PROBLÉM S NEDOSTATKOM DAŽĎOV
Všade bola voda postupne vytlačená z miest, polí, následkom čoho rapídne klesajú podzemné vody. Rodia sa nové púšte, napríklad územie okolia Rajeckej Lesnej. Rapídne narastajú rôzne alergie a pandémie. Máme problémy s nedostatkom dažďov. Akoby znenazdania extrémne vysušené plochy spôsobia extrémne prívalové dažde (Opavsko). Tie splavia pôdu, zaplavia ulice, podjazdy (Žilina), zabíjajú ľudí i úrodu (Valencia). Všetky tieto problémy sú spôsobené nesprávnym hospodárením s dažďovou vodou, keď je voda považovaná za príťaž, za odpad. Dobré nápady na systematické riešenie týchto problémov cestou zadržiavania dažďovej vody v prírode lacnými systematickými opatreniami (Michal Kravčík) boli potopené mocnými tohto sveta. Slovensko hľadá nejakú zázračnú cestu, kde pár bagrov má vyriešiť problémy s vodou rozrytím lesných ciest za obrovské peniaze (napríklad Gelnica – pár hektárov za 4,5 milióna eur).
11 ROKOV INŠPIRATÍVNEJ PRÁCE
Napriek tomu existuje pár dobrovoľníkov, ktorí sa snažia systematicky ukázať cestu, ktorá dlhodobým úsilím môže priniesť zmenu. Občianske združenie Ekoenergia v bioklimatickom parku Drienová pri Rajci, v spolupráci s občianskym združením Ľudia a voda, už 11 rokov menia suché zdevastované územie na živé. Tu sme dokázali naštartovať efektívny proces obnovy krajiny, kde sa život prirodzene rodí. Je to miesto, ktoré ľudia navštevujú radi, lebo sa tu cítia dobre, a to aj vďaka dlhodobej spolupráci s mnohými nórskymi partnermi. Ukazujú nám, ako sa má skutočne pristupovať k ochrane krajiny a budovaniu zdravých miest tak, aby ich prostredie bolo skutočne príjemným pre jeho obyvateľov. V nórskom hlavnom meste Oslo a meste Trondheim sme objavili riešenia, ktoré by mohli inšpirovať aj Žilinu. Preto sme pozvali odborníkov zo Žiliny do Osla, aby sme sa spolu inšpirovali riešeniami, ktoré by mohli riešiť inovatívne vodné hospodárstvo pre ozdravenie klímy aj v Žiline. Celý život sa učíme od tých najlepších. Odporúčame pred ďalším čítaním najskôr si pozrieť článok „Využívame a zadržiavame dažďovú vodu v Žiline“: https://bioklimapark.com/2024/11/14/modra-nit-zivota-v-ziline/. Viac už prezradil v našom rozhovore samotný Ladislav Židek (69).
Nezdajú sa vám vaše pomenovania problémov z počasia za prehnané?
Je neskoro hovoriť a analyzovať tragédie, keď sa už stanú. Celý život sa venujem otázkam životného prostredia a klímy a dávno som pochopil, čo sa s naším okolím udialo. Posledných 10 rokov si dovoľujem tvrdiť, že rozumiem javom a predvídam ich. Preto považujem za veľkú príležitosť aj v Žiline, aby sme striedanie lokálnych záplav so suchom riešili spolu. Som presvedčený, že Žilina má veľký potenciál byť lídrom klimatických inovácií prostredníctvom vody tak, ako to robia Nóri. Spolupráca medzi architektmi, zástupcami mesta, odborníkmi a aktívnymi ľuďmi môžu formulovať riešenia, ktoré dokážu doteraz odkanalizovanú dažďovú vodu premeniť na fenomén ozdravovania klímy. Prial by som si, aby sa v našom krajskom meste rodili také riešenia ozdravovania klímy vodou, s ktorými budú ľudia spokojní a jedného dňa sa do Žiliny budú chodiť návštevníci inšpirovať tak, ako sme sa boli my inšpirovať v Oslo.
Aké teda vidíte problémy v Žiline?
Tak ako všetky mestá Európy, tak aj mesto Žilina „vytesňuje“ zo svojho mesta dažďovú vodu. Odhadujeme, že sa z mesta odkanalizuje každoročne viac ako 4 mil. m3 dažďovej vody. Preto sa celé mestské urbanizované prostredie vysušuje, prehrieva a zvyšuje sa prašnosť. Výsledkom nie je len tepelná bublina, v ktorej obyvatelia Žiliny žijú, ale aj prach, ktorý dýchajú naše deti, čo je zárodok civilizačných chorôb. Tieto civilizačné ochorenia majú jasný pôvod v zhoršení kvality ovzdušia a to sa priamo úmerne zhoršuje s rastom vysušovania prostredia.
Spomínate Všivák, poďme k nemu. Ako riešiť záplavy?
Rýchly odtok dažďovej vody z vôd zbernej oblasti Všiváka potrebuje zmenu, ktorá môže ukázať cestu Žiline, ako riešiť problémy vody, bezpečnosti zdravia a klímy mesta. Všivák bol zatrubnený do podzemia a tu je príležitosť vyriešiť vodný režim potoka tak, aby nerobil problémy, ale prinášal radosť aj úžitok mestu. Venovali sme sa celému povodiu Všiváka a ďalších bývalých potôčikov, dnes záplavových území. To všetko sa dá už dnes veľmi pekne riešiť. Všivák má výbornú vodu, pramení medzi Solinkami a Rosinou, v prvej časti je potrebné len málo upraviť okolie prameňa (len prosím žiadne stavby a betón). Potom ešte urobiť pár meandrov (opäť žiadne stavby – len terénne úpravy), aby sme tam dokázali zadržať dažďovú vodu, aby do mesta tieklo v čase povodní menej vody a potok nevysychal počas celého roka. Voda okolo meandrov začne napájať okolité polia a zeleň. Vytvorí aj močiare popri potoku. Všetky úpravy musia byť navrhnuté veľmi citlivo, žiadne betónové panely či regulácie. Samozrejme, okolo celého toku treba vysadiť množstvo stromov a krovín. Tento priestor prirodzene začne ožívať množstvom živočíchov a rastlín. V močiaroch sa začnú liahnuť žaby, ktoré sú úplne nevyhnutné pre biologickú reguláciu hmyzu a oživenie prostredia. Teda žiadna veľká voda z polí nám nebude hroziť. Priestor potoka sa stane vychádzkovým miestom. Súčasťou obnovy územia bude práca s okolitými farmármi, aby minimalizovali a postupne zmenili obrábanie pôdy v okolí na biologické a už dnes vidím možnosť osadenia malej predajne produktov z dvora.
V poriadku, čo sa potom dá robiť na takých Solinkách?
Hneď po vstupe medzi obchody, služby je už potok v zemi. Tam ho treba nechať tíško spočívať, ale vodu môžeme zdvihnúť takmer do úrovne terénu. Vodný tok má predsa ochranné pásmo aspoň 4-5 metrov a plne postačuje na otvorenie potoka. Na každom vhodnom širšom mieste treba vytvoriť jazierko (nie betónové, nie s fóliou). Rizikovú časť úprav brehov je nutné robiť len z lomového kameňa alebo dubového dreva, aby sa na každom mieste vytvorili možnosti na hniezdenie vtákov, schovávanie rakov, rýb či vodného hmyzu. V okolí toku či jazierok bude vysadené množstvo domácich rastlín vyžadujúcich vlhkosť. Priechody cez toky budú zrejme riešené oceľovými pochôdznymi konštrukciami (aby ľudia pod sebou videli a cítili vodu). Prirodzene, bude potrebné dosadiť stromy a kríky. Do vybavenia patrí množstvo osadených búdok pre vtáctvo, lavičiek pre deti i dospelých hlavne z dreva.
Natíska sa otázka, či toto všetko nie je len pre imidž?
Správna otázka. Práveže takéto prírode blízke riešenia prinášajú so sebou život a pokoj. A čo je najdôležitejšie, každý liter vody prináša život rastlinám, kríkom a stromom a širokej škále živočíchov od maličkých po väčšie. A to najhlavnejšie – voda sa neustále vyparuje a zlepšuje klímu mesta. Ochladzuje mesto hlavne v lete, keď sa stáva vzduch nedýchateľným. Vyparená voda viaže na seba prach, rôzne spóry plesní, húb, pele rôznych alergénov rastlín a toto všetko zlepšuje kvalitu vzduchu na dýchanie, a teda zdravia všetkých. To je azda najväčší prínos vody v meste, ale vody hýbajúcej sa a ľahšie sa vyparujúcej. Stojaca voda jazierok či fontán sa často prehrieva, obsahuje množstvo dodatočnej chémie. Živá, obyčajná tečúca voda z potoka prináša mnohoraký život. Vsiaka do okolia, a tak aj okolité porasty, trávniky či kvetinové záhony sú zelené a prinášajú život. Aj tieto benefity sa dajú prirodzene vypočítať a mnohonásobne prevažujú benefity zo suchého sterilného prostredia. Drobné vtáctvo jednak obveseľuje svoje okolie, ale predovšetkým potrebuje jesť, a preto ustavične zbiera akýkoľvek hmyz, muchy, komáre, červy a podobne. My hovoríme – nastavuje sa biodiverzita. Je potrebné myslieť aj na to, že povinnosť opravovať, čistiť a v zime aj dopĺňať kŕmidlá musí byť zaradená do povinností technických služieb (ja osobne navrhujem samostatnú neziskovú organizáciu mesta so zameraním na životné prostredie).
Ešte sme sa nedotkli problémov okolo Záporožského potoka, máte aj tu nejaké riešenie?
Áno správne, nezabúdame naň a je pre Žilinu rovnako dôležitý, možno ešte viac, pretože sa nachádza bližšie k lesoparku. Vyžaduje si oveľa rozhľadenejšie riešenie. V našich riešeniach treba potoku tiež trocha pomôcť malými úpravami a hlavne zriadením väčšej nádrže pred Solinkami a meandrov bližšie k prameňu, nachádza sa tam na to nádherný mestský pozemok. Vieme si tam predstaviť priame prepojenie na lesopark a zriadenie trocha uzavretejšieho prostredia, niečo podobné ako je bioklimatický park Drienová. Súčasťou by mohlo byť aj malé informačné centrum. Takéto prostredie by možno scelilo viacerých malých chovateľov v meste a slúžilo by to na trávenie voľného času rodín s deťmi, učiteľov so žiakmi a podobne. Nóri napríklad prestavbu a oživenie toku Hovinbekken v Oslo kompletne financovali zapojením súkromných financií. Nadchli aj verejnosť tak, že tam každý solventnejší občan chcel bývať.
Bôrik je tiež špecifické prostredie, čo s ním?
Je to krásne prostredie, len na každom mieste, kde sa dá, treba vodnú plochu rozšíriť a aj prehĺbiť, aby sa aj dažďová voda tmolila a mala sa kde pár hodín zadržať po prívalovom daždi. Pokiaľ tu opäť budú prirodzené brehy plné rastlín, voda dokáže vsiakať do okolia. Množstvo drevených a kamenných hrádzok vodu v toku zdržiava, a teda znova jej poskytuje možnosť vsiakať či vyparovať sa. Aj pri väčšom daždi dokáže tok plynule odvádzať aj väčšiu vodu. Na dolnom konci Bôrika sa pri veľkých dažďoch pripájajú vody od nákupných centier, domu techniky, plavárne či mestskej drevenej športovej haly a tam podporujeme vybudovanie veľkého podzemného zásobníka tejto nárazovej vody, aby sa odstránili riziká častých upchatí a záplav na Spanyolovej. Je potrebné tiež nabádať jestvujúce veľkoobchodné priestory, aby prestavali spevnené parkoviská na parkoviská zachytávajúce vodu, ako je to v civilizovanom svete a budovali zelené strechy. Pre tie je obrovský priestor na celej Žilinskej univerzite i všetkých nákupných centrách.
Realita je však taká, že sme pod cestami a v husto zastavanom území. Dá sa s tým niečo robiť?
Pri návšteve Oslo nám experti nórskej pobočky spoločnosti Ramboll, predstavili najnovší softvér, v ktorom za pár minút namodelovali záplavovú situáciu v centre Žiliny. Porovnávali sme aktuálnu situáciu a navrhujeme popri budove Regionálneho úradu verejného zdravotníctva kanál otvoriť a časť vody pustiť povedľa cesty k parkoviskám. Tam sa dajú vytvoriť nepravidelné vodné plochy až po križovatku s Predmestskou, kde musí voda znova vchádzať do podzemia. Kúsok ďalej na Studničkách sa však znova časť vodného toku zdvihne a je možné vytvoriť veľmi pekné jazierko, z ktorého sa bude voda zasa vracať do podzemia až na Hlinkovo námestie. Tu hneď na začiatku vzniká prekrásny a veľký priestor na vytvorenie doslova vody na pľačkanie detí v tečúcej vode. Potom len mrežami prekrytý potôčik pôjde do Parku SNP a otvára sa priestor na návrhy kreatívnych záhradných architektov na otvorenie potôčika, malých jazierok i väčšieho vyrovnávacieho jazera pomalšie tečúcej vody. Objavili sa rôzne návrhy recyklujúcej a ustavične upravovanej vody, ale tieto riešenia sa považujú v rozvinutom svete za greenwashing a rozhodne ich neodporúčame. V tejto časti mesta môže byť doslova ukážkový prírodný park voľne žijúceho živočíšstva a rastlín. Prirodzene, nielen tu, ale počas celého toku bude umiestnených množstvo informačných výchovných panelov o ozdravení prostredia.
Železnica je tiež časťou Žiliny, máte tu nejaké riešenia?
Túto časť príliš osobne nepoznám, ale iste aj tu sa nájde miesto na otvorenie podzemia a vyzdvihnutie toku a nejaké väčšie vodozádržné opatrenia.
Ambiciózne tvrdenie, ale čo považujete za nevyhnutné?
Odporúčam sa touto otázkou vážne zaoberať v orgánoch mesta i župy, zostaviť skupinu expertov, ktorí budú poverení pomenovaním základných cieľov a míľnikov. Tie by mali následne prejsť schválením v zastupiteľstvách. Viem, že je to veľmi náročné, je nutné do skupiny zahrnúť aj príslušné štátne orgány a Povodie Váhu, SEVAK. Pri takejto rozsiahlej zmene treba počítať s aktivizáciou rôznych demagógov či ziskuchtivých ľudí, pretože tu prirodzene pôjde o dosť veľký zámer. Pekné veci sa dajú urobiť za 10, ale aj za 100 miliónov eur, čo je, prirodzene, prehnané, ale v rukách len ziskuchtivých je aj táto čiastka malá. Vynaložené peniaze nesmú smerovať do bombastických stavieb či atrakcií, ale do prírode veľmi blízkych riešení, ktoré sa stanú prijateľnejšie a vyhľadávanejšie ako samotné atrakcie. Ľudia tam musia chodiť pre pokoj, zdravý nádych a poučenie, nie pre atrakcie. Maximálne sa treba vyhýbať riešeniam, ktoré mesto zaťažia novými nákladmi na energie, teda najrôznejšie prečerpávanie vody. Všetko sa musí dať vyriešiť prirodzenou cestou. Za najdôležitejšie osobne považujem vyvarovanie sa greenwashingovým riešeniam, o čom sme už hovorili.
A čo experti v tomto rozhodujúcom procese?
Myslím si, že rozhodujúcu úlohu musí zohrať mesto Žilina. To postaví tím. Je to veľký projekt. Osobne si viem predstaviť v tíme aj zahraničných expertov z Nórska. Samozrejme, zatiaľ hovoríme len o návrhu. Pokiaľ sa mesto rozhodne ísť do takéhoto projektu, zrejme urobí nejakú formu výberu. Mesto potom následne zodpovedá i za financovanie prípravy. Osobne si to viem predstaviť financovať z viacerých kombinovaných zdrojov, kde sa musia do projektu vniesť aj prvky, ktoré prinesú výnosy, nielen náklady. Aj keď by išlo na Slovensku o ojedinelé riešenie a nesmierne dôležité pre zveľadenie života v Žiline, iste sa to nedá postaviť len na grantoch, ale aj úverových a súkromných zdrojoch či ich splácaní z preukázaných úspor. Odporúčam v prvom rade nabrať odvahu a pustiť sa do toho a Všivák môže byť prvou lastovičkou tejto systémovej zmeny.
Podstatné je rovnako aj zapojenie verejnosti, máte nejaký odkaz pre Žilinčanov?
V takomto type projektu je to nevyhnutné. Musí sa preto získať povedomie, že to ľudia chcú. Je úplne jasné, že sa nájdu pochybovači, ale aj tí, ktorí začnú ohovárať tvorcov, projektantov, realizátorov. To všetko sme preskákali aj my. Dovoľujem si na záver pripomenúť, že ja osobne považujem prípravu takéhoto riešenia na zlepšenie kvality ovzdušia, adaptáciu na zmenu klímy v Žiline za úplne nevyhnutnú. Tí, ktorí budú konať, musia byť pevne presvedčení o nevyhnutnosti týchto krokov a pripravení čeliť akýmkoľvek útokom.
KTO JE LADISLAV ŽIDEK (69)?
Rodné mesto: Rajec
Vzdelanie: vysokoškolské, humánny evolučný genetik
Záľuby: cykloturistika, ale len do vzniku bioparku, dobré víno
Ocenenie: za prácu s obnoviteľnými zdrojmi energie tri celosvetové energeticko-environmentálne Energy Globe Award, niečo ako Nobelova cena v oblasti životného prostredia
Životné motto: Nezavadzajme životu.
