Ako by ste charakterizovali Národný park Malá Fatra?
NP Malá Fatra sa nachádza v Žilinskom kraji, na západnom okraji Karpatského oblúka. Je to najzápadnejšie položený park Karpát s rozlohou až 23 262 ha. Začiatky vedeckého skúmania Malej Fatry siahajú až do 19. storočia. Malá Fatra sa delí na Krivánsku a Lúčanskú časť, obidve sú oddelené riekou Váh, Domašínskym meandrom. Krivánska časť oddávna pútala pozornosť prírodovedcov, ktorí si všímali rozmanitosť jej prírody. Vedecké poznatky prispeli k uznaniu mimoriadnych prírodných hodnôt Krivánskej Malej Fatry, čo logicky vyústilo do potreby tieto prírodné hodnoty chrániť. Vtedajší Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti vyhlásil túto oblasť za chránenú a v roku 1967 vznikla CHKO Malá Fatra, ktorá bola v roku 1988 prekategorizovaná na vyššiu formu ochrany prírody a to na národný park.
Čím sa odlišuje od ostatných parkov na Slovensku?
Príroda, ktorá sa tu nachádza, je osobitá svojou rozmanitosťou a divokosťou. Je pozoruhodné, že na relatívne veľmi malej ploche nachádzame pestrú mozaiku prostredí, prírodných zaujímavostí a rôzne typy biotopov. Je to spôsobené najmä členitosťou územia, ktoré sa rozprestiera od najnižšej nadmorskej výšky 350 m n.m. až po najvyššiu nadmorskú výšku 1 709 m n.m. vrcholu Veľkého Kriváňa. Nájdeme tu až 7 vegetačných stupňov od najnižšieho bodu Malej Fatry - sútoku rieky Váh a potoka Starého hradu, kde sa nachádzajú dubiny, až po najvyššie vrcholy - subalpínske pásmo a kosodrevinu v oblasti hlavného hrebeňa - Malého Kriváňa, Veľkého Kriváňa a Chlebu. Ďalej tu môžeme nájsť rôzne typy biotopov - pralesy, kamenné moria, podhorské a horské lúky, tiesňavy, či laznícke osídlenia v oblasti Terchovej či Zázrivej. Rozsiahlejšie lazy sú v oblasti Podpoľania, ale tam nenájdeme typické vápencové kaňony. V Slovenskom raji sú väčšie a krajšie kaňony, ale neuvidíme tam subalpínske pásmo s kosodrevinou. Touto biologickou rozmanitosťou a biodiverzitou je NP Malá Fatra výnimočný. Je tu všetko, čo človeka napadne. Zároveň je to smerom na západ posledný národný park Karpatského oblúka - ostrov divočiny s veľkými šelmami – medveďom, vlkom a rysom.
Čo všetko spadá pod Správu NP Malá Fatra, aké úlohy v týchto procesoch zohrávate práve vy?
Je to odborná organizácia ochrany prírody. Minulý rok bol pre nás prelomový, pretože prebehla reforma národných parkov, čo znamená, že sme sa odčlenili od celoslovenskej štátnej ochrany prírody. 1.apríla 2022 sme získali samostatnú právnu subjektivitu a táto decentralizácia nám umožnila zamerať sa na konkrétne osobitosti a problémy regiónu. Máme samostatný rozpočet, samostatné riadenie, a na správy národných parkov prešla aj správa štátnych pozemkov. V prípade Malej Fatry je to malá plocha, pretože viac ako 80 % pozemkov v NP je v súkromnom vlastníctve, čo je špecifikom, ktorým sa odlišuje NP Malá Fatra od ostatných parkov. Úlohy, ktoré NP Malá Fatra má, sú dané v legislatíve zákonom ochrany prírody a krajiny. Musíme mať prehľad o živočíšnych a rastlinných druhoch a zodpovedáme za stav týchto druhov aj smerom k európskej komisii, pretože územie NP je zároveň územím európskeho významu a my sme sa vstupom do európskej únie zaviazali chrániť toto územie. Vydávame stanoviská k rôznym zámerom a aktivitám v rámci národného parku, zabezpečujeme monitoring a robíme rôzne manažmentové opatrenia.
Malá Fatra eviduje veľký výskyt šeliem, prečo je tomu tak?
Malá Fatra je posledná časť smerom na západ, kde sa vyskytujú tri veľké šelmy, čiže medveď, vlk a rys. Ďalej na severozápad, napríklad v Kysuckých Beskydách už nie je taká stabilná populácia medveďa, nachádza sa tam len sporadicky. My na Správe NP Malá Fatra, sa dlhodobo venujeme výskumu medveďa a jeho monitoringu. Práve teraz v júni je obdobie medvedej ruje a jeho aktivita je v súčasnosti najvyššia. Prvý krát bol zrealizovaný v máji 2003, pričom s menšími zmenami pokračuje nepretržite dodnes. Robíme ho za pomoci stálych pracovníkov aj dobrovoľníkov. Máme na to dobré podmienky, pretože hôľna časť, ktorá je nad hornou hranicou lesa, je veľmi vhodná na pozorovanie ďalekohľadom na veľké vzdialenosti. Na tento monitoring existuje presná metodika overená dlhoročnou praxou.
Mnohí turisti majú obavy zo stretu s medveďom najmä po medializácií tragických prípadov. Čo by ste im poradili?
Ja chápem obavy turistov z medveďa, nechcem to zľahčovať, na druhej strane musíme brať do úvahy fakt, že zvieratá sú súčasťou prírody, ktorá môže byť niekedy aj nebezpečná. Najnebezpečnejším zvieraťom v lese je nenápadný kliešť. Najčastejšou príčinou úrazov je precenenie vlastných schopností, nevhodná obuv, podcenenie trasy a náhlych zmien počasia. Čo môžu turisti pre svoju bezpečnosť urobiť – je minimalizovať riziká. V prípade medveďa je to – pohybovať sa iba po turistických chodníkoch, dať o sebe vedieť, ale nevytvárať zbytočný hluk - rozprávať sa, spievať si popod nos, pohybovať sa zásadne v skupinách, a navštevovať prírodu len počas dňa, s vylúčením súmraku a úsvitu. Ak turista dodržuje tieto pravidlá, tak sa významne zníži riziko stretu s medveďom. A keď by už naozaj došlo k priamemu stretu, odporučila by som použiť sprej s kapsaicínom, s ktorým máme dobré skúsenosti my, a zároveň aj kolegovia v zahraničí.
Každý rozhľadený turista vie, že po turistických chodníkoch sa smie pohybovať len v čase mimo turistickej uzávery. Prečo je tomu tak?
Usmernená pešia turistika je hlavným a najmenej zaťažujúcim spôsobom spoznávania Národného parku. Jarná uzávera turistických chodníkov je potrebná z dôvodu zabezpečenia oddychu a regenerácie prírody a v prípade turistického chodníka na Malý Fatranský Kriváň je to aj ochrana kurovitých druhov vtákov tetrov hoľniak a tetrov hlucháň. Tieto druhy sú kriticky ohrozené. V NP majú turisti množstvo celoročne otvorených turistických chodníkov rôznej obťažnosti, preto apelujeme na dodržiavanie tohto nariadenia. Zároveň by si mal každý návštevník preštudovať aj ostatné pravidlá návštevného poriadku.
Aby sme zabezpečili kvalitu životného prostredia pre ďalšie generácie, mali by sme viesť deti k poznávaniu a ochrane prírody už od malička. Aké environmentálne programy robíte pre deti?
Robíme školské akcie pre deti každého veku od škôlkárov až po stredoškolákov. Chodíme s nimi aj do terénu, spoznávame Malú Fatru, napríklad Terchovú, Vrátnu dolinu, je toho naozaj veľa. Čistíme okolie Varínky, kde si deti uvedomujú, aké je dôležité starať sa o naše prostredie a nenechávať v prírode odpadky. V apríli sme sa zapojili do 22. ročníka Ekovýchovného programu Bocian ktorý sa zameriava na pozorovanie vybraného hniezda bociana bieleho. Je určená pre kolektívy aj jednotlivcov a trvá až do septembra. Akcie robíme nielen pre deti, ale aj pre širokú verejnosť, aktuálne bude ornitologická exkurzia, kde sa môžete dozvedieť, aké druhy vtáctva žijú v Malej Fatre, aký je ich spôsob života a ako ich rozoznať podľa hlasu.
Zažili ste nejaký výnimočný zážitok v horách, ktorý vás ovplyvnil?
Áno, zažila som viackrát stret s medveďom a (našťastie) vždy prebehol bez ujmy. Mala som obrovský strach, ale zároveň som cítila aj pokoru, zmierenie s nezvratným osudom a úctu k múdrosti a veľkosti prírody. Mám medvede veľmi rada, sú to majestátne zvieratá. Naši dávni predkovia nepoznali leva, kráľom zvierat v dávnej Európe bol medveď. Pre svoju podobnosť s človekom (vie stáť na zadných nohách, otlačok zadnej laby pripomína ľudskú stopu, je všežravec) ho ľudia považovali za predka človeka, alebo medzičlánok medzi človekom a zvieraťom. Dodnes to máme niekde v podvedomí ukotvené, nie nadarmo je najobľúbenejšou hračkou v dejinách vôbec plyšový medveď. Medveď samozrejme nie je žiadny „plyšák“, vie byť nebezpečný. Všeobecne je teraz taký trend, že my ľudia hľadáme možnosti, ako urobiť prírodu bezpečnou, ale ona vo svojej podstate bezpečná nikdy nebola, nie je a nebude... Keď idem do prírody, nie som ten typ, čo zdoláva vrcholy, skôr mám rada miesta, ktoré nie sú frekventované, ale pre mňa sú niečím výnimočné. Milujem jarnú prírodu, hlavne májovú a júnovú, keď počujem štebotanie vtákov, vnímam jej zvuky, pachy a môžem povedať, že každý jeden pobyt, či návšteva sú pre mňa jedinečné, takže nemám nejaký konkrétny najväčší, najsilnejší zážitok. Svojim spôsobom ma ovplyvnili všetky.
FAUNA A FLÓRA – KOHO V MALEJ FATRE STRETNETE?
Cicavce – medveď hnedý, rys ostrovid, srnec hôrny, jeleň lesný, vlk dravý, mačka divá
Netopiere – netopier obyčajný, netopier Bechsteinov
Plazy a obojživelníky – salamandra škvrnitá, užovka stromová, vretenica obyčajná
Vtáky – orol skalný, výr skalný, sokol, ďateľ, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, prepelica, bocian
Ryby – pstruh riečny, hlaváč bieloplutvý
Motýle a chrobáky – rôzne druhy napríklad jasoň červenooký, mlynárik východný, bystruška, roháč, fuzáč alpský a karpatský
Okrem rôznorodých lesných porastov tu môžeme nájsť alchemilku panenskú, alchemilku Sojákovu, klinček lesklý, poniklec slovenský, z chránených sú to poniklec prostredný, astra alpínska, horec Clusiov a niektoré mäsožravé rastliny.
KTO JE GABRIELA KALAŠOVÁ?
Vzdelanie: Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky
Rodina: vydatá, dve deti
Najkrajší kút Slovenska: určite Malá Fatra, ale v srdiečku budem mať navždy Gemer-Malohont, kde má moja rodina korene
Záľuby: rodina, dobrá kniha, severské krimi filmy a príroda – práca je zároveň mojou záľubou
Obľúbené jedlo: syr akéhokoľvek druhu a podoby (okrem vyprážaného), top sú Zázrivské syrové nite
Cestovateľský sen: Škandinávia, Aljaška
