Vaša diskusia v Žiline bola beznádejne vypredaná, je to pre vás hlavne o pocitoch radosti?
Nebudem zastierať, ale vypredávame sály po celom Slovensku. Dodávam, že peniaze nejdú nám, my to robíme zadarmo a ostávajú v konkrétnom zariadení. V Žiline Nová Synagóga využije tieto financie na zmysluplné kultúrne aktivity. Reakcie publika hovoria za všetko, silný zážitok pre nás bol obrovský aplauz publika viackrát počas našej dvaapolhodinovej diskusie.
Apelujete na verejnosť, aby rozhodne išla voliť. Darí sa vám to alebo vnímate aj vy obrovský rozmer apatie na Slovensku?
Nikdy nebudem k volebnému rozhodovaniu používať definíciu dobrá či zlá. Čo je pre budúcnosť dobré či naopak zlé si má každý právo vyhodnotiť a rozhodnúť sám. Bola by som veľmi vďačná, keby sme sa pri rozhodovaní opierali o pevné body.
Čo sú vaše priority, ktoré by mali ľudia mať vždy na pamäti?
Nepočúvať sľuby strán, ale vnímať ich príbeh, ako sa správali v kritických momentoch, kam by viedli Slovensko, čo dokázali urobiť s krízami. Jednoducho, vyhodnocovať činy a nie slová. Ďalej skúsme myslieť na budúcu generáciu, lebo niektoré rozhodnutia prinesú mnoho zásadného pre naše deti a vnúčatá. Dokážu napríklad s dlhom, deficitom a záväzkami kvalitne žiť? Perspektíva pre budúcnosť je rovnako dôležitá ako poznanie konkrétneho príbehu politickej strany. Tretí moment je o našom jedinečnom životnom príbehu – každý z nás zažíva konkrétnu sociálnu situáciu a bolo by vhodné sa zastaviť v prúde starostí, pocitov, žiaľov, dokonca miestami beznádeje a vyhodnotiť si, či s tou beznádejou vieme niečo urobiť. Alebo sa necháme viesť na vlne bezmocnosti, nenávisti až permanentného hnevu.
Hnev a frustrácia ovládajú našu spoločnosť, dá sa s tým aktuálne niečo zásadné robiť?
Život ma dve nohy – a to nesmierne dôležité. Tou prvou je činnosť, ktorá dáva zmysel v práci, kde ste profesionál. Tou druhou je, že prácu robíte rád, aspoň sem-tam. Vy sa venujete novinám, chvíľami by ste to mali robiť rád, lebo to vidieť na výsledkoch. Je vidieť, ak človek robí niečo len pre peniaze. Nechcem hnevať ľudí, čo robia rutinné práce v zamestnaní a okrem toho robia nejaké iné aktivity, a je skvelé, ak aspoň pri jednej máte úsmev na tvári. Rovnako mať aj úsmev na tvári vo svojom okolí – ak škrtneme zo života úsmev, tak sa stávame bezcieľnymi osobami a prenášame to aj na svoje okolie. Ak sa budeme zameriavať len na to, čo je len pre mňa dôležité, tak na konci dňa to bude mať dôsledok v podobe pocitu osamelosti. Mnohí to nahrádzajú behaním prstov po obrazovke smartfónu, kde je veľa impulzov, rýchlych zážitkov pri striedaní obrázkov. To nie je skutočné prežívanie šťastia, lebo sa končí klikom na nový obrázok.
Nie je naším veľkým problémom stav vzdelanostnej úrovne? Vy ako odborníčka z fachu by ste mali poznať jasnú odpoveď...
Osobne som presvedčená, že formálne vzdelanie sa nerovná múdrosti. Narážame na absenciu dostatočnej múdrosti. Tá nastáva, ak viem pri formálnom vzdelávaní posúdiť, čo má zmysel, čo je overený fakt, a tiež viem vyhodnotiť, kto informácie zneužíva, klame, alebo či vie môj život obohatiť. Slovensku chýba dostatočná múdrosť.
Napriek všetkým negatívam je podľa vás Slovensko v rámci celého sveta neskutočne krásna krajina, kde sa stále oplatí žiť?
Je nás 8 miliárd a záleží na tom, s kým sa ideme merať. Ak si životnú situáciu porovnáme s minulosťou, reálne ju môžete mať horšiu, ako ste ju mali v časoch pred 30 rokmi. To je realita, áno. Generácia dnešných päťdesiatnikov nemala šancu nabehnúť na trh práce s novými kvalifikačnými požiadavkami a jednoducho touto zmenou stratili. Tento pocit má na Slovensku 40 percent ľudí, teda merajú sa s niečím minulým. Ak sa chceme merať s inými krajinami, tak objektívne patríme medzi 25 percent najbohatších krajín sveta spomedzi 200 štátov. Tento skok sme spravili za 30 rokov a patrili sme medzi 25 percent najchudobnejších štátov. Že boli očakávania väčšie? Že rýchlejšie dobehneme najvyspelejšie krajiny sveta? Oni nestoja na mieste a naše tempo by muselo byť také závratné, že je to až nereálne. Áno, urobili sme mnoho chýb, vieme padnúť na dno, no naša sila je v tom, že sme zažili čiernu dieru, ale aj tigra Európy. Vieme samých seba zmobilizovať do neuveriteľných výkonov, keď chceme.
Myslíte si, že ľudia na konci septembra pochopia, že tieto voľby budú pre budúcnosť Slovenska maximálne kľúčové?
Ponuka je taká, aká je, a mnohí si z nej nevedia vybrať. Zdôrazňujem, že takúto ponuku vieme vygenerovať sami a nič iné sme nevygenerovali. Je to obraz, ktorý sme schopní v ponuke politickej súťaže vpustiť. Podstatné je, aby voľby boli férové a človek si vyberal slobodne, bez manipulácií. A viete – môžeme voliť – nikdy na tento rozmer slobody nezabúdam. Ak môžeme, tak to využime, lebo nebolo to pravdou a nemusí to byť pravdou.
