V čom je zmysel Veľkej noci? Čím by mohli tieto sviatky osloviť súčasného človeka?
Na Veľkú noc kresťania ohlasujú kerygmu (pravda, podstata kresťanstva – pozn. autora), Kristus vstal z mŕtvych. Súčasný človek túži po živote, láske, objatí, dobre, a to všetko sa zhmotňuje v posolstve celého Veľkého týždňa, ktorý sme začali sláviť Nedeľou utrpenia Pána (palmová, kvetná – pozn. autora). Na túto nedeľu vítame Ježiša v našom srdci, všetkým čitateľom želám, aby v sebe privítali lásku s veľkým L. Tak ako Ježišovi prestierali plášte a kládli ratolesti, palmy na cestu, tak vzájomne si otvárajme mosty a cesty do našich sŕdc.
Pristavme sa pri konkrétnych dňoch vo Veľkom týždni okrem spomínanej nedele. Čo je výnimočné na štvrtku?
Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok – pozn. autora) si pripomíname, že Slovo sa stáva telom a dáva sa nám v Eucharistii. Želám všetkým, aby sa jeden druhému dávali vo vzťahoch, aby ich mali úprimné a priame. Tajomstvo Vianoc sa zhmotňuje teraz, keď Ježiš nám dáva svoje telo za pokrm a tam je tajomstvo lásky, kde treba milovať nielen Boha, ale človeka a dokonca aj svojho nepriateľa.
Piatok je čisto len o utrpení?
Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok – pozn. autora) nám Ježiš ukazuje tajomstvo obety (agapé). Obetoval sa za mňa, čo som ochotný urobiť ako kresťan pre neho a ako hľadajúci pre človeka. Som schopný dnes nejakej obety, sebazaprení? Želám, aby ste našli zmysel vo svojom utrpení a obetovali ho za druhých. Rovnako aktuálne za pokoj vo svete.
Sobota signalizuje veľkú radosť, hlavne po zotmení. Vnímate to rovnako?
Na Svätú sobotu (Biela sobota) slávime tajomstvo smrti, keď Ježiš je v hrobe, ale tam neostane. Napríklad sv. František z Assisi nazval smrť svojou sestrou, lebo sa jej nebál. To je iba prechod k životu, lebo všetci chceme žiť. Večerná vigília oslavuje život, lebo Kristus vstal z mŕtvych. Želám, aby si vážili život, brali ho ako dar v jedinečnej možnosti a hľadali cestu víťazstva, ktorú ponúka Ježiš. Lebo po živote túži každý, to vie osloviť každého človeka.
Nedeľa je najväčším kresťanským sviatkom roka. Tam je všetko jasné už vopred, že ide o oslavu zmŕtvychvstania?
Vigíliou začíname sláviť Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania a tu vám všetkým želám požehnanú Veľkú noc, aby ste v beznádeji vždy videli nádej, aby ste videli vo vašom životnom kríži zmysel, a aby ste boli naplnení láskou, ktorú nám dáva Ježiš. Radujte sa, lebo Kristus vstal z mŕtvych, aleluja.
Dotknime sa aj pondelka. Ten je najviac o bežných tradíciách?
Skôr je to radosť zhmotnená v našich tradíciách. Avšak je zaujímavý v tom, že sa vedia ľudia prirodzene radovať a vytvoriť si kultúrno-spoločenské tradície, ktoré ich tešia a to je dobré. Vidíme, že človek naozaj potrebuje socializáciu, lebo vidíme, že dnes sa stráca trend potešiť sa a stretávať sa z jednoduchého dôvodu, a to že pomaly zanikajú tradície. Želám, aby ste sa vedeli spoločne radovať, tešiť a spestriť si život. Stretnúť sa v rodinách, niečo dobre zajesť a spoločne stráviť čas.
Hlavne ženy by vám vedeli oponovať, tobôž ak to špeciálne muži preženú s alkoholom a tieto tradície naberú pravidelný rozmer. Ako vnímate tieto „typické slovenské tradície“ Veľkonočného pondelka?
Človek má úžasnú schopnosť, keď sa môže zdegradovať. Ak to je celé o alkohole či peniazoch, to je to isté, ako keď si manželia hovoria, že si plnia manželskú povinnosť a naopak to má byť o milovaní a vzájomnom darovaní sa jeden druhému. Je to celé otázka zodpovednosti každého z nás, ako naložíme s tým, čo nám bolo darované. Želám, aby ste si vážili dar všedného dňa a žili tu a teraz naplnení všednou láskou. My sa možno nemusíme spolu vidieť zajtra, tak si vážme čaro okamihu.
Vy sa na čo najviac tešíte?
Budeme sláviť v mojej farnosti s priateľmi Veľkú noc, to je veľká radosť. Samozrejme, aj na tradičný rezeň so šalátom u mojej mamy s pohárom dobrého piva.
