Napriek konečnému výsledku reprezentácie vy osobne môžete hodnotiť svetový šampionát za vydarený?
Dostal som sa medzi troch najlepších hráčov celého tímu, teda určite to niečo znamená. Úvod bol pre mňa ťažký, s Čechmi som si potreboval zvyknúť na ten vyšší level. Chalani hrali v defenzíve dobre, blokovali strely, čo mne dosť pomohlo a zrazu som sa viezol na vlne.
Pomohlo vám aj sebavedomie z klubu, keďže ste zažili výbornú extraligovú sezónu v Michalovciach?
Dostal som dôveru v klube a vždy som chytal najlepšie, keď som bol stále v tempe. Na tom to bolo celé postavené, mal som zápasovú prax, vyšlo nám play-off a majstrovstvá sú už o niečom inom. Zrazu cítite iný level zodpovednosti, lebo vidíme množstvo slovenských fanúšikov a hlavne kvôli nim chceme odovzdať maximum pre najlepší konečný výsledok. Nebolo ľahké prepnúť sa v hlave na toto myslenie, no snáď sa mi to podarilo.
Viete si okamžite vybaviť váš najkrajší moment z majstrovstiev?
Prvý zápas hrali českú hymnu, tam som si v duchu hovoril, aký to musí byť krásny pocit vypočuť si slovenskú hymnu po víťazstve. Na ďalší deň sa mi to podarilo proti Lotyšsku pred vypredanou halou, kde bolo aj veľa Slovákov. Šialený zápas, šialená atmosféra a pre mňa najkrajší pocit z celého turnaja. Vtedy som netušil, že sme vyhrali nad bronzovým tímom, hokej píše krásne príbehy.
Odchytili sme vás doma iba pár dní po prílete z Rigy, poznajú vás Žilinčania na ulici?
Bol som pozrieť na Staromestských slávnostiach, už ma niekto zastavil, spoznal. Síce som dosť introvert, v tomto sa nevyžívam, ale na druhej strane určite to poteší. Každý Žilinčan mi gratuloval či poprial veľa šťastia.
Pomerne rýchlo ste narušili status hokejových celebrít mesta v podaní dvojice Hrivík – Cehlárik. Ako vnímate, že je o vás zrazu všeobecne väčší záujem?
Toto bolo vtipné (smiech). Potreboval by som pridať ešte pár vydarených majstrovstiev či dokázať aspoň to, čo oni. Ja som pri nich dosť v úzadí, ale rád by som ich pochválil, že mi dosť pomohli v kabíne. Tiež prišiel za mnou po zápase s Českom Libor Hudáček so slovami, že prvý zápas je najťažší, už to bude lepšie a máš to za sebou. Bolo cítiť podporu našich lídrov smerom ku mne, ja som sa im to snažil splatiť výkonmi v bráne. Priznám sa, že sa mi potom išlo ľahšie do ďalších zápasov, keď som cítil dôveru.
Rodičia boli pozrieť priamo v Rige či sledovali vaše výkony doma pred televíznymi obrazovkami?
Nie, doma sú v rodine určité rituály spojené so sledovaním mojich zápasov. Otec nepozerá moje zápasy naživo vôbec, vždy si ich nahrá a potom ich sleduje až podľa výsledku. Mama musí na „tajnáša“ niekde v kuchyni, ale aby to otec nevidel, a keď to dopadne dobre, tak si to pozrú spolu zo záznamu a pretáčajú si podľa toho, čo sa stalo.
Otec vám potom píše gratulačné správy niekedy po polnoci? Prečo nikdy vaše zápasy nechce vidieť naživo?
On mi napíše hneď, výsledok vie. A to je už otázka pre neho, ale je najvyšší čas to zmeniť. Trvá to od začiatku, len minulú sezónu spolu v Žiline to musel mať neskutočne ťažké vnútorne to vstrebať. Ja som už dávno hovoril, aby prišiel si pozrieť nejaký zápas naživo, že aj keď mi nevyjde, tak sa predsa nič nedeje. Je to však môj najväčší fanúšik, neskutočne mi praje a podľa mňa pre tento moment moje zápasy nepozerá. Ak by nastala smolná situácia, on by ju „nepredýchal“ v tom zmysle slova, že mi praje. Už to dáko musím s ním prelomiť, niečo snáď vymyslím.
Máme pre vás ideálne riešenie. Presuniete sa do NHL, otec si pozrie ráno výsledok a cez deň môže zo záznamu pozerať zápasy jedna radosť. Čo poviete na tento scenár?
To by bola bomba, fakt. Je však iné ísť do zámoria ako 20-ročný chalan, iné je skúšať šťastie v mojom veku. Je rozdiel obetovať rok-dva pre najväčšie sny alebo pravidelne chytávať. Ak mi budú určité ponuky dávať zmysel, tak budem nad nimi uvažovať.
Trochu sme odbočili, no ešte nám prezraďte, ako prežívala zápasy vaša mamina?
Do telefónu mi plakala po zápase s Lotyšmi, neskutočne bola dojatá. Napríklad tento zápas pozerala na „tajnáša“. Ale som si istý, že nejaké príjemné chvíle strávila pri šampionáte aj ona.
Plány na leto sú už jasné alebo zatiaľ si užívate, že doma v Žiline trávite čas nič nerobením?
S priateľkou Veronikou plánujeme dovolenku, aktuálne som vo fáze mentálneho oddychu a neviem vám zatiaľ povedať moje plány, lebo takto dlho som ešte nemal nikdy sezónu. Inokedy už bol máj mesiacom letnej prípravy. Musím si to nejako celé rozumne rozvrhnúť, no plány nám poslal kondičný tréner Michaloviec, tak sa nimi budem riadiť. Mám tam zmluvu, som nastavený zatiaľ na túto cestu, a ak by prišlo niečo iné, čo má zmysel, tak to budem riešiť.
Hovorí sa, že o vás je veľký záujem z českej ligy, je to pravda?
Mojím snom bolo si zachytať v jednej z top päť líg v Európe, česká je v tejto kategórii. Je tam však problém, že každý tím si kľúčových hráčov rieši dosť dopredu a brankárov obzvlášť. Voľných miest už nie je veľa, možno jedno-dve a uvidíme, či sa mi tento sen splní.
Máte v rukách Žilinský večerník a čítate o majstrovských oslavách vašich kamarátov zo Žiliny Rogoňa a Lineta. Už prebolelo to vypadnutie s Košicami?
Áno, ale v hlave som mal naše vypadnutie dlho. Siedmy zápas je lotéria, my sme neuspeli a Košice sa nakoniec radujú z titulu. Pre mňa sa stalo najlepšie, že som šiel do reprezentácie, lebo by ma to mátalo dlho. Prehrali sme o gól v zápase, kde sme boli lepší. Písala by sa história, Michalovce by boli hore nohami, ak by sa hralo finále.
Zdolali ste však majstra ligy vo štvrťfinále, na východe sa museli diať zrejme bláznivé veci po postupe?
Poraziť Slovan je špecifické, ťažko vám budem popisovať hokejový život, atmosféru a chod celého mesta. Iba keď v základnej časti príde Slovan je to sviatok, a ak ho ešte aj porazíte, je veľká oslava. A vám sa podarí ich vyradiť v play-off? Všetko, čo sa týka osláv, bolo asi krát sto.
Dlhší čas už pôsobíte na východe republiky, ako vám táto špecifická časť našej krajiny sadla?
Nesťažujem sa, bol som predtým v Bardejove, Košiciach, chvíľu v Humennom. Košice je troška iný miernejší východ, také Michalovce sú divoké. Hokejovo sa to tam robí so srdcom, na každom kroku sú emócie a to sa mi aj páči. Je to rodinný klub v pozitívnom slova zmysle, všetci v regióne sa poznajú, podporujú šport a mimo hokeja pri ceste na večeru nás hráčov každý v meste pozná. Už som na východ zvyknutý.
Sledovali ste výkony rodnej Žiliny v SHL lige?
Bol som osobne na finálových zápasoch a veľmi ma to mrzelo za celý klub. Dali do postupu veľa úsilia, zdrojov a na druhej strane som chodil v Humennom chytávať, poznám tam celý tím. Boli veľmi dobrá partia, čo si myslím, že im to celé vyhralo. Síce kvalita bola na žilinskej strane, ale Humenné hralo bez tlaku a ukázali silný kolektív.
Prakticky pred rokom ste chytali za Žilinu, o 365 dní ste boli na majstrovstvách sveta. Zrejme váš odkaz všetkým Žilinčanom bude, aby sa nikdy v živote nevzdávali svojich snov?
Dostávam od novinárov mnohokrát otázky, čo som zmenil, že sa mi tak darí. Ja robím stále to isté, len mi okolnosti trošku viac priali. Určite sa netreba vzdávať, potom sa šťastie vo viacerých momentoch, ako aj pri mne, prikloní na vašu stranu. K tomu majte zo všetkého, čo robíte, radosť, lebo to je najviac.
