Aký je podľa vás prínos tejto akcie nielen pre Žilinu, ale aj celé Slovensko?
Rád by som bol, keby toto podujatie bolo inšpiráciou tiež pre ostatné mestá. Rozšírili sme svoju činnosť aj mimo Žiliny v rámci diecézy, keď podujatie zavítalo do Rosiny, Považskej Bystrice, Omšenia či Tepličky. Kultúra je potrebná, je dôležité, aby sa ľudia zoznamovali a stratávali. Sami niekedy netušia, koľko šikovných ľudí medzi nami žije. Táto akcia má okrem iného za cieľ ľudí spájať.
Vy ste prakticky tvárou podujatia, keď robíte palatína Vešéliniho. Ako ste sa zžili s touto historickou postavou?
Bol to majiteľ Žiliny a uhorský palatín. Jeho manželkou bola Žofia Bosniaková, veľmi humánna postava našich regionálnych dejín. Spolu založili útulok, ktorý existoval viac ako tri storočia. Za ich čias Žilina skvele prosperovala napriek tomu, že všade na okolí boli nepokoje. Taktiež si v tomto období začali k sebe hľadať cestu katolíci a evanjelici, čo je odkaz festivalu, aby sme všetci spolupracovali. Vešeléni a Žofia Bosniaková viedli ľudí k porozumeniu. Po ich smrti nastali medzi ľuďmi konflikty a nedorozumenia a to také, že mnohé rodiny sa pre ne dokonca vysťahovali. Žilina na dlhé obdobie kultúrne aj ekonomicky zaspala.
Akú najvýraznejšie črtu ste prezentovali Žilinčanom počas festivalu v podobe palatína Vešeléniho?
Historický odkaz palatína Vešeléniho je, aby ľudia hľadali porozumenie aj v dnešnej dobe. Prestaňme riešiť žabomyšie vojny a hľadajme podstatu. Všetci máme jedného Boha aj keď ho možno inak ho vyznávame. Pre mňa bolo niečo nádherné, keď sa v evanjelickom kostole ostatné dva roky v rámci festivalu konali spoločné koncerty. Raz spieval evanjelický, raz katolícky zbor. Po všetkých tých konfliktoch, ktoré boli v minulosti je to niečo, čo ma na tejto postave baví a napĺňa.
Verejnosť vás môže vidieť aj počas roka či len konkrétne ožívate ako Vešeléni len pre festival?
Každý mesiac robím v katedrálnej hodinovej veži prehliadku. Rozprávam o dejinách Žiliny každý tretí štvrtok v mesiaci ako Fraňo Vešeléni. Celkom ma to napĺňa, lebo som objavil v dejinách Žiliny mnohé zaujímavé skutočnosti a to sa snažím divadelnou formou opísať. Začali sme pozývať aj školy, pre ktoré to približujem interaktívnou formou a na záver máme krátky kvíz, kde môžu žiaci niečo vyhrať. Volá sa to „Múdrosť v dejinách Žiliny“, pretože chcem vyzdvihnúť múdrych ľudí, ktorí často v ťažkých dobách držali spoločnosť. Napríklad kňaz Tomáš Ružička vybudoval Národné divadlo s kapacitou 630 miest. Lekár Ivan Hálek tu postavil detskú nemocnicu. Spomínam ešte množstvo ďalších múdrych ľudí. Je možno na škodu, že sa častejšie hovorí o zlých veciach ako on dobrých a záslužných činoch. Ja som sa rozhodol ísť radšej tou pozitívnou cestou.
Aké novinky podľa vás budú zaujímavé pre nasledujúci ročník festivalu, aby prišlo veľa divákov bez ohľadu na vierovyznanie?
Osvedčilo sa podujatie vytiahnuť mimo Žiliny a radi by sme pozvali k spolupráci čo najviac umelcov a tvorivých ľudí. Chceme otvoriť platformu živých debát s osobnosťami z rôznych oblastí. Plánujeme robiť podcasty aj za účasti verejnosti. Budeme sa snažiť dať dokopy múdrych ľudí, aby sa vzájomne inšpirovali.
Ste rodený bábkoherec, ako sa darí tomuto kultúrnemu segmentu v Žiline?
Nastupujúca generácia priniesla oživenie, založila sa katedra s mnohými absolventmi. Vzniklo niekoľko súkromných divadiel. Niekedy ľudia chodili na predstavenia raz za rok, teraz je to v priemere raz za mesiac a tento segment určite nečaká zánik.
