Juniori Žiliny sa naposledy tešili z cenného kovu v slovenskej extralige pred 24 rokmi, keď získali zlato. Vnímate aktuálny bronz ako obrovský úspech?
V prvom rade je to kus poriadnej symboliky, lebo vtedajšia sezóna bola pre žilinský hokej postupová do extraligy medzi mužmi. Verím, že náš bronz nakopne seniorov a tiež postúpia, čím by sme mali akoby dvojité oslavy.
Do vyraďovacích bojov ste išli zo šiesteho miesta, je žilinský bronz menším prekvapením?
Dostali sme v prvom kole Banskú Bystricu, jej silový hokej nám vyhovuje a postúpili sme do semifinále. Pri zhode okolností sme si verili aj na Trenčín, no prehrali sme sériu 3:1 a v súboji o bronz nás čakal Zvolen. Stretli sa šiesty a siedmy celok po základnej časti, pričom na Zvolen sme akosi nevedeli zahrať. Dlho som nevidel kabínu plnú entuziazmu, kolektívneho ducha a chuti zvíťaziť, akou bola tá naša. To rozhodlo, že sme zdolali Zvolen 3:0 v sérii po dvoch predĺženiach a v poslednom zápase sme otočili výsledok zo stavu 0:3 na 4:3 po predĺžení. Myslím, že náš bronz je spravodlivý a zaslúžený. Za naším úspechom jednoznačne stojí výborná partia a tiež, že každý hráč, ktorý nastúpil v zápasoch play-off, to pochopil a zobral to, akú úlohu mal v tíme a podriadil sa kolektívu.
Dá sa povedať, že o budúcnosť žilinského hokeja je postarané?
Ťažko povedať, trend je utekať s mladými hráčmi do zahraničia, my sa im pokúšame vytvoriť podmienky v rámci možností a je to o komunikácii s A-tímom. Máme dosť hráčov v projekte reprezentácie do 18 rokov a som celkom optimista, že pri správnom nastavení dostanú mladí hráči šancu ukázať sa medzi mužmi.
Spoločne s trénerom Rehákom ste ostrieľanou dvojicou na slovenských klziskách, je náročné dnes pracovať s mládežou na najvyššej úrovni?
Doba je niekde inde než za našich čias alebo čias našich detí, toto je už niečo úplne iné. Snažíme sa tejto generácii sociálnych sietí prispôsobiť, často s nimi komunikujeme a chceme premýšľať ako oni. Možno im občas poradíme, teda ak si dajú povedať, no športovo napredujú. Som však hrdý na to, že napredujú aj ako ľudia, lebo chceme z nich vychovať dobrých ľudí pre túto spoločnosť.
Z pohľadu riaditeľa mládeže Žiliny bol tento súťažný ročník vydarený?
Pracujeme v ťažkých podmienkach, lebo znížené dotácie na našu činnosť a nárast nákladov brzdia náš športový rozvoj. Síce je to moja práca, ale som potešený, že sa nám podarilo zapracovať na sponzoroch, ktorí vykryli časť nášho rozpočtu. Skôr sme bojovali o ekonomickú stránku, preto verím, že nastal čas, aby v budúcej sezóne išla do popredia športová stránka než boj o holé prežitie.
Vy ste zažili pocit byť majstrom Slovenska so Žilinou, ale aj ako tréner ste získali bronz. Čo bude rozhodujúce, aby muži zvládli finále SHL ligy proti Prešovu?
Finále je komplexne o všetkom – od hláv, dodržiavania systému, individuálnej kvality a netreba zabúdať ani na športové šťastie či zdravotný stav kádra. Tieto všetky veci potrebujete zmiešať, potom budete úspešní. Verím, že tento rok je Žilina pripravená po všetkých týchto stránkach, aby Prešov zdolala a zaslúžene postúpila do extraligy.
Teší vás aj záujem o služby vášho syna brankára Stanislava Škorvánka mladšieho?
Určité ponuky boli už minulý rok, no teraz počas Vianoc toho bolo viac. Mal aj ponuky z KHL, tie odmietol a budem nielen ja rád, keď si v budúcej sezóne vyberie ten správny klub. Z pohľadu otca je to pre mňa náročné, lebo jeho výkony dosť prežívam, ale určite my ako jeho rodina sme jeho najväčšími fanúšikmi. Samozrejme, som vždy hrdý ako správny otec.
O BRONZ SA ZASLÚŽILI:
Brankári: Július Adámik, Dominik Kĺbik, Šimon Žille
Obrancovia: Jakub Ako, Pavel Bros, Samuel Húževka, Šimon Kalnický, Matúš Krendželák, Áron Mészáros, Mykola Ostrogliad, Tomáš Vajko, Marko Varga, Viliam Zajko
Útočníci: Martin Benko, Samuel Byrtus, Jakub Dúbravík, Branislav Dvoriščák, Šimon Kopij, Patrik Kubala, Dário Lašš, Sergey Lazkov, Michal Mackovčin, Peter Palaj, Filip Rojko, Marek Synák, Jozef Šilhár, Andrej Štefánik, Matúš Truban, Michal Valášek
