosti sľúbiť, že predstavíme konkrétne mená.
