Ako si užívate pozíciu trénera mladých basketbalových talentov?
V prvom rade som vďačný klubu TSM Slávia Žilina za šancu, lebo po skončení kariéry som chcel ostať pri basketbale. Síce to nie jednoduché robiť s mládežou, no napĺňa ma to. Hlavne vidíme rýchlo výsledky, pretože od začiatku sezóny urobili chlapci obrovský výkonnostný progres a mnohí z nich môžu v budúcnosti hrať basketbal.
Stále každý deň rozmýšľate nad novými formami tréningu či sa len postupne učíte v tomto svete?
Okrem mojej kategórie pomáham trénerovi hráčov do 17 rokov Jakubovi Grisovi, ktorý je aj šéftrénerom celého klubu. Zladili sme určité cvičenie, tie postupne hráčom ukazujeme a vedia, čo ich daný deň čaká. Musím Jakuba veľmi pochváliť, lebo ho poriadne chytilo a absolvoval menšiu stáž v Seville, kde videl profesionálne fungovanie basketbalového klubu. Toto chceme preniesť do Žiliny, chystám sa s ním tento rok i ja do sveta a určité poznatky budeme implementovať v našom klube.
Športovú kariéru vám znegovali dlhoročné problémy s kolenom, nevideli ste vôbec nádej na pokračovanie?
Rok som rehabilitoval na MŠK Žilina s Tomášom Lintnerom a koleno nebolo v takom stave, ako by sa patrilo pre potreby profesionálneho športového výkonu, tak som sa rozhodol nepokračovať. Nebudem sa tváriť, že mi basketbal nechýba, naposledy som pozeral svojich spoluhráčov v reprezentácii počas kvalifikácie a boli to vnútorne rozpačité pocity. Na druhej strane ak hráte na Slovensku či Česku celú kariéru, tak si nemôžete po jej skončení kúpiť napríklad dom či investovať a potrebujete sa zaradiť do bežného života. Tento prechod bol aj pre mňa dosť náročný, no nešiel som do reálneho sveta ako obyčajný športovec, keďže som počas kariéry vyštudoval vysokú školu. Sú to pre nás veľké veci, máte nejaký kredit v športovom svete, zrazu to opadne, nik o vás nevie a vy sa potrebujete zaradiť.
Môžete prezradiť, v akej sfére ste našli pracovné uplatnenie?
Robím v tabakovom korporáte a tam mám na starosti reklamu, vývoj a kontrolu nasadenia reklamných nosičov. Nie je to niečo, čo som si predstavoval, ale potreboval som sa začiatku „okukať“ a uvidím, ako dlho ma to bude baviť. Pracujeme vyše roka a stále sa hľadám, no som plný odhodlania do budúcnosti.
Ak by prišla ponuka z basketbalového prostredia na plný pracovný čas, tak by ste ju ihneď prijali?
Samozrejme, to ma dosť láka zostať pri športe a špeciálne basketbale. Nebál by som sa byť manažérom, poznám veľa ľudí a oni poznajú mňa, no všetko chce svoj čas a skúsenosti. Niekedy je podstatné dostať šancu, no ešte podstatnejšie sa jej chytiť.
Čo by ste odkázali žilinským športovým fanúšikom?
Všetkým prajem pevné zdravie a Žilinčania nezanevrite na basketbal. Ak si nájdete čas, príďte sa pozrieť na zápasy mládeže či mužov v prvej lige. Možno sa tento šport zapáči vašim deťom, zostanú pri ňom a zažijú mnoho krásnych športových okamihov.
