Predstavíte nám vaše centrum?
Terapeutické centrum Physio Canis vzniklo s cieľom pomáhať deťom so zdravotným znevýhodnením. Pracujeme s dvomi hlavnými cieľovými skupinami – s deťmi s neurologickými ochoreniami a s deťmi neuroatypickými, teda najmä s poruchami autistického spektra. Na novom mieste v Kotrčinej Lúčke pôsobíme od októbra 2023. Postupne sme dali do prevádzky terapeutický pavilón a neskôr ubytovaciu časť, pracujeme na vonkajšej ploche určenej deťom. Môžeme poskytovať komplexné služby klientom z celého Slovenska, ale prichádzajú k nám už aj rodiny z Česka a zahraničia.
V našom centre sa venujeme fyzioterapii, kanisterapii, senzorickej integrácii a psychológii. Tvoríme multidisciplinárny tím, ktorého súčasťou je šesť fyzioterapeutov, dve odborne spôsobilé kanisterapeutky, psychologička a ďalší externí odborníci. Máme mladý, ale vysoko kvalifikovaný tím – naši terapeuti prinášajú moderné, kreatívne a inovatívne prístupy, medzi ktoré patrí aj začlenenie zvierat ako plnohodnotných kolegov.
V čom sa Physio Canis líši od iných zariadení?
Jednou z našich najväčších devíz je práve to, že u nás sú zvieratá, konkrétne psy, priamo súčasťou terapeutického procesu. Kanisterapeut a jeho pes je súčasťou tímu, pozná detského pacienta, ciele terapie a spolu s terapeutom vytvára komplexný plán práce s dieťaťom.
Psy prostredie centra dôverne poznajú a cítia sa tam ako doma. Majú – samostatné priestory na odpočinok, výbeh, možnosť slobodného pohybu po všetkých miestnostiach. Naši psí terapeuti nie sú „na povel“ – oni spolupracujú na základe vytvoreného vzťahu s dieťaťom. Vďaka dlhodobému kontaktu dokážu reagovať aj na jemné signály, napríklad na zmeny v nálade dieťaťa, blížiaci sa záchvat či fyzické nepohodlie. Ich prítomnosť nám pomáha určiť tempo terapie a vybrať správne aktivity – či už ide o pokojné cvičenie alebo aktívnu hru. Psík je pre dieťa motivátor, čo rodičia veľmi oceňujú.
Dokáže psík napríklad predvídať epileptický záchvat?
Áno, určite. Naše psíky sú vycvičené na pachovú prácu a dokážu podľa pachu DNA vycítiť, že sa s človekom niečo deje a vedia to signalizovať – buď začnú štekať, behať alebo iným naučeným signálom avizujú nastávajúci záchvat. V niektorých prípadoch to dokážu vycítiť aj 30 minút dopredu. Psíka vieme naučiť, aby počas kritickej chvíle sprevádzal človeka a snažil sa ho udržať pri vedomí. Za viac ako 10 rokov sme vycvičili 20 servisných psíkov podľa individuálnych potrieb dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Tieto psy žijú priamo v rodinách s ľuďmi, ktorí ich potrebujú.
Aké deti vás najčastejšie navštevujú?
Naše služby sú vhodné najmä pre deti, ktoré potrebujú individuálny prístup a silnú motiváciu. Môžu to byť napríklad deti s oneskoreným psychomotorickým vývinom, pri ktorých pes vytvára akýsi mostík medzi terapeutom a dieťaťom. Sú to deti, ktoré majú emočný a sociálny problém spolupracovať – či už z dôvodu traumy, dlhodobej hospitalizácie alebo úzkosti, senzorickej citlivosti. Často nás vyhľadávajú aj rodičia detí, ktoré majú prirodzene pozitívny vzťah k zvieratám – vtedy je napojenie medzi terapeutom a dieťaťom jednoduchšie a rýchlejšie dosahujeme terapeutické ciele.
Nejde však len o deti, ktoré potrebujú rehabilitovať, aby sa im zdravotný stav zlepšil. Pracujeme aj s deťmi v paliatívnej starostlivosti, ako sú deti s bdelou kómou, spinálnou muskulárnou atrofiou a podobne. Tu má kanisterapia skôr sociálno-emocionálny charakter a prináša deťom aj ich rodinám chvíle radosti a pokoja.
Ako prebieha terapia – ambulantne alebo formou pobytov?
Obe možnosti sú otvorené. Deti môžu opakovane prichádzať na ambulantné sedenia, no naším cieľom je poskytovať aj intenzívne týždňové či dvojtýždňové pobyty s ubytovaním. Tie sú nielen efektívnejšie z terapeutického hľadiska, ale zároveň poskytujú rodičom možnosť oddýchnuť si. Centrum sme zámerne umiestnili do prírody – keď sa dieťa venuje terapii, rodič sa môže ísť prejsť, pobicyklovať, alebo si len oddýchnuť pri káve a pohľade na zeleň. Takisto sú u nás vítané aj asistenčné psy pacientov, ktoré tu majú počas pobytu výborné podmienky.
Ako by ste zhrnuli posolstvo vášho centra?
Naše centrum prepája zvieratá, prírodu a ľudí. To sú pre nás 3 rovnocenné hodnoty, ktoré vyznávame, a vo všetkých sme rovnako dôslední. U nás deti nechodia „na cvičenie“. Chodia za psíkmi. Terapia sa tak pre ne stáva niečím príjemným a zmysluplným. A práve v tom je naša sila – v schopnosti spojiť odbornosť s empatiou, inovácie s prírodou a prácu so zvieratami so skutočnou pomocou. Naša hlavná vízia je podporiť deti so zdravotným znevýhodnením a pomôcť im zlepšiť kvalitu života tak, že zvieratá asistujú vo fyzioterapii, psychológii a v senzorickej integrácii
Zároveň dávame šancu mladým ľudom počas štúdia a po škole, máme tu pracovisko odbornej praxe, spolupracujeme s viacerými univerzitami. Mladí ľudia si u nás môžu robiť záverečnú prácu bakalárskeho stupňa, ale predovšetkým si robia výskum do magisterských prác a mnohí u nás potom nájdu svoje prvé zamestnanie.
Ako konkrétne kanisterapia pomáha deťom s fyzickými a psychickými problémami?
Kanisterapia je terapeutická metóda, pri ktorej sa deti stretávajú so špeciálne pripravenými terapeutickými psami. Tento kontakt je nielen emocionálny, ale aj fyzický. Pes pôsobí na všetky kompetencie dieťaťa – pohybové, komunikačné, kognitívne, sociálne aj emočné, a pomáha ich rozvíjať.
Prepojenie medzi psom a dieťaťom v terapii funguje na dvoch základných úrovniach – fyziologickej a psychosociálnej. Tá fyziologická stránka je o tom, že pes pri fyzioterapii, psychológii alebo senzorickej integrácii priamo ovplyvňuje fyziologické funkcie dieťaťa na úrovni mozgu. Konkrétne ide o limbický systém, ktorý je zodpovedný za riadenie vegetatívnych a somatických funkcií a ovplyvňuje správanie. Ak sú vytvorené vhodné podmienky a dôjde k obojstrannej interakcii medzi psom a dieťaťom, po približne 30 minútach dochádza k uvoľneniu oxytocínu – a to nielen u dieťaťa, ale aj u psa. U detí môže hladina oxytocínu vzrásť až o 130 %, u psa približne o 60 %. Vďaka tomu medzi nimi vzniká dôverný vzťah a všetko, čo nasleduje, sa deje akoby jednoduchšie.
Na deťoch po takejto intervencii často pozorujeme zmeny – sú usmiate, uvoľnenejšie, začínajú viac gestikulovať, niektoré, ktoré predtým nehovorili, začnú komunikovať, dokonca po hodine môžu samy povedať, že sú hladné alebo že potrebujú ísť na toaletu. Dieťa ochotnejšie a dlhšie spolupracuje.
Z fyziologického hľadiska pes svojou prítomnosťou vplýva na krvný tlak, saturáciu kyslíka, prekrvenie koncových častí končatín. V dôsledku tohto pôsobenia deti lepšie spia, lepšie trávia, potrebujú menej liekov, majú väčšiu výdrž, zlepšuje sa jemná motorika.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj psychosociálne aspekty. Pes je pre pacienta dôverník, spoločník, aj ten spomínaný mostík. Pes vás neposudzuje, nemoralizuje, ani sa na nás nehnevá, keď máte zlú náladu alebo ste dokonca agresívny. On to vie odpustiť. Pes vás udržuje v kondícii, či už mentálnej alebo fyzickej. A naplní vám život.
Ako vyberáte terapeutické psy a aké kvality musia spĺňať?
Výber psov je kľúčový. Musia mať stabilnú vyrovnanú centrálnu nervovú sústavu a vhodné sú špecifické povahové črty ako je trpezlivosť, schopnosť riešiť a reagovať na rôzne situácie s rozvahou, pracovitosť, záujem o nové podnety, radosť z práce s človekom. Prioritou je zdravie a fyzická kondícia, ale aj schopnosť oddychovať. Príprava na službu človeku sa začína už v šteňacom veku a smeruje až k certifikácii tímu. Je vhodné mať viac certifikovaných, typologicky odlišných psov. Spoločne vytvárajú svorku, podporujú sa, pri klientoch sa vedia zastúpiť, klientov si môžu rozdeliť. V našom centre pracujú spoločne tri biele švajčiarske ovčiaky a dve retrieverky. Platí, že u nás má pes právo kedykoľvek od dieťaťa odísť a vyhľadať si miesto na oddych.
Ako u vás vyzerá typický terapeutický proces?
Väčšinou deti prichádzajú do ambulancie na terapiu, ktorá trvá od hodiny do dvoch. Pracuje sa s nimi v tíme, ktorý môže pozostávať z fyzioterapeuta a kanisterapeuta alebo psychológa a kanisterapeuta.
Po príchode sa deti zvítajú so psami a s terapeutmi. Pes alebo iné zvieratko – napríklad morča či zajac – následne odprevadí dieťa do telocvične.
V tejto prvej fáze dochádza k napojeniu zvieraťa na dieťa – či už v ľahu, alebo pri pohybe v priestore. Výrazne nám pri tom pomáhajú hojdačky, psychomotorické dráhy, molitanové zostavy, lopty, loptičky, dotykové podnety či multisenzorická miestnosť – niektoré deti využívajú snoezelen. Táto úvodná časť trvá zhruba 10 – 15 minút. Vtedy stúpa hladina oxytocínu u dieťaťa aj u psa a sú pripravení na ďalšiu spoluprácu.
Potom nasleduje terapia podľa tréningového plánu. Môže ísť o manuálnu fyzioterapiu, fyzioterapiu v dynamických lanách (tzv. spider systéme) alebo o cvičenie v špeciálnom obleku. Celý proces môže trvať aj 90 minút, pričom dieťa môže, ale nemusí byť počas celej terapie v kontakte s terapeutickým zvieraťom. Na konci sa s dieťaťom rozlúčime, psík ho odprevadí do čakárne, rodičia a terapeut si odovzdajú informácie a spätnú väzbu a ide sa domov.
Na terapeutických pobytoch je to trochu iné – tam sú terapie rozdelené do kratších časových jednotiek, zvyčajne 45 – 60 minút. Dieťa absolvuje 4 – 5 terapeutických blokov denne. Každý blok prebieha s iným terapeutom a iným zvieratkom, čo terapiu robí variabilnejšou a pestrejšou. Medzi jednotlivými blokmi má dieťa priestor na oddych – môže niečo zjesť, ísť si ľahnúť, oddýchnuť alebo sa ísť prejsť.
Je kanisterapia vhodná pre všetky deti so zdravotným znevýhodnením?
Kanisterapia je veľmi efektívna pre deti s rôznymi špecifickými potrebami, ale samozrejme nie pre každé dieťa. Dôležité je, aby deti nemali žiadne alergie na psy alebo iné kontraindikácie. Každé dieťa prechádza individuálnym posúdením, aby sme zistili, či je táto forma terapie pre neho vhodná.
Spomeniete si na deti, ktoré vďaka vašej terapii urobili veľké pokroky?
Veľmi silný príbeh má napríklad Vilko. Je predčasniatkom, narodil sa mame, ktorá bola závislá. Dlhý čas bol v nemocnici, neprospieval, mal oneskorený vývoj, viacero zdravotných problémov. Keď nás rodina začala navštevovať, Vilko chodil s oporou, bol veľmi úzkostný. Zo začiatku sa chodil len na pár minút pozerať na psíkov, neskôr sme začali cvičiť, bez dotyku, motivačne, s výraznou podporou maminy. Mali sme to šťastie, že Vilko je rodený psovod. Psy mu otvorili cestu k novým zážitkom, novým kamarátom. Dnes je z neho veselý, priamočiary škôlkar, ktorý vás chytí za ruku a jednoduchými vetami vám niečo porozpráva.
Aj doma už má psíka pomocníka a kamaráta. Je to kríženec pudla a kokršpaniela, bystrý, stredne veľký psík. Vilko má stále svoje limity, ktoré musí prekonávať, má aj zrakovú vadu a určitú formu úzkosti. Ale vďaka terapii dnes chodí, skáče, bicykluje, pláva a hlavne – smeje sa a je šťastný. Keď príde k nám, prvé, čo musí urobiť, je objať a vybozkávať všetkých psov. A počas celého cvičenia musí mať pri sebe aspoň troch.
Alebo ďalší príbeh, ten bol aj inšpiráciou pre jednu z mojich knižiek. Dievčatko Klárka, vozíčkarka s detskou mozgovou obrnou, vytúžené a jediné dieťa svojich rodičov. Má epilepsiu. Teraz je už prváčka, má desať rokov a chodí k nám už päť rokov. Celý ten čas čakala na svojho vlastného psa – nie preto, že by ho rodičia nechceli, ale preto, že často bývala hospitalizovaná a starostlivosť o psa je náročná nielen na financie, ale aj logistiku.
Vedela, že keď bude mať desať rokov, jej pes príde. Dočkala sa svojho vysnívaného pudlíka. Je nesmierne šťastná. A právom – päť rokov trpezlivo čakala a sama na seba je dnes hrdá.
Ako prebieha vaša spolupráca s rodičmi detí, ktoré k vám prichádzajú?
Základom je dôsledná osobná konzultácia. Nestačí telefonický rozhovor. Na prvom stretnutí sledujeme, ako dieťa reaguje na zvieratá, či nevykazuje známky rešpektu, fóbie, alergie a podobne. Zároveň je pre nás dôležité overiť čo najviac informácií, dieťa vyšetriť a pripraviť sa na intenzívny pobyt alebo ambulantné intervencie. S rodičmi si následne nastavíme dlhodobé a krátkodobé ciele, dohodneme systém komunikácie s dieťaťom. Snažíme sa, aby dieťa malo možnosť vyjadriť svoju vôľu a bolo nami aj rešpektované.
Majú rodičia počas terapie možnosť byť prítomní?
Preferujeme, aby neboli – terapia je často o tom, aby si dieťa vytvorilo priestor bez rodiča a rodič si mohol oddýchnuť. Ak to ale situácia vyžaduje, môžu byť prítomní. V každom prípade však vzniká množstvo fotografií a videí, ktoré si rodičia môžu pozrieť.
Vedieme terapeutické záznamy – nielen fyzioterapeut, ale aj psychológ, kanisterapeut, špecialista na senzorickú integráciu. Rodičia sú do procesu zaškolení, môžu sa pýtať, navrhovať, ale konečné rozhodnutia sú na odborníkoch.
Ako vnímajú dnes kanisterapiu odborní lekári?
Dnes už ako reálnu pomáhajúcu službu. Keď sme začínali v rokoch 2010 – 2012, brali nás ako doplnkovú aktivitu, ktorá má skôr funkciu aktivizácie pacienta a rozptýlenia... Dnes je to iné – máme generáciu detí, kde každé sté dieťa je na spektre, pribúda detí s poruchami senzorickej integrácie, oneskoreným vývinom reči. V odboroch ako psychológia a psychiatria je dnes kanisterapia vnímaná ako rovnocenná k iným formám – muzikoterapii, arteterapii, terapii hrou či Montessori terapii. Niekedy dokonca ako najefektívnejšia.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Naša vízia do budúcnosti je pokračovať v rozvoji a poskytovaní kvalitnej terapie pre deti so zdravotným znevýhodnením v prepojení so zvieratami a s prírodou. Chceme rozšíriť našu ponuku o ďalšie metódy, ktoré by podporili zlepšenie motorických a kognitívnych funkcií detí. Našim cieľom je neustále zdokonaľovať naše prístupy a prispievať k zlepšeniu kvality života detí s osobitnými potrebami.
Kto je Ľubica Bátoryová (55)?
Rodné mesto/súčasné bydlisko: Nová Baňa/Žilina
Vzdelanie: stavebná inžinierka, canisterapeutka
Úspechy: Mám skvelú rodinu, máme úžasné psy a robím prácu, ktorá ma napĺňa
Rodina: manžel Peter a syn Michal s priateľkou Veronikou a 3 psy
Najlepší relax: vychádzky so psami, knihy, šach
Obľúbené miesto: Lúky a cestičky, kde je málo ľudí, lebo tam môžem svoje psy vidieť voľné a šťastné.
Môj životný sen: Jeden sen sa nám už splnil stavbou PHYSIO CANIS. Teraz nás čaká tá ťažšia časť, a to je budovať tím mladých ľudí, ktorí tento sen budú rozvíjať po nás...
