Na pozíciu riaditeľa ŠKO Žilina ste nastúpili v roku 2020 po tom, čo ste boli manažérom orchestra. Čo bolo pre vás hlavnou pohnútkou uchádzať sa o tento post?
Prvou vecou bolo to, že bývalý riaditeľ na konci svojho funkčného obdobia odchádzal do dôchodku. Ministerstvo kultúry SR ako náš zriaďovateľ vypísalo konkurz na nového riaditeľa. Cítil som veľkú dôveru zo strany kolegov aj odchádzajúceho pána riaditeľa, tak som sa rozhodol, že do toho idem a komisia ma vybrala z troch kandidátov. Je pravda, že moje začiatky boli ťažké, ale veľmi mi pomohlo to, že som tu fungoval necelých päť rokov ako manažér. Poznal som orchester, kolegov, ich potreby – či už muzikantov alebo administratívnych pracovníkov. Myslím si, že to bolo pre mňa veľké plus a dodnes z toho čerpám. Nastúpil som na miesto riaditeľa 1. februára 2020 a približne v polovici marca sme museli zatvoriť kvôli pandémii. Následne sme sa viac ako dva roky snažili o to, aby sme vôbec zachovali činnosť orchestra, aby hral a fungoval a aby sme aspoň v obmedzenej forme mohli robiť koncerty naživo či online. Bol to krst ohňom a dúfam, že sa takáto situácia už nikdy nebude opakovať.
Chceli ste nadviazať na prácu svojho predchodcu alebo ste mali skôr inovatívne plány?
Určite som chcel nadviazať a v pozitívnom zmysle som v niektorých prípadoch aj musel, pretože pán riaditeľ Šalaga pred odchodom do dôchodku pripravil žiadosť na projekt obnovy Domu umenia Fatra z fondov EHP (tá bola neskôr schválená). Naopak, čelil som aj rôznym výzvam v priebehu pandémie – opakované verejné obstarávania na rekonštrukciu, nedostatok materiálu, zvyšovanie cien a do toho prevádzka orchestra. Z rekonštrukcie budovy vyplývali ďalšie povinnosti. Obnova bola jedna časť – fasáda, okná, sedadlá, nové osvetlenie a projekčné plátno s projektorom. Keď ale máte historickú budovu, národnú kultúrnu pamiatku, musíte komunikovať s pamiatkovým úradom alebo úradom hlavného architekta. Aj keď rekonštrukcia Domu umenia Fatra bola výrazná, stále to nebola generálna rekonštrukcia. Z umeleckého hľadiska som si vytýčil za cieľ nájsť nového šéfdirigenta, čo sa nám podarilo a od minulej sezóny s nami spolupracuje František Macek, za čo som veľmi rád. Náš orchester funguje už 50 rokov a keď vznikol, všetci jeho členovia boli mladí absolventi vysokých škôl a konzervatórií. Veľa rokov nebolo potrebné riešiť generačnú výmenu a počas môjho pôsobenia nastal ten čas, kedy som musel začať hľadať nové tváre a pozvať sem niekoho, kto bude spĺňať umeleckú úroveň. Tá generačná výmena sa deje neustále či v radoch orchestra alebo aj manažmentu.
Omladzovanie v radoch zamestnancov je viditeľné. Museli ste si budovať u starších kolegov autoritu alebo to vyplynulo prirodzene z Vašej pozície?
Keď som nastúpil, tak asi okrem jedného člena orchestra som bol najmladší zo zamestnancov. Dnes to tak už nie je. Určite ten vek hrá svoju rolu, ale ja som si vždy starších kolegov veľmi vážil, či sú to umeleckí alebo administratívni pracovníci. Neprišiel som s koncepciou rozlúčiť sa s tímom starších ľudí a nahradiť ich mladšími. Naopak, ja som sa oprel o tú partiu ľudí, ktorá tu bola a ktorí sú tu dodnes, pretože som si ich cenil a videl som, že svoju prácu robia dobre, že chcú, aby orchester fungoval a pracovné procesy boli nastavené dobre, skôr som sa snažil otočiť myslenie ľudí mojím smerom, a to bolo najťažšie. Myslím si, že s kolegami, ktorí dnes už s nami nespolupracujú a sú v dôchodku a ja som ich zažil ako manažér alebo riaditeľ, máme veľmi priateľské a korektné vzťahy. A to si myslím, že je základ – vážiť si starších kolegov a ich skúsenosti a zároveň využiť dravosť mladých ľudí, ktorí majú nové nápady. Chcem zachovať tie zabehnuté procesy, ktoré sú dobré, ale tiež posunúť tie, ktoré neboli celkom efektívne. Sme inštitúcia, ktorá asi nie je veľmi atraktívna pre mladých ľudí, preto musíme hľadať nové možnosti, ako sa aj pred nimi zviditeľniť.
Ktoré sú teda tie novinky nasmerované najmä na mladšie publikum?
Prvou fázou je viditeľnosť inštitúcie a aby bolo o nás väčšie povedomie aj v médiách. Už v časoch Československa mal žilinský orchester medzi hudobníkmi výborné meno. Ale myslím si, že keby ste sa pred piatimi rokmi alebo aj dnes opýtali bežne ľudí v Žiline niekde na námestí, tak si myslím, že 8 z 10 by nevedelo, kde sídli alebo že tu vôbec nejaký orchester je. So zviditeľnením sa nám vo veľkej miere pomohla obnova Domu umenia Fatra, pretože tá budova teraz vyslovene svieti. Podarilo sa nám zriadiť viac reklamných plôch pre orchester či už tu, na ulici Jozefa Vuruma, kde naša budova je, ale aj na ďalších miestach v centre. V rámci koncepcie som mal v pláne vybudovať marketingové oddelenie, čo sa mi tiež tento rok podarilo a myslím si, že aj keď máme na tomto oddelení zatiaľ len jednu kolegyňu, jej práca už začína byť výrazne viditeľná. Ako jeden z najväčších projektov práve pre mladé publikum je to, že sa nám podarilo zakúpiť nový projektor a projekčné plátno, vďaka čomu môžeme premietať filmy s živou hudbou. Takto sme uviedli v roku 2022 prvý slovenský celovečerný film Jánošík, ktorý mal pred 100 rokmi v tejto budove premiéru, s novou hudbou Stana Palúcha, ktorá je moderná a má prvky folklóru, ale aj swingu. Organizovali sme tu aj výchovné koncerty pre stredné školy, kedy 200 – 300 mladých ľudí odložilo mobily a tú hodinu sa na ne ani nepozreli, pretože sledovali úžasný 100 rokov starý film s vynikajúcou hudbou. Asi som na koncerte nezažil také ticho, ako bolo práve na tých študentských. V tejto sezóne pokračujeme americkou groteskou so živou hudbou a tým sa snažíme dosiahnuť, aby si sem našli cestu aj mladší diváci. Zmodernizovali sme aj to, že pri pokladni nájdete obrazovku, kde zverejňujeme program, máme na webe nový predpredaj a vstupenky si stiahnete do mobilu. Vďaka našim novým čítačkám ich nepotrebujete nosiť v papierovej podobe.
Vychovávate si zároveň aj toho najmenšieho poslucháča vašimi nedeľnými matiné.
Matiné už má takmer 30 rokov. Kolegyňa Elena Filippi veľmi dobre nastavila tento program a sám som so svojimi deťmi jeho účastníkom. Veľmi sa mi páči, že sa snažíme ukazovať deťom čo orchester je, aké sú v ňom hudobné nástroje a vďaka moderátorskému umeniu pána Martina Vaneka, ktorý dokáže zaujať rodičov aj deti, odchádzajú všetci z koncertnej sály nadšení. Mám kolegov z manažmentu, ktorí prišli k nám práve preto, že tu boli na matiné ako malé deti a pamätali si tú čarovnú atmosféru. Ak sa nám podarí ovplyvniť čo i len jedného diváka, ktorý sem bude chodiť v dospelosti na základe toho, že ako dieťa bol na matiné, aj to je pre nás veľký úspech.
Už ste spomenuli moderné technológie, ktoré využívate pri projekciách. Nájdeme v žilinskom orchestri aj elektrické hudobné nástroje? Inovujete aj týmto smerom?
Hudobný nácvik dnes trvá tak isto dlho ako to bolo v časoch Mozarta alebo Beethovena a toto sa nikdy nezmení. Môžete hrať a študovať desiatky rokov, napriek tomu musíte stále cvičiť. V detstve sa naučíte hrať, neustále cvičíte, nejaký čas trvá, kým hra na nástroj začne správne znieť, musíte mať talent a vytrvalosť a do konca života svoju zručnosť udržiavať a rozvíjať. Ten proces je v dnešnom rýchlom svete takou konštantou. Čo sa týka technológií - niektorí kolegovia z komorného zoskupenia Adventure Strings majú namiesto papierových nôt tablety, ale my sme to v orchestri zatiaľ neriešili, keďže muzikanti si zapisujú do nôt rôzne poznámky. A nástroje – mali sme tu študentský koncert pre mobilné telefóny a orchester, kedy vznikla aplikácia priamo na konkrétnu skladbu. Jeden dirigent bol pre orchester a druhý pre mobily. Študenti v určitých časoch podľa pokynov dirigenta zdvíhali telefóny a aplikácia podľa toho hrala. Bolo to zaujímavé a netradičné, ale myslím si, že poslucháči stále vyhľadávajú to tradičné vnímanie hudby, pri ktorom si môžu trochu oddýchnuť od technológií.
V súčasnosti ste otvorili svoju 51. sezónu, v ktorej orchester oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Čo návštevníkov čaká?
Myslím si, že sezónu máme veľmi dobre naplánovanú. Otvárací koncert bol v septembri, náš dirigent František Macek v ňom uviedol program tvorený zo skladieb Ludwiga van Beethovena. Tradične sme pokračovali abonentnými koncertmi, napr. vynikajúcim koncertom s dirigentom Petrom Valentovičom a sólistami Ivetou Cibulovou a Petarom Čulićom. Aktuálne za sebou máme aj dva slávnostné koncerty k 50. výročiu ŠKO Žilina, ktoré sú najvýznamnejšie v rámci oslavy výročia. Spomenul by som aj unikátny a úspešný projekt Tutti Pro s dirigentom Rastislavom Štúrom, v ktorom sa deti – konkrétne najlepší žiaci ZUŠ Ladislava Árvaya, vďaka pedagógovi a dlhoročnému kolegovi ŠKO Radovi Vargovi, stanú súčasťou profesionálneho orchestra. Pre deti je to neskutočná motivácia a určite odporúčam návštevu tohto krásneho koncertu. Čakajú nás momentálne takmer vypredané vianočné koncerty. V rámci výročia sme pripravili zmenu – vždy sme mávali jeden vianočný koncert odohraný päťkrát. Tento rok sme ale rozšírili portfólio a ponúkli sme poslucháčom na výber tri rôzne vianočné koncerty – ten „náš tradičný“ s dirigentom Simonom Chalkom, ďalej Vianočný koncert s naším šéfdirigentom Františkom Mackom na ktorom zaznie „Rybovka“ – vianočná omša českého klasicistického skladateľa Jana Jakuba Rybu a do tretice je to koncert úspešného kvarteta Adventure Strings s ktorým bude spievať výborná Barbora Švidraňová – tento koncert je aktuálne v predaji a sú ešte voľné vstupenky. Spomenul by som aj hosťujúce telesá v tejto sezóne – bol tu Slovenský komorný orchester, v novembri predstavíme Solamente naturali - súbor starej hudby. V novom roku u nás privítame napríklad Bratislava Hot Serenaders, dirigenta Davida Giméneza Carrerasa s americkým huslistom Philippom Quintom a určite treba spomenúť veľkonočný koncert, kde zaznie premiéra veľkonočnej sekvencie Stabat Mater slovenského skladateľa Mariána Kittnera. Samozrejme, máme za sebou niekoľko výjazdov, hrali sme v Bialsku-Białej, v Kroměříži a pravdepodobne nás v novom roku čaká cesta do Paríža.
Kedy začínate s prípravami na ďalšiu sezónu?
Bežne v zahraničných orchestroch plánujú aj 2-3 sezóny dopredu, v čom sme my trošku pozadu, pretože v priebehu jednej sezóny plánujeme tú nasledujúcu. Tým, že je náš orchester malý, je aj flexibilný a v minulosti často cestoval. Definitívny stav programu je známy teda na konci predchádzajúcej sezóny a v lete sa začína predpredaj vstupeniek a v polovici septembra zahajujeme sezónu otváracím koncertom.
Podľa čoho sa určuje tematické zameranie koncertnej sezóny?
Ovplyvňuje to viacero okolností. My sme orchester tzv. „mozartovského“ typu, máme určitú veľkosť a preto sú základom repertoáru koncerty Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena, ktoré pravidelne uvádzame. Sezóna nám vždy reflektuje nejaké výročie, buď hudobné alebo štátne. V tejto sezóne máme napríklad koncert pri príležitosti predsedníctva Poľska v Európskej únii, k 17. novembru – 35. výročiu Nežnej revolúcie... Nie je jednoduché vyskladať repertoár na celý rok a potom sa môže stať, že ochorie niektorý sólista, čo skomplikuje situáciu a je potrebné hľadať náhradu.
Kto zastúpi chýbajúceho hudobníka? Môžete odohrať koncert aj keď niekto chýba?
Nám sa to teraz stalo pri výročnom koncerte, pani Hornyáková ochorela a namiesto nej vystúpila sopranistka Andrea Vizvári. Ak sólista alebo dirigent vypadne a vieme o tom v dostatočnom predstihu, tak sa dá nájsť náhrada. Často sólisti ponúknu za seba kolegu, o ktorom vedia, že sa pre daný koncert hodí. Ak je to napríklad jeden huslista zo šiestich, dá sa koncert odohrať aj bez neho. Problémom skôr je, ako je to prvý hráč (prvý hoboj, prvá flauta,...) Ale, našťastie, sa nám ani v čase pandémie nestalo, že by sme museli zrušiť celý koncert kvôli chýbajúcim muzikantom.
Čo považujete za najväčší úspech ŠKO Žilina počas vášho pôsobenia?
Určite je to rekonštrukcia budovy, ktorá dostala pôvodný vzhľad, aký mala v roku 1921. Myslím si, že z pohľadu hodnotenia národnej kultúrnej pamiatky je to obrovský úspech - to je z toho materiálneho hľadiska. A z ľudského to je generačná obmena, ktorá nie je jednoduchá, najmä nájsť kvalitných hudobníkov, ktorí tu chcú pôsobiť. Aj dôsledkom súčasnej geopolitickej situácie sa k nám dostali zahraniční hudobníci, ktorí sú svetovou špičkou. Možno je to aj mojím prístupom, keďže som huslista, že s nimi komunikujem priateľským spôsobom a aj na umeleckej báze a dokážem pochopiť, aká je to náročná mentálna a nekončiaca práca. Keď hráči cítia podporu, podávajú neuveriteľne skvelé výkony.
KTO JE KAREL HAMPL (37)?
Rodné mesto: Česká Třebová
Rodinný stav, deti: ženatý, dve deti
Štúdium: Konzervatoř P. J. Vejvanovského v Kroměříži (hra na husliach), Janáčkova akademie múzických umění v Brně (hudobný management)
Obľúbená hudba/skladateľ/skupina: klasická/L.v.Beethoven/Štátny komorný orchester Žilina
Obľúbená kniha: G. Orwell 1984
Najlepší relax: čas s rodinou
