Dlhé roky sa pohybujete v lyžovaní, je aktuálna situácia s mládežou alarmujúca, až priam kritická?
Áno, už sú to dokonca dlhé desaťročia, i keď niekedy ubehli veľmi rýchlo, práve pre neustály kolotoč, ktorý si vyslúžil prezývku biely cirkus, a platí to ako vo veľkom, tak aj v malom lyžovaní. Čiastočne sa vyhnem otázke, pretože samotná analýza stavu dnešnej mládeže by nám zabrala celý obsah vydania, ale skôr upriamim pozornosť na situáciu práce s dnešnou mládežou. Každá generácia má svoje podmienky, motivácie, úskalia či prekážky. Tá motivácia je vždy rozhodujúca pri prekonávaní týchto prekážok a verte mi, každá doba ich mala, akurát ten dnešný boj s virtuálnym svetom sa nám zdá byť ťažší. Je to pedagogický proces a je na trénerovi, ako dokáže dieťa dostať prirodzenou cestou na svoju stranu a na rodičoch, aby im obom – trénerovi aj dieťaťu dali šancu
Ste šéfom klubu v Žiline, domovský svah máte Vrátnu. Darí sa vám osobne v práci s mládežou alebo je to z roka na rok ťažšie?
Každá práca je taká ťažká, ako si ju človek nastaví. Keď ju robíte z láskou, nepripadá vám ťažká. V práci s mládežou sa nám veľmi darí, ale závisí to od uhla pohľadu. Či za úspech považujeme iba medailu na krku, dokonca v našich končinách minimálne malý krištáľový glóbus zo svetového pohára, alebo vytvorenie lásky k športu, priateľstiev na svahu i mimo neho, podporiť lepšiu životosprávu, podporiť zmysel života a schopnosť prekonávať prekážky, podporiť zmysel pre fair-play, vytvárať rovnováhu medzi duchom a telom a mnoho ďalších vecí… S domovským strediskom s Vrátnou máme dobrú spoluprácu, vďaka ktorej hľadáme spoločne východisko z hlavného problému trénovania detí, a to je absencia vlastného priestoru – štadióna na tréning. K tomu pochopiteľne môže prispieť aj lyžujúca verejnosť svojím pochopením a podporou.
Slovensko žilo cez víkend Svetovým pohárom v Jasnej. Ktoré vlastnosti si najviac vážite na Petre Vlhovej a prezradíte nám aj z pohľadu trénera, aké momenty sa vám pri zmienke o tejto lyžiarke vynoria?
Ako každý tréner na Slovensku, ktorý pracuje s deťmi, nemohol som si ju nevšimnúť, keď vyhrávala s prehľadom žiacke preteky. Bol som veľmi zvedavý, ako si poradí s náročným prechodom do juniorskej kategórie, ktorý je rozhodujúci. Bližšie som ju spoznával práve vtedy, keď si kliesnila cestu do veľkého sveta lyžovania, vtedy, keď jej terajší veľký tím nahrádzal len jeden tréner, ktorý zastával všetky pozície – od servisu lyží cez kondičný tréning, mentálny tréning, videoanalýzu a tak ďalej až po nočné šoférovanie. To nepriamo súvisí s Petrinou povahou, jej silou v ťažkých podmienkach prepracovať sa na vrchol. Samozrejme, vážim si aj jej ľudské vlastnosti, ako sú skromnosť a úprimnosť, ktoré mala väčšiu možnosť rozdávať, keď sa stávala svetovou hviezdou, to však neznamená, že sa zmenila. Nikdy neodmietla prísť k deťom trénujúcim na tom istom svahu a podporiť ich alebo povzbudiť. Ale ja som sa vždy venoval viac analýze jej techniky než jej samotnej.
Je podľa vás Svetový pohár v Jasnej jedno z najväčších podujatí na Slovensku v roku 2024 a čím je pre vás také výnimočné?
Áno, myslím, že očakávania sa naplnili. Je to určite top podujatie na Slovensku, nielen zo športového hľadiska. Pre mňa bol možno emotívnejší samotný návrat Svetového pohára pred rokmi na svahy Jasnej, ale takéto podujatie, na ktorom máme spolu favoritku pretekov na štarte, je hlavne výnimočné pre všetkých, ktorí nemali doteraz možnosť zažiť elektrizujúcu atmosféru nášho športu vo vrcholovom prevedení, podporenú majstrovskou technikou famóznych športovkýň. Netreba pri sledovaní takýchto športovcov vnímať len našu Petru, ale užiť si to doslova dobrodružstvo na vlastné oči. To si myslím, že davy fanúšikov aj zažili.
Vidíme vás v pozícii komentátora, niekedy aj priamo na svahoch. Zapáčila sa vám práca v televízii natoľko, že je to láska už na celý život?
Pobyt v televízii už 17 rokov nevnímam ako prácu, ale ako isté poslanie. Začal som tam chodiť preto, aby som širokej verejnosti priblížil lyžiarske preteky, ich pravidlá a princípy v časoch, keď som musel presviedčať divákov, aký fantastický výkon je postúpiť do druhého kola vo Svetovom pohári. Vždy som kolegom trénerom hovoril, že tam nechodím kvôli nim, že oni to poznajú. Postupne som mal už ambíciu približovať aj samotnú techniku lyžovania a potešili ma priaznivé reakcie aj samotných odborníkov, preto som tomu ostal verný. Tí, ktorí ma mali niekedy možnosť počuť, vedia, že nie som profesionálny komentátor, ale tréner, ktorý sa rád podelí o svoje postrehy a názory pri snahe o čo najväčšiu úprimnosť.
Často vás vidíme v zime na svahoch s vašimi dvoma malými synmi, budú z nich lyžiari či inklinujú k iným športom?
S dcérou Lindou sme si užili lyžiarsky svet v plnej jeho kráse a so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí. Lyžovaniu ostala verná a vďaka nej sa začal projekt Ski Academy Vrátna, ktorý po rokoch, keď pretekové lyžovanie nebolo také vyhľadávané, sa ujal dodnes. Preto je len prirodzené, že aj chlapci Filip (11) a sedemročný Daniel (7) sú súčasťou tohto klubu. Lyžovanie im ide dobre, majú ho radi, ale bude na nich, ako využijú svoje možnosti a podmienky, ktoré im klub dáva. Venujú sa aj iným športom tak, ako to odporúčam, a v lete by isto o sebe povedali, že sú futbalisti. Teším sa, že sa čoskoro bude kĺzať po svahoch aj môj vnúčik Neo, keďže som pomerne čerstvý starý tatko.
Pred troma rokmi ste dostali cenu z mesta Žilina za prínos pre žilinský šport, považujete sa za prínosného človeka vo vašej každodennej práci v športe?
Nie je dôležité, či sa sám považujem za prínos pre žilinský šport, ale či tie generácie lyžiarov to tak vnímajú. Sú takí v mojom širokom okolí, ktorí ma považujú za lyžiarskeho guru, mnohí ma už predstavovali ako legendu slovenského lyžovania... Treba byť realista, v našich zemepisných šírkach sa to nenosí. Nevieme hľadať v ľuďoch to, čím sú výnimoční, ale omnoho viac baví svet okolo nás vyhľadávať všetko zlé. Neviem, akí barbari nám tu zanechali svoj genetický odkaz, ale je jasné, že závisť a neúcta ku komukoľvek a čomukoľvek je tu doma. A platí to aj pri posudzovaní športových výsledkov. Nemal som doteraz možnosť poďakovať sa mestu Žilina a odbornej komisii za trénerské ocenenie, ktoré som dostal asi nie za reprezentáciu krajiny a mesta na olympijských hrách či na mnohých majstrovstvách sveta, ale hlavne za to srdce spojené s bláznovstvom, ktoré dávam na svahu deťom, ale na takejto ceste nemôžete uspieť sám, preto ďakujem za každú, aj tú najmenšiu pomoc všetkým, ktorí mi ju nezištne poskytli.
Aký odkaz by ste adresovali našim čitateľom Žilinského večerníka ešte stále do úvodu roka 2024?
Už je to asi po „Kačinej svadbe”, ale popriať čitateľom pekný nový rok je vždy príjemné s odkazom, aby sme sa spolu radovali pri športe alebo aspoň pri jeho sledovaní.
