Pre mesto ste pracoval 33 rokov. Aké sú vaše pocity?
Ťažká odpoveď. Ubehlo to naozaj ako voda. Začiatky boli euforické, prišlo niečo nové vo vzniknutej demokracii, aj ja som našiel vo vtedajších novinách Cieľ inzerát, že novovzniknutá mestská polícia hľadá príslušníkov. Tak som sa prihlásil, pretože som dúfal, že pohneme v novej dobe s tým poriadkom v meste. Sídlo MP bolo najprv v Dome odborov, kde sídlil mestský úrad, potom sme sa presťahovali do budovy na ulici Veľká okružná a až potom do budovy na Hollého ulici. Keď som nastupoval do MP mal som 26 rokov. Po revolúcii som vystriedal viac zamestnaní, až potom v MP som sa našiel a zostal. Pocity si hneď človek teraz neuvedomuje, prosto skončila jedna etapa.
V podstate ste zakladali Mestskú políciu a ste jediný, ktorý doteraz vydržal. Čo bolo vaším hnacím motorom?
Vydržal som z presvedčenia, bavilo ma to, potom roky ubiehali a išiel som ďalej na neutrál. Zvyk je železná košeľa, skrátka išiel som ďalej, viac som nad tým nerozmýšľal. Stalo sa to v podstate mojim celoživotným zamestnaním.
V tomto náročnom zamestnaní je každý deň iný, ako sa dá s tým vyrovnať?
Áno boli aj náročné zákroky, pri jednej akcii išlo doslova o život. Proti psychicky narušenému páchateľovi, ktorý sa zabarikádoval v kancelárii bývalej budovy MP a okrem svojho života chcel zobrať život aj nám, niektorým kolegom, ktorí sme vtedy slúžili. Okrem zranení, ktoré sme utrpeli, bol zranený aj služobný pes, ktorého páchateľ zasiahol nožom do krku. Ale boli sme inštruovaný kanadským kolegom, ktorý de facto školil mestských policajtov na Slovensku po vzore americkej polície. Na to, že sme sa ako nováčikovia prvý raz ocitli v ohrození života, zákrok dopadol úspešne. Páchateľ prežil a my sme sa zo zranení rýchlo zotavili.
Prežili ste divoké obdobie 90.-tych rokov z pohľadu bezpečnosti, dotklo sa vás to viac než obvykle?
Tak vtedy sme naozaj nevedeli čo sa stane, zažili sme nástražné výbušné systémy, výbuch auta na Veľkej okružnej, výbuch telefónnej búdky na Štôlni, na mieste terajšieho OD Mirage. Boli to nepekné chvíle a pohľady, ale aj chamtivé správanie okoloidúcich. Keď po výbuchu lietali vzduchom aj peniaze, pretože jedna z obetí mala pri sebe kufrík s obnosom, ľudia vyskakovali a kradli peniaze.
Čo je podľa vás v tejto práci najdôležitejšie?
odolný voči vonkajším vplyvom. Aby sa policajt nedal „vytočiť“ osobou, proti ktorej zakročuje, byť trpezlivý, nedať sa vyprovokovať a riešiť situáciu na profesionálnej úrovni. Trpezlivosť je gro.
Čaká vás nové obdobie života, na čo sa najviac tešíte?
Ja už skúšam nový pocit mať čistú hlavu, nerozmýšľať, kedy idem do služby. Konečne si vychutnávam aj šport, kondička už nie je to čo bývalo, ale teraz pri voľnom čase ju obnovím.
Váš odkaz pre nastupujúcich policajtov do činnej služby?
Pevné nervy, odolnosť a trpezlivosť. Teda ak chcú zotrvať a sú tu z presvedčenia.
ODCHÁDZA LEGENDA
Neodpustil som si tento titulok, pretože ak o niekom písať, tak je to práve náš kolega Ľudo Vandlík, pre všetkých známych aj neznámych ako Chosé… Áno, prišiel aj jeho čas a celkom som sa obával, kedy príde ten dátum jeho odchodu do “civilu”. Človek, výborný policajt so svojou stoickou povahou, rozvážny vo svojom konaní. Veselý aj vážny chlap so svojimi lenonkami na očiach zanechal v našom meste a v radoch MP nezmazateľnú stopu. 101 darovaní krvi, za záchranu života ocenený medailou MUDr. J. Kňazovického. Každý, kto odišiel z radov MP si zaslúži poďakovanie a obdiv za prácu, ktorá je v súčasnej dobe čoraz náročnejšia. Ale pre Chosého, hádam sa nikoho nedotknem, musím urobiť výnimku a ako náčelník MP mu zložiť poklonu. Mladík s fúzmi a jeho nezameniteľný image, chlapec , ktorý vstúpil do radov MP v roku 1991 medzi prvými a ako jediný zo zakladajúcej partie doteraz vydržal. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. 33 rokov aktívnej služby v uliciach nášho mesta, banka informácií, miestnych znalostí, skúseností a poznatkov z negatívneho prostredia, často tak náročného na psychiku mestského policajta. Do viet asi nostalgiou sa mi vtláča spojenie posledný mohykán so všetkou úctou. Tisíce odslúžených hodín práce pre našu Žilinu, aby aj jeho zásluhou bola bezpečnejším mestom. Desiatky vychovaných policajtov, skvelý parťák do služby, na ktorého sa vždy mohol spoľahnúť hociktorý kolega. Bol súčasťou veselých aj smutných policajných príbehov, ktoré napísal sám život. Pri mnohých zákrokoch išlo aj o to najcennejšie, o jeho zdravie aj život. Budeš chýbať Ľudo mne, celej MP ale predovšetkým mestu. Dobrý policajt sa nedá vychovať za mesiac, rok ani za 5. V ďalšom živote Ti prajem pokoj, zdravie, aby si užíval čo najdlhšie obdobie v nekonfliktnom prostredí a oddychoval s čistou hlavou.
Peter Mišejka, náčelník Mestskej polície Žilina
